Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Sakuba - Prológ + 1 kapitola

14.05.2013 (15:15) • MackenzieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1889×

Prológ

Život sa v niektorých svojich aspektoch mení. V jednej sekunde môžete mať všetko, ale potom o to prídete a už ani neviete, či sa vám oplatí žiť. V živote som prežila veľa sklamaní, od neúspech v práci až po smrť svojich blízkych. Ani jedna z tých vecí ma však nedostala na dno. Stále som si opakovala, že žiť sa oplatí, a tak som ďalej prežívala. Na samé dno ma však položila úplne bezvýznamná vec. Rozchod. Áno, ja viem. Ľudia sa rozchádzajú každú sekundu, ale pre mňa to bolo iné.

Lukas bol snom každého šestnásť ročného dievčaťa. Chodila som na strednú ako všetky ostatné dievčatá a on bol o rok starší odo mňa. Začalo sa to ako všetky ostatné vzťahy. Občas sme po sebe pokukovali a on ma napokon pozval na rande. Ešte ten večer sme spolu začali chodiť. Do týždňa to vedela celá škola, ale my sme si to nevšímali. Už vtedy som vedela, že to nebude fungovať, ale chcela som to aspoň skúsiť. Chcela som aspoň skúsiť, aké je to byť normálnou pubertiačkou.

Ako som predpokladala, ilúzia pokoja mi ostala len prvých pár dní. Potom prišla na rad túžba, ale nemyslím tým normálnu túžbu. Táto túžba bola spaľujúca. Každú chvíľu som mala pocit, že začnem horieť. Nemohla som to vydržať a chcela som sa vyspať s Lukasom. On ma však odmietol, vraj je to ešte strašne skoro. Bola som taká zúfalá, že som sa vyspala s prvým chlapcom, na ktorého som natrafila. Čistou náhodou to bol Lukasov najlepší kamarát a po šoku, ktorý som mu spôsobila, to povedal Lukasovi.

Strašne som sa mu ospravedlnila a prosila som ho, aby mi dal ešte jednu šancu. Rozhodol sa nado mnou zľutovať a odpustil mi. Po tomto incidente som si už dávala veľký pozor. Spávala som len s chalanmi, ktorých som vôbec nepoznala, ale potom prišla ďalšia rana. Lukas sa to nejako dozvedel a rozišiel sa so mnou. Posledné slová, ktoré mi povedal boli:

„Si len obyčajná nymfomanka. Rozchádzam sa s tebou.“

Len ja som však vedela, že to prehlásenie nebolo pravdivé. Ja som nebola nymfomankou. Bola som sakuba.

1. kapitola

Bola tichá sobotná noc, keď som číhala na svoju dnešnú „obeť“. Bola som na dovolenke v Taliansku v jednom z tunajších miest. Pre tento večer som si vybrala Volterru. Je to zaujímavé pamiatkové mesto s dobrými reštauráciami a kaviarňami.

Keď som vyšla z jednej z tmavších uličiek, podarilo sa mi naraziť do jedného dievčaťa. Mohlo mať približne dvadsať až dvadsaťpäť rokov. Mala dlhé, hnedé, kučeravé vlasy a fialové oči. Tie oči ma na nej zarazili. Potom na mňa prehovorila s talianskym prízvukom.

„Dobrý deň, slečna. Pracujem na Volterrskom hrade a dneska v noci je prístup na hrad otvorený. Prišla som do mesta po pár turistov, ktorým som chcela ponúknuť obhliadku hradu. Bola by som veľmi rada, keby ste sa k našej skupinke pripojili aj vy,“ urobila mi ponuku a ja som si až teraz všimla ľudí stojacich za ňou. Zdali sa byť netrpezliví a ja som iba zaskočene prikývla. Veď čo by mi taká prehliadka hradu mohla spôsobiť. Chcela som si síce „zaloviť“ na nejakého fešáka, ale zdá sa, že to môže ešte počkať.

Spolu so skupinou ľudí som sa vybrala k vysokému Volterrskému hradu. Tá žena otvorila nejaké menšie dvere v stene hradu a my sme vstúpili dnu. Všade sa nachádzali iba studené steny a my sme mierili k nejakému výťahu. Odviezli sme sa niekde do podzemia a vystúpili sme. Na stenách boli obrazy, na ktorých boli mučení ľudia. Prešli sme cez recepciu, kde sa nám pozdravila recepčná sediaca za pultom s americkým prízvukom. Ako sme išli chodbami ďalej, objavili sa pred nami obrovské dvojkrídlové dvere. Otvorili sa pred nami a mne sa naskytol pohľad na obrovskú miestnosť.

Na druhej strane boli tri tróny, na ktorých sedeli traja muži. Po obvode celej miestnosti boli tiež ľudia v plášťoch. Tie plášte ma na nich však nezaujali. To, čo ma na nich zaujalo, bola ich bezchybná krása. Môj mozog začal pracovať na plné obrátky. Taliansko... Volterra... hrad... tróny... králi... strážcovia... upíri! Práve som sa dostala do preplnenej miestnosti upírov. A nielen takých obyčajných upírov, ale rovno ku trom kráľom vládnucim upírskemu svetu. To sa mi zase podarilo. Najprv sa so mnou rozíde frajer a teraz som prišla na návštevu do upírskeho sídla.

Teraz som už pochopila fialové oči toho dievčaťa. Že mi to nenapadlo skôr. Na červenú farbu svojich očí si nasadila modré kontaktné šošovky, s ktorých pomocou dostala tie divné fialové oči. Takmer nečujne som zahrešila. No, nečujne pre človeka, ale zraky všetkých upírov sa ihneď otočili ku mne. Zahrešila som druhýkrát na to, že som na seba strhla toľkú pozornosť. Začala som pomaly cúvať k dverám, ktoré sa okamžite zabuchli. A vtedy sa zvrhlo peklo.

Každý upír sa rozbehol proti jednému človeku a zdalo sa, že to mali presne vypočítané, lebo ani ja som neostala bez útočníka. A ten útočník bol naozaj vysoký upír. A nie iba vysoký, ale aj sexi. Takže teraz sa proti mne rútil obrovský sexi upír a ja som nevedela čo mám robiť. Ani som nevedela ako a kopla som ho do brucha. Nezomriem predsa bez boja, nie? Ten upír to nečakal, a tak zakopol. To mi prišlo strašne smiešne. Nikdy som nečakala, že uvidím zakopnúť upíra. U ľudí je to síce možné, ale upír? To bolo niečo celkom iné.

Na môj menší záchvat smiechu však zareagovali ostatní upíri. A potom sa stala vec, ktorú som nečakala. Rozosmiali sa aj oni. Ani sa im nedivím. Aj pre nich muselo byť zvláštne to zakopnutie upíra. A akoby naschvál sa zvalil na zem a nevstal. Tým nemyslím, že by nedokázal vstať, ale on jednoducho zaspal. Áno, naozaj zaspal. V jednu chvíľu sa mi dokonca zdalo, akoby som počula chrápanie, ale tým som si nebola celkom istá, aj keď ostatní upíri zrejme áno.

Teraz sa už však nesmiali, ale vyvaľovali tie ich krvavé oči. Čo plánovali robiť ďalej som radšej nezisťovala a rozbehla som sa ku dverám. Pred nimi som zastala. Ups... Asi som zabudla, že ich pred chvíľou zavreli. To by však nebolo až také zlé, keby tie dvere neboli obrovské. A tým obrovské, myslím naozaj obrovské!

Takže asi pochopíte, že keď som sa proti nim rozbehla, ani sa nepohli, čo vlastne aj dávalo zmysel. Veď kto iný okrem mňa by zabudol na to, že pred otvorením dverí musím stlačiť kľučku. A tak bolo celkom logické, že som sa od nich iba odrazila a pristála som na podlahe. A aby toho nebolo málo, ten upír sa zobudil!

Autor: MackenzieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Sakuba - Prológ + 1 kapitola: