Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aurora borealis 2. kapitola

05.04.2010 (20:45) • Quappa • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1399×

2;kapitola

„Starajúc sa o šťastie iných, nachádzame svoje vlastné.“

Platón

V šoku zo zvuku, ktorý som hneď identifikovala, i keď som ho počula prvý krát v živote, som sa nevedela ani pohnúť. Reneesme plače! Preblesklo mi hlavou a moju hruď zasiahla pichľavá bolesť. Nehybná som hľadela na Edwarda, dúfajúc že ma klame môj dokonalý sluch. Neklamal, v momente sme stáli pri postieľke.

„Čo sa stalo srdiečko?“ chlácholivo som ju brala do náručia. S otázkou v očiach som hľadela do malých uslzených očí, zatiaľ čo mi teplá rúčka pohladila líce a Reneesme mi všetko ukázala. Zakrývajúc zdesenie som si ju privinula tuhšie do náručia a upokojujúco hojdala.

„Neboj, to bol iba sen.“

Hladila som ju po vláskoch a s Edwardom sme sa ne seba ustarostene pozreli. Silný zážitok z minulej noci sa jej uložil v podvedomí a vynoril sa v podobe zlých snov. Trhalo mi srdce pri pomyslení, ako to vlastne celé vnímala a pre mňa najväčším želaním v tej chvíli bolo, aby na to rýchlo zabudla.

„Čo keby sme šli pozrieť ostatných do domu?“ navrhol Edward pohotovo, v snahe priviesť ju na iné myšlienky.

„Myslím, že ťa tam čaká prekvapenie,“ žmurkol na mňa a mne odľahlo pri pohľade na nedočkavý úsmev na tvári našej dcérky. V tomto teda nebola po mne, milovala totiž prekvapenia presne tak, ako som ich ja neznášala.

S otázkou v očiach naňho hľadela a nedočkavo sa za ním naťahovala.

„Nemôžem ti to prezradiť,“ doberal si ju, keď ju vzal na ruky , „potom by to už nebolo prekvapenie.“

Reneesme ho sledovala s pod mihalníc.

„Nie, nebolo,“ smial sa a keď  sa mračila.

Na tieto ich polo dialógy som si už skoro zvykla, aj keď mi robila značné problémy uhádnuť Reneesmine otázky.

„Tak čo, budeme sa dohadovať, alebo si dáme radšej preteky?“ navrhol. V tom sa jej rozžiarili očká a chuť po víťazstve z nej len tak sršala.

„Kto bude prvý, ten môže vyťahať Jacoba za uši!“ šepol smejúcej sa Reneesme a už ich nebolo.

Dorazili sme do domu a naša malá víťazka rozpleštila dvere a zadýchaná sa poobzerala po miestnosti plnej upírov.  Alice sa usmievala, vedela čo príde a Jake čakal na pohovke.  Reneesme mu skočila do lona a šla si po výhru. Zatiaľ, čo sa všetci bavili na Reneesminom a Jakovom hrozitánskom zápasení, sme jej s Edwardom šli ruka v ruke do kuchyne po raňajky, keďže potrebovala jesť každý deň, robili sme si zásoby.

„Nemysli už na to,“ pritiahol si ma k sebe a prešiel mi po vráske na čele. Je neuveriteľné ako dobre ma poznal. Snažila som sa to skryť aj sama pred sebou, no stále som musela myslieť na náš ranný budíček.

„Edward, to bolo hrozné,“ sťažovala som sa s hlavou opretou o chladnú hruď.

„Nechcem aby sa takto trápila,“ sypala som zo seba zúfalo. Žalúdok mi zvieralo s bezmocnosti pri pomyslení čo si musela ešte tak malinká prežiť. Chúďa moje.

„Nedovolím, aby ste sa obe trápili!“ vyhlásil, hladiac ma chrbtom ruky po tvári. Nakláňal sa ku mne s pohľadom  vážnym  a plným odhodlania ma upokojoval a ja som sa trošku uvoľnila.

S tvárou v jeho dlaniach som sa poddala mäkkým perám môjho manžela, bozk mi spustil prúd spomienok na dnešnú noc. Uväznená vo víre vášne som prestala ovládať svoje, čoraz náruživejšie pery, tie spievali na Edwardových perách pieseň túžby po našom milovaní.

„Myslím, že je to dobrý nápad!“ poznamenala rýchlo vyškerená Alice pri vyberaní raňajok s chladničky pre Reneesme, keďže ja som mala plné ruky inej práce. Bože, som hrozná matka! Čo najrýchlejšie som vzala dávku krvi a už som aj trielila.

„Aký nápad?“ pýtala som sa cestou na záhradu, kde sa Reneesme spolu s Jacobom naháňali.

„Edward ti večer povie,“ nasledovala ma hľadiac pri tom na môjho tajnostkárskeho muža. Zastavila som na verande, otočená tvárou k Edwardovi so zdvihnutým obočím čakajúc na odpoveď.

„Mami, ocko, pozrite, čo som dostala!“ chválila sa Reneesme, keď si šla po raňajky a vyrušila nás s rozhovoru. Na prste jej visel mne známy prívesok a ona vzrušene sledovala hojdajúce sa pierka, ktoré veselo tancovali vo vetre. Lapač zlých snov.

„Neboj, bude sa ti to páčiť,“ šepol mi rýchlo Edward  a čupol si k cupitajúcim nôžkam. Uspokojená aspoň s čiastočným vysvetlením, som to vypustila z na čas z hlavy.

„Od koho si to dostala, srdiečko?“ spýtala som sa hľadiac na Jacoba. Vedel že odpoveď poznám, žmurkol na mňa a naďalej sledoval zaujatú Reneesme.

„To mi dal Jake!“ vyhlásila hrdo a pustila sa do raňajok.

„Alice spomínala, že ste mali hlučné ráno, tak som myslel že by to mohlo pomôcť!“ pokrčil plecom.

„Snáď to bude teraz fungovať lepšie, ako ...“ nestihla som dopovedať keď mi Reneesme skočila do reči.

„Bude!“ presviedčala nás zanietene a záhrada sa zaplnila smiechom a pokojom, ktoré sa nieslo celé dopoludnie.

Je až neuveriteľné ako rýchlo sme sa všetci dokázali naladiť na vlnu radosti a šťastia, akoby sme spoločným smiechom chceli odohnať napätú atmosféru z posledných týždňov vrcholiacu včerajším bojom. S plných pľúc som sa nadýchla, bol to nádych mieru a slobody, ktorý nás všetkých obopínal. Uvedomujúc si tú skutočnosť, som si položila hlavu na Edwardovo rameno a užívala som si pohľad na hrajúcu sa Reneesme, v ktorej očkách nebola po ranných slzách ani stopa. Usadený  na drevenej lavici sme sa k sebe pritisli bližšie a Edward chytil naše prepletené ruky a pobozkal mi polmesiac na predlaktí.

„Prezradíš mi, čo za nápad to Alice videla?“ začala som výsluch zakrývajúc pri tom úsmev.

Vzal mi neposlušný prameň vlasom a zastrčil mi ho za ucho, prstom mi prešiel tam a späť po spodnej pere nespúšťajúc so mňa pohľad. Opäť som zahorela túžbou, po jeho tele a nasucho som prehltla.

„Je to iba taký nápad,“ začal s nesmelým úsmevom, „ myslel som, že sa o tom s tebou večer porozprávam a ak sa ti to bude páčiť, tak...“ zasekol sa uprostred vety s úsmevom na tvári vyčkával.

„Cŕn!“  Vo vrecku mi zazvonil mobilný telefón.

Autor: Quappa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aurora borealis 2. kapitola: