Takže piata kapitolka, asi zatiaľ najdlhšia a zisťujem že ma to stále baví viac a viac písať. Tak dúfam že aj vás to baví čítať :) Za každý komentár budem veľmi rada, dakujem! <3
29.04.2009 (20:30) • fee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1286×
5. kapitola
Ako sa dalo čakať, Alice Rosaliiinu a Emmetovu svadbu zorganizovala behom krátkych dvoch týždňov, ale nikomu nechcela nič prezradiť. Edward zo slušnosti, alebo možno zo strachu o svoj život, nikomu nič neprezradil hoci samozrejme o všetkom vedel.
Počas týchto dní som sa zabývala vo svojom novom tele a ako tak ovládla svoje krvilačné upírie inštinkty. Ale naozaj som sa nebála že by som mohla zlyhať, kým bol Edward pri mne nebála som sa skutočne ničoho.
Jeden večer sa moja láska rozhodla že ma naučí hrať na klavíri, aby sme potom mohli spoločne hrať štvorručne. Síce som sa najprv bránila, predsa len som ho najradšej počúvala ako hral iba pre mňa a za druhé som ho nechcela otravovať a znechucovať svojou neschopnosťou. Ale akoby som mu mohla v hocičom odolať? ,,Belinka prosím, sľubujem že ak ti to nepôjde, o čom pochybujem, tak to necháme tak.“ a uprel na mňa svoj najkrajší pohľad, no čo iné mi ostávalo ako urobiť čo si želal. Posadili sme sa za klavír a on sa na mňa zase raz priam omračujúco usmial. ,,Najprv ja zahrám kúsok skladby a ty to potom skúsiš zopakovať, dobre?“ Iba som nemo prikývla a dúfala že začne s niečím jednoduchým. No dúfala som márne, položil obe ruky na klávesy a rýchlo začal hrať komplikovanú skladbu. Ako som si však s úžasom všimla, nemala som najmenší problém rozoznať jednotlivé tóny a Edwardov prstoklad. Keď po dosť dlhej chvíle prestal a vyzývavo sa na mňa pozrel, s rovnakým úškrnom som položila svoje prsty na miesto kde boli pred tým jeho a rovnakou rýchlosťou sa rozbehli. S úžasom vpísaným v tvári som sledovala ako hrám presne tak isto rýchlo a bezchybne ako Edward.
Takto to pokračovalo celú noc a my sme boli tak zladení ako vo všetkom ostatnom. Postupne sa celá rodina zišla v obývačke a potichu nás pozorovala.
V predvečer svadby Rose a Emmeta som stále netušila čo mám očakávať. No úplne som zabudla na rozlúčku zo slobodou a spamätala som sa až keď sme s Edwardom ležali v posteli a Jasper doslova vtrhol do izby s pokrikom: ,,Edwaaard, na jednu noc budeš musieť dať zbohom svojej ženuške, ideme vytiahnuť Emmeta na rozlúčku, a okrem toho som si istá že Alice na vás tiež niečo chystá, Bella.“ Uškrnul sa na mňa Jasper keď už Edwarda ťahal za ruku z postele. A samozrejme mal pravdu, ešte sme si smutne hľadeli s Edwardovi do očí, keď do izby vbehla Alice a ako víchrica rozprúdila vzduch. Mala na sebe úžasné strieborné filtrované šaty ktoré viac ukazovali ako zahaľovali. V ruke niesla tri obaly na šaty a začala som sa celkom báť čo si budem musieť dať na seba ja.
,,Noc iba začína tak zahoďte tie smutné pohľady, ideme sa predsa lúčiť zo slobodou! Síce nie našou ale o to viac sa musíme snažiť!“ vychrlila na mňa za pol sekundy a ja som zatiaľ pomaly a hlavne veľmi neochotne vstávala z postele. Keď som už stála na nohách, Edward ku mne rýchlo priskočil a silno ma pobozkal. ,,Poslúchaj.“ Šepol mi do ucha a pousmial sa.
,,Aj ty buď dobrý.“ Silno som ho objala, ale to už ma Alice ťahala smerom k jej izbe a naopak Jasper vliekol Edwarda dole schodmi.
Keď sme prišli do Alicinej a Jasperovej izby, sedela tam Esme a tvárila sa zvláštne vzrušene, nepamätala som si že by som ju už takú videla. Príjemne ma prekvapilo že pôjde s nami.
,,Taaak, tu sú šaty, rýchlo sa oblečte, ja vás namaľujem a učešem a potom ideme za Rose. Ten posledný obal je pre ňu.“ Odpovedala mi Alice na nevyslovenú otázku, asi videla že sa na to chystám opýtať. Šaty pre mňa a Esme boli presne také isté ako mala Alice. Veľmi tesné, lesklé a naozaj mini. Alice nás bleskovou rýchlosťou upravila a keď sme sa všetky tri spoločne postavili pred zrkadlo, onemela som od úžasu. Tri dokonalé upírky, všetky rovnako krásne. Esme nás chytila za ruky a spoločne sme bežali do Rosinej a Emmetovej izby.
Keď sme vtrhli dnu s obrovským pokrikom: ,,Rose toto je tvoja noc!“ videli sme Rosalie ako sedí na posteli a mračí sa do steny. Keď sme však doslova vyrazili dvere, jej výraz sa zmenil na prekvapený a potom na radostný. ,,Och vy ste prišli? A ja som si myslela že ste sa na mňa vykašlali, Emmeta mi odvliekli už pred pol hodinou.“
,,Nebuď hlúpa sestrička, ako by sme, mohli, čo ma nepoznáš?“ zašvitorila Alice a všetky sme sa začali smiať. ,,Ste všetky také krásne! A... och Esme vyzeráš úžasne, možno by si mala viac nosiť takéto odvážne modely.“
,,Prehodnotím to.“ Odpovedala jej Esme zo smiechom, hoci nám bolo jasné že dnešok bol špeciálnou výnimkou a určite sa takto nebude obliekať bežne. ,,Ty ale dnes oslavuješ a preto ty budeš tá najkrajšia Rose. Otvor ten obal, to sú tvoje dnešné šaty.“ Rose so vzrušeným pohľadom rýchlo otvorila zips a na posteľ padli červené takisto filtrované šaty. Bez nejakých okolkov si stiahla čo mala práve na sebe a obliekla si ich. Až potom som si všimla že to boli presne také isté mini šaty ako sme mali mi, iba v žiarivej červenej farbe.
,,To ešte nie je všetko!“ zapišťala Alice a vytiahla krásnu veľmi krehko vyzerajúcu striebornú korunku. Bola nádherná, s množstvom komplikovaných ornamentov a celá posiata diamantmi, alebo inými veľmi trblietavými kameňmi.
Keď ju Alice kompletne upravila a boli sme všetky hotové, nasadli sme do Alicinho porshe a vyrazili sme. Ako nám naša drobná sestrička stihla povedať ideme si do klubu zatancovať. Naozaj som čakala všeličo, ale takáto ´normálna´ rozlúčka ma potešila.
Bolo mi jasné že my štyri tam narobíme poriadny zmätok. A presne ako som si myslela, len čo sme vošli do naozaj luxusne a veľmi draho vyzerajúceho disko klubu, celý naraz zadržal dych. Dych som zadržiavala aj ja, pretože som sa bála čo to so mnou spraví, no keď som sa pomaličky a plytko nadýchla, zistila som že síce ma škriabalo v hrdle, nebolo to nič čo by som nemohla vydržať. Veľmi mi tým spadol kameň zo srdca, aspoň nebudem kaziť tento večer ktorý sme si všetky chceli užiť.
Netrvalo dlho a dostali sme sa do víru tanca a sama som bola prekvapená ako sa mi páčilo tancovať, hoci k absolútnej dokonalosti mi chýbal Edward. Pripadalo mi to ako týždne kedy sme sa naposledy videli, aj keď to bolo iba pár hodín. Ako sa dalo čakať, zaujali sme miesto v strede parketu a okolo nás sa utvoril široký okruh pozorovateľov. No my sme si ich moc nevšímali, venovali sme sa našim tanečným kreáciám a skvele sa zabávali.
Po niekoľkých hodinách tanca, ktoré by ma určite na smrť zmorili keby som bola človek, Alice zavelila: ,,Teraz je na pláne druhá časť rozlúčky, takže budeme musieť sklamať všetkých našich obdivovateľov a odchádzame.“ Ako náhle sme opustili podnik, za nami sa ozvalo jedno hlasné vzdychnutie plné sklamania.
Alicina druhá časť noci spočívala v tom že sme išli na lov. Určite chcela aby sme mali všetci zajtra krásne zlaté oči. No ja som už dokázala myslieť iba na jedno. Na to kedy konečne budem znovu s Edwardom.
Keď sa nám konečne podarilo presvedčiť Alice že by sme mali ísť domov pretože za chvíľu bude svitať a treba ešte pripraviť na svadbu, videla som na Esme že sa už tiež nevie dočkať Carlisla. A bolo mi veľmi lúto Rose ktorá musela čakať až do svadby kým bude so svojou láskou, pretože ako poznám Alice, nič nenechá na náhodu a nedopustí aby sa akákoľvek tradícia osláv porušila. Takže keď sme konečne prišli domov a ja som rýchlosťou svetla vyletela k nám do izby, našla som Edwarda ako sa nervózne prechádzal po izbe. No v tom momente ako ma zbadal skočil ku mne a objal ma silou ktorá by rozpučila aj skalu na prach. ,,Konečne...“ vzdychol si a pobozkal ma na pery.
,,Chýbal si mi láska“ zamumlala som s ústami stále pritisnutými na tých jeho.
Povedz, bude to zajtra veľmi náročné?“ Iba sa uškrnul tým svojim okúzľujúcim úsmevom a dodal: ,,Veď predsa poznáš Alice, nie?“Autor: fee, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Because I Love You - 5.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!