Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 7. kapitola

26.07.2012 (07:00) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 33× • zobrazeno 8299×

Zapla som si nepriestrenú vestu a nasadila ochranné okuliare. Chlapík z bezpečnosti mi podal ešte slúchadlá. S úsmevom som ich od neho zobrala a poďakovala. Oprela som sa do dverí a zostúpila dolu po tmavých schodoch. Kedysi to bol protiatomový kryt, dnes je to strelnica. Miestnosť osvetľovalo len tlmené svetlo. Po stranách boli rozmiestnené terče v rôznych veľkostiach a nasvietené bodovým osvetlením. Po chvíli si moje oči privykli na šero a rozoznala som postavu Edwarda, ako stojí aj s vedúcim nášho marketingového oddelenia pri pulte, v strede miestnosti.

Zvuk mojich podpätkov ich okamžite upozornil na môj príchod. Edward zdvihol hlavu a prižmúril oči.

„Slečna Swanová, dobre, že ste už tu. Akurát sme chceli začať,“ povedal a bolo cítiť jemnú výčitku v jeho hlase.

„Prepáčte, zdržal ma náš právny zástupca, ohľadom tej veci so slečnou Postrovou.“ Už som bola takmer pri nich, takže som iba uprela veľavravný pohľad na Edwarda. Ten iba prikývol a otočil sa na pána Warrena, aspoň myslím, že sa tak volal.

Kauza okolo slečny Postrovej utíchla, tak ako som očakávala. Nakoniec sa mi podarilo presvedčiť Edwarda, aby na ňu nepodal trestné oznámenie. Rozvírili by sa vody a vyvolalo by to veľa otázok. Na moje prekvapenie súhlasil, ale vybavil, aby súd vydal pre Nancy zákaz priblíženia sa na viac ako na päťsto metrov k mojej osobe. Neviem, ako sa mu to podarilo zariadiť, keď nebol žiadny poriadny proces. Vedela som však, že je veľmi vplyvný a mnohí spravia čokoľvek, aby mu spravili po vôli.

„Takže máme tu päť rôznych prototypov. Dovolil som si ich prichystať podľa výsledku testov a odolnosti,“ ukázal pán Warren rukou na tých zopár zbraní, ktoré boli rozložené na pulte spolu so zásobníkmi a nábojmi.

Edward si prekrížil ruku na hrudi a sústredene sa na ten arzenál pozeral. Vždy sám rozhodoval o výbere, ktoré prototypy pôjdu do výroby, koľko sa ich vyrobí a komu budú ponúknuté. Mojou úlohou bolo zaznamenať všetky jeho poznámky a pripomienky, aby vo vývojovom centre a výrobe vedeli, čo je potrebné zlepšiť.

Warren chcel pokračovať vo výklade ale Edward ho umlčal pohybom ruky.

„Preferujem praktickú ukážku. Choďte k ovládaciemu panelu,“ ukázal na spínače v zadnej časti miestnosti, slúžiace na posun terčov.

Prezeral si zbrane a jednu z nich si vzal do ruky. Poťažkal ju v ruke a obrátil zo všetkých strán. Chytil zásobník a zasunul náboje.

Edward mal na sebe tmavomodrú košeľu a obopnuté džínsy. Nepriestrelnú vestu na sebe, samozrejme, nemal. Všetko bezpečnostné oblečenie bolo hodené na stole. Prešla som okolo neho, vzala aspoň okuliare a podala som mu ich. Chytil ich so znechuteným prevrátením očí ku stropu.  

„Musíme aspoň tie vaše krásne oči chrániť,“ šepla som vedľa neho zmierlivo.

„Páčia sa vám moje oči?“ spýtal sa zvedavo a zdvihol si okuliare na čelo, aby som na jeho oči mala lepší pohľad.

„Samozrejme, ako by ste potom zvádzali všetky tie ženy?“ podpichla som ho, začo som si opäť vyslúžila jedno prevrátenie očí. Uškrnul sa, rýchlo si založil okuliare a podišiel bližšie k pásmu.

„Terč číslo päť na pätnásť metrov,“ prikázal a ten sa okamžite presunul na danú vzdialenosť.

Stúpla som si niekoľko krokov za Edwarda a prichystala pero a zápisný blok.

„Poloautomat Sigma 22. Celokovový. Kaliber 12 mm.“ Rýchlo som si zapísala identifikáciu, ktorú mi nadiktoval a rýchlo si založila slúchadlá.

Edward sa mierne rozkročil a ľavú nohu presunul mierne dozadu, aby stabilizoval polohu. Pohľad na jeho napäté telo pripravené na výstrel mi rozhodilo myšlienky a ja som si rýchlo hryzla do spodnej pery. Obtiahol zbraň a vystrelil.

„Dvadsať metrov,“ zakričal a terč sa znovu posunul. Ozval sa ďalší výstrel. „Dvadsaťpäť.“ Ďalšia rana.

Zložil si okuliare a pokynul prstom na Warrena, aby terč priblížil. Stiahla som si chrániče, pristúpila k nemu bližšie a čakala na záverečné slovo.

„Nie je vhodná na bežné nosenie. Je pomerne ťažká a určená pre policajnú prestrelku. Zásobník neprilieha dobre, prispôsobiť na dvadsať nábojov. Pri bližšej vzdialenosti zanecháva na terči viditeľné stopy strelného prachu. Projektil prerobiť na celoplášť. Je potrebné zistiť predbežný záujem policajnej zložky.“ Vybral zásobník a zbraň zaistil. Podal mi ju a ja som prešla k pultu, kde som ju položila a vzala ďalšiu.

Edward nehybne stál a žmúril oči na terč. Rada som ho pozorovala pri práci, keď sa na niečo sústredil. V tvári mal taký zvláštny výraz, ktorého som sa nevedela na bažiť. Podala som mu ďalšiu zbraň, podobnú tej prvej, len o niečo menšiu.

„Poloautomat Sigma 17X. Kombinácia kovu a plastu. Kaliber 9mm.“ Zopakoval sa predchádzajúci proces pri terči šesť na pätnásť, dvadsať a dvadsaťpäťmetrovú vzdialenosť.

„Ľahká a rýchla. Ideálna na denné skryté nosenie. Môže ísť o služobnú zbraň pre bodyguardov. Pri väčšej vzdialenosti je nižšia presnosť zásahu, ale na desať metrov ideálna vec. Zásobník upraviť na pätnásť nábojov a usporiadanie v dvoch radoch, aby bol čo najmenší. Rýchlo zapracovať, aby sme s ňou mohli už na budúci mesiac ísť na trh.“ Znova zbraň zaistil.

Čas pri tejto práci ubiehal veľmi rýchlo. Vyskúšal ešte revolver, ktorý určil ako záložnú zbraň a na doplnkovú výrobu. Na ďalšej zbrani, samopal automat, nechal prerobiť nadstavenie na dve, tri a päť výstrelov, okrem voľby celého zásobníka. Pred samopalmi som mala rešpekt. Kopú ako neskrotený žrebec a neskúsenému strelcovi v momente, ako sa dotkne spúšte, ruka so zbraňou vyletí hore a dostrieľa všetko živé-neživé naokolo. Edward stál však pevne bez pohnutia. Nachvíľu som o sile tej zbrane zapochybovala. Jeho napäté svaly na rukách však hovorili o opaku.

Poslednou na pulte bola malá zbraň, ktorá sa mohla zmestiť do dlane. Malorážny poloautomat, ktorý vidíte vo filmoch o Bondovi, ako ho má ukrytý v ponožke, alebo ho nejaká ženská vytiahne z podprsenky. Podávala som ho Edwardovi, ten sa však šibalsky na mňa usmial. Čo zase vymyslel?

„Terč tri, vzdialenosť päť metrov,“ povedal autoritatívne a počkal, kým sa terč posunul. „Môžete ísť späť do firmy. Už vás nebudem potrebovať.“ Prekvapený pán Warren vzal svoje veci a prešiel okolo nás s dotknutým pohľadom. O chvíľu sa ozval silný dupot po schodoch a tresknutie dverí. Prekvapene som sa pozrela na Edwarda.

„Táto rana patrí vám, slečna Swanová,“ usmial sa a mne sa srdce rozbehlo šialenou rýchlosťou. Pozerala som naňho nechápavo ešte chvíľku, kým mi došiel význam jeho slov. Neprítomne som zažmurkala, či sa mi to nesníva. Ale naozaj tam stál a ukazoval mi miesto vedľa seba.

„Ale ja som nikdy nestrieľala,“ šepla som to rúhavé priznanie. Pracovať v najväčšej spoločnosti vyrábajúcej zbrane a ani z jednej nevystreliť, to je ako žiť na pláži a nikdy sa tam nekúpať.

„Ja viem. Naučím vás to.“ Milo sa usmial a chytil ma za rameno a ťahal k terču číslo tri. „Sigma SX5 je určená pre ženy. Ideálna do kabelky alebo na skryté nosenie, napríklad medzi stehnami.“

Počúvala som jeho melodický hlas akoby cez závoj a sama mala pocit, že sa moje telo nachádza v inej sfére ako moja myseľ. Rozpačito som sa pozrela na tu vec v mojej dlani a zrazu naberala reálnejšie obrysy. Nasucho som prehltla. Edwardovi to neušlo a povzbudzujúco sa usmial.

„Potrebujem vedieť váš názor. Väčšina žien tiež nikdy nedržalo zbraň, preto to budeme mať z prvej ruky. Poviete mi, ako ste sa pri tom cítili, či to nekopalo, alebo či vám prach nevyletel do očí. Čokoľvek.“

„Dobre.“ Uprela som naňho vystrašený pohľad a zovrela SX5 v ruke.

Ukazovák bol dlhší ako hlaveň, prstenník som priložila ku kohútiku a chcela stlačiť. Keď som sledovala jeho pri skúškach, vyzeralo to jednoducho. Pred očakávaným výstrelom som zavrela oči.

„Počkajte,“ zaznelo mi pri uchu a skoro od ľaku som stlačila spúšť. „Takto si akurát odstrelíte prst. Jemne ukazovák prikrčte.“

Edward sa postavil za mňa a ja som nedokázala vnímať vôbec nič, čo sa dialo okolo mňa. Cez nepriestrelnú vestu som ho veľmi necítila, no svojimi mocnými pažami ma objal okolo ramien a snažil sa mi napraviť držanie zbrane.

„Zbraň držte pevne v pravej ruke, opretú o medzeru medzi palcom a ukazovákom,“ šepol blízko môjho ucha. Okamžite mi naskočili zimomriavky a zatočila sa mi hlava. Ruku položil na moju, a tlačil zbraň dole. „Dlaň pravej ruky tlačíte dopredu, stabilizujete ľavou rukou, ktorú držíte proti pravej dlani a pritláčate smerom dnu.“

Cítila som jeho pery blízko môjho ucha a jeho melodický hlas ma odnášal niekam ďaleko. Naozaj ideálny psychický stav na streľbu.

„Rozumiem,“ povedala som rozrušene a dúfala, že si môj roztrasený hlas vysvetlil nervozitou z držania zbrane. Trochu odstúpil a pozrel sa skúmavo na mňa.

„Teraz postoj. Musíte sa mierne rozkročiť, nie takto,“ opravil ma, keď som dala nohy od seba na dvakrát šírku bokov. Jeho ruky som zrazu pocítila na svojich stehnách. Jemne ich tlačil k sebe a ľavú nohu tlačil mierne dozadu. Robil to tak nežne, že som si rýchlo opäť zahryzla do pery. Celé telo sa mi razom naplo. Jeho dotyk ma pálil a teplo sa mi začalo šíriť celým telom. 

„Pán Cullen, podozrievam vás, že zneužívate situáciu,“ povedala som chvejúcim sa hlasom a prižmúrila som podozrievavo oči. Musím veľmi rýchlo nájsť stratenú sebakontrolu. Inak zistí, ako to mnou zamávalo.

Edward ma pomaly pustil a vošiel si rukou do vlasov. Široko sa usmial sa a ukázal tak všetky svoje dokonalé zuby.

„Práve naopak, slečna Swanová. To ja podozrievam vás, že svoju bezbrannosť predstierate, aby som bol nútený vás usmerniť.“ Provokatívne na mňa žmurkol a ja som naoko pohoršene zalapala po dychu. Vyzeral byť touto situáciou viac ako potešený. Namyslenec jeden.

„Bol ste donútený, a čím? Touto malou zbraňou?“ chcela som ňou pred ním zamávať, ale on ma jednou rukou chytil za obe ruky a pretočil chrbtom k sebe. Tvrdo som narazila do jeho hrude a zadkom sa dotýkla jeho rozkroku. O nie, toto je veľa aj na moje odhodlanie.

„Nikdy nabitou zbraňou pred nikým nešermujeme. Nie ste samuraj. A môže prísť k zraneniu,“ šepol mi zhrubnutým hlasom do ucha a mne sa zrýchlil dych. „Teraz si obtiahneme zbraň ľavou rukou a zamierime. Zbraň po výstrele bude ťahať hore, ale držte ju pevne rovno. Jemne prikrčte prostredník a stlačte spúšť.“

Spustil svoje ruky, ale neodstúpil odo mňa úplne. Jeho prítomnosť som stále cítila. Založil mi chrániče a ja som tak zrazu počula zrýchlený tlkot svojho srdca. Zhlboka som sa nadýchla, aby som si trochu vyčistila hlavu. Prižmúrila som oči a cez mušku zamerala terč. Pokrčila som prostredník. Dych sa mi prehĺbil a od sústredenia sa mi spravila vráska na čele. Pomaly som vydýchla a potiahla spúšť.. 

Bang! ozvala sa rana, ktorá ma prinútila o krok ustúpiť. Z hlavne sa točil slabý dym. Neveriacky som pozrela pred seba. Naozaj som vystrelila. Ako v tranze, s doširoka otvorenými očami som pozerala na terč, ktorý som zasiahla v hornom okraji.

Edward ku mne pristúpil a zložil mi chrániče. Nedočkavo čakal na moje referencie. Ja som však len omámene pozerala na terč. V krvi mi koloval adrenalín a zrazu som sa cítila plná sily. Obrátila som sa s očareným úsmevom na Edwarda.

„Beriem,“ povedala som nadšene a oči mi museli žiariť.

„Mňa, či tú zbraň?“ šepol a šibalské iskričky mu hrali v očiach.

„Nevedela som, že aj vy ste v ponuke,“ odpovedala som akoby prekvapene, ale skôr ako stihol niečo na to dodať som sa otočila smerom k terču. „SX5 je úžasná, zasiahla terč, aj keď nie som trénovaná. Pár cvičných strelieb a bolo by to presné. Je presne do dlane. Ak by som ju vyťahovala, nikto by si ju nevšimol. Dodáva pocit bezpečia, že sa na vás nevyrúti nejaký zvrhlík. A malý kaliber pri väčšej vzdialenosti nespôsobí smrteľne zranenie. Takže strelíte útočníka do nohy a môžete utekať.“

Edward na mňa fascinovane pozeral a súhlasne pokýval hlavou.

„Vynikajúce. Vidieť, že si sa toho pri mne veľa naučila, Bella.“ Spokojne som sa usmiala. Cítila som sa ako akčný hrdina, čo premôže celý svet.

„Neskočíme na obed? Nejako som z toho vyhladla,“ povedala som veselo a až potom som si uvedomila, čo som povedala. Ale bolo neskoro brať to späť. Prekvapená sama sebou som sa pozrela na Edwarda, ktorý tiež zostal na chvíľu zarazene stáť.

„Rád.“ Zamyslene sa na mňa pozrel a potom sa usmial. „Pri tebe som hladný stále.“

Otočila som sa naňho, nebola si istá či som počula dobre. „Prosím?“

„Povedal som, že pôjdeme do baru Hasale. V prednej časti majú malú reštauráciu. Vynikajúco varia.“ Nevinne sa usmial a podal mi rameno.

Naozaj? Toto som naozaj nepočula. Asi mi pri tej streľbe nejako zaľahlo v ušiach.

Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Nebola síce tak rýchlo ako predchádzajúca, ale musela som sa na ňu pripraviť. Vyžiadala si totiž preštudovanie dvoch kníh a hodinovú spoveď môjho manžela. :)

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 7. kapitola: