A je to tu. Moja... Teda naša nová poviedka. Je to moja prvá spoluautorská poviedka, takže prosím o kometáre. Ďalšiu kapitolu napíše rossieC, takže sa obe tešíme na komentáre... Hoci aj na smajlíkov. Dej sa odohráva po Edwardovom odchode. Bella sa sťahuje, no bude mať nehodu a preto ju premenia. Kto? Klan z Denali... Jej nehodu totižto zapríčinila Tanya. Bellu premenia, no to Alice nevidí, a preto si všetci myslia, že je mŕtva... No čo sa stane, keď po pätnástich rokoch klan z Denali navštívia... (Nechajte sa prekavapiť) Vaše ACulle a rossieC. :D
03.08.2010 (21:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2844×
Prológ
Prológ
Som človek. Obyčajný človek. Nikdy som nemohla pochopiť, ako by ma mohol milovať niekto taký úžasný, milý a krásny. Mohlo mi napadnúť, že sa to raz stane. Že ma opustí. Urobil to. Odišiel. Vraj ma už nemiluje. Ani Alice a ani nikto iný z jeho rodiny sa so mnou nerozlúčil. Vraj som mu nestačila...
Už 6 mesiacov prešlo po jeho odchode, a ja stále trpím. Jake si našiel priateľku, do ktorej sa vraj zamiloval na celý život. Na mňa zabudol. Môjmu ockovi to už liezlo na nervy, a tak mi kúpil dom na Aljaške. Vraj som už dospelá a mám sa naučiť žiť vlastný život. Aby som mu urobila radosť súhlasila som. A tak sa dnes sťahujem. Všetky veci som už mala v kufri, no ostávalo mi ešte lúčenie.
„Ocko, budeš mi chýbať,” povedala som potichu.
„Bells, aj ty mne.”
„Nikdy neoľutujem to, že som sem prišla. Ver mi!” povedala som a už som plakala. Aj Charlie mal slzy na krajíčku. Bolo to ťažké a neudržala som slzy. Plakala som, aj keď som už bola ďaleko od domu. Jake stál na kopci pri značke Forks aj s jeho priateľkou Amandou. Bolo to milé dievča, no žiarlia som na ňu. Už to nebol môj Jake ale jej. Mával mi až pokiaľ som nezašla za zákrutu. Z časti som sa tešila na nový domov, no miesta, kde som žila a zažila som lásku, mi budú chýbať. Neviem ako, no zaspala som za volantom. Sníval sa mi čudný sen...
Stála som na lúka a niekto stál predo mnou. Jeho tvár mi bola povedomá, no nevedela som odkiaľ ho poznám. Z ničoho nič sa tam zjavilo ďalších šesť postáv. Usmievali sa na mňa a volali ma po mene. Nevedela som, kto to je. Odrazu tie postavy zmizli a mňa obklopil oheň. Chcela som utiecť, no nemohla som nájisť miesto, kadiaľ by som vyšla z toho ohnivého kruhu. Začala som sa dusiť a upadla som do bezvedomia...
Prudko som otvorila oči a pozerala som sa okolo seba. Moje auto ležalo bokom na ceste a horelo. Chcela som zistiť, čo sa stalo, no nemohla som sa pohnúť. Bola som zakliesnená volantom. Snažila som sa dostať von, kričať no nikto ma nepočul. Zrazu som počula pri aute akési hlasy.
„Tanya, čo si to urobila?” spýtal sa niekto.
„Ja neviem. Nedávala som pozor,” odpovedal niekto iný.
„Ako si nemohla dávať pozor, keď si upír?” spýtal sa mužský hlas. Upíry? Čože?
„Pomoc!” zachripela som potichu a pochytil ma záchvat kašľu. Pozrela som sa na ruku a mala som na nej krv. Z vonku sa ozvalo vrčanie a zúrivý rev. Niekto vytrhol dvere od auta a vytiahol ma von. Položili ma na zem a niekto sa mi prihovoril.
„Ako sa voláš?” spýtal sa ma akýsi muž.
„Bella! Prosím pomôžte mi,” povedala som potichu.
„Áno, pomôžeme ti. Neboj sa. No musíme ťa premeniť. Súhlasíš?” spýtala sa ma žena. Slabo som prikývla a potom som len pocítila čiesi zuby na mojej ruke...
Po celom mojom tele sa rozlieval oheň. Bolo to hrozné. No tá bolesť sa nikdy nevyrovná bolesti z Edwardového odchodu. Chcela som ostať potichu, no nedalo sa. Hádzala som sebou a podľa toho, čo mi ten muž povedal, som mala polámanú nohu, ruku pár rebier a vnútorné krvácanie. Neviem odkiaľ to vedel, no bola som prekvapená, ako sa to stalo. Vedela som, že som mala nehodu. Vraj do mňa nabúrala Tanya. Všetko mi vysvetlili...
Už prešlo 365 minút. Bola som prekvapená, čo všetko môj mozog dokáže. Rátala som sekundy, minúty, hodiny... Premena bola naozaj bolestivá. Už viem, čo tým Edward myslel, keď mi o tom hovoril. Všetko vo mne horelo. Cítila som sa ako v mojom sne. Až na to, že tam chýbali tie postavy. Niekto sa mi stále prihováral.
„Bella, pokoj. O chvíľu bude po všetkom,” opakovali stále dookola. Dokonca som začula aj hádku.
„Do čerta. Eleazar, vieš kto to je?” kričala jedna z nich.
„Nie. Neviem, ale som rád, že som ju zachránil,” povedal muž pokojne.
„Vieš, čo urobia, ak sa dozvedia, čo sme urobili?” kričal opäť niekto.
„Tanya, pokoj. Neurobia nič. Sú to naši dobrí priatelia, takže by nám to mohli odpustiť. A koniec debaty,” ukončil hádku Eleazar.
Zrazu mi začali miznúť všetky spomienky. Čo sa to deje? Ja nechcem zabudnúť. Ako prvá spomienka bol príchod do Forks, no tá bola fuč. Pokračovalo to vzťahom s Edwardom a dni s Cullenovcami. Aj tie boli fuč. Zmizlo všetko. Ostala mi len spomienka na moje meno a na premenu. Nič iné.
Prešlo už 20 hodín od začiatku. Neviem prečo, no premena mi už tak silno nevadila. Zvykala som si na ten oheň. Dokonca som sebou prestala hádzať. Každú hodinu sa pri mojej posteli menili obyvatelia tohto domu. Začala som ich mať rada, aj keď som ich nevidela a nespoznala...
„Ešte 10 minút, Carmen,” prehovoril niekto. 10 minút a premena sa skončí. To musím vydržať. Začala som teda počítať. Oheň som už mala v srdci. Pálilo ho to na popol. Bežalo ako o život. Po deviatich minútach moje srdce zastavilo svoj únavný beh. Posledný krát sa ozvalo buch–buch a moje srdce dobilo. Otvorila som oči do nového života...
Milí čitatelia.
Toto je moja prvá spoluautorská poviedka. Budem rada, ak nám tu necháte nejaké komentáre. Keďže ďalšiu kapitolu bude písať rossieC, budeme pokračovať na striedačku.
Chcela by som poďakovať rossieC, že súhlasila s tým, že mi pomôže. Som naozaj rada.
Vaše ACullen a rosiieC...
Prajeme Vám príjemný zážitok pri čítaní...
Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Bella, prepáč, no milujem Ťa - Prológ:
Celkom dobrý začiatok, ale jedna otázka je divná? Takže ona stratila pamäť?
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!