Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 3. kapitola

11.07.2012 (20:45) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 29× • zobrazeno 7458×

„Kde ste boli tak dlho, slečna Swanová?“ nedočkavo ma privítal môj šéf, len čo som vošla do kancelárie.

Položila som kabelku na stôl a skúmavo som sa naňho pozrela. Vôbec sa neprezliekol do obleku. Nechal si oblečenie z rána, napriek tomu, že nás čaká náročný deň. Keď som sa nad tým zamyslela, aj tak to bolo jedno. Nikto sa neodvážil kritizovať Edwarda Anthonyho Cullena za jeho správanie, nieto za jeho oblečenie, nech už by bolo akokoľvek nevhodné.

„Prepáčte, ale úloha, ktorú ste mi zveril u vás v sídle, nebola taká jednoduchá, akoby sa na prvý pohľad mohla zdať,“ povedala som nevzrušene. Začala som prezerať písomnosti na stole, ktoré pribudli od včerajšieho poobedia. A že ich bolo.

Edward si nervózne prehrabol vlasy a tým dokonale odpútal moju pozornosť. Podišiel o pár krokov bližšie a zastal tak, že som mohla počuť jeho šepot.

„Takže to bolo zlé? Ako to vzala?“ spýtal sa zvedavo. Nevedela som, či mal starosť kvôli mne alebo kvôli danej slečne.

„Okrem urážok na moju osobu to zniesla veľmi hrdinsky,“ povedala som, akoby sme sa bavili o projekte, ktorého podklady som mala práve v ruke.

Pristúpil ešte bližšie, tak že nás delili iba centimetre a ja som tak mohla cítiť jeho teplý dych na mojom krku. Vôňa Gio od Armaniho ma omámila a keby som nebola opretá o stôl, tak stratím rovnováhu.

„Tak to ma mrzí. Nechcel som, aby si to vyliala na vás,“ šepol a ja som nemala odvahu sa mu v tejto chvíli pozrieť do očí.

„To je v poriadku. Zvykla som si na to, že ma všetky ženy vo vašej blízkosti nenávidia, aj keď tomu veľmi nerozumiem.“ Ustúpila som o krok skôr, ako sa mi táto situácia vymkne z rúk. Chytila som nejaké papiere a prešla poza stôl.

„Ale no tak, Bella, žartuješ.“ Otočil sa na mňa a uprene sa mi pozrel do očí.

Zmätene som sa naňho pozrela a zdvihla obočie. Čo som jasnovidec?

„Bella, si jediná žena, ktorá je so mnou každý deň, viac ako päť rokov. Prakticky vzaté - bývame spolu, chodíme spolu na dovolenky. To je skoro ako manželstvo,“ žmurkol na mňa významne a ja som na chvíľu stratila nad svojimi myšlienkami kontrolu.

Niečo na tom môže byť. Áno, je to pravda. A zároveň jediný dôvod, pre ktorý sa tak veľmi snažím udržať si božského Cullena od tela. Aj keď je to v niektorých situáciách mimoriadne náročné. Žiadna žena sa mu do postele a do života nevrátila dvakrát. Edward Cullen mohol mať ktorú chcel a keď ju raz dostal, tak to bola trofej, o ktorú viac nestál. Nedá sa povedať, že by v jeho posteli bola polka mesta. To, že vás raz Edward Cullen vzal do postele, vám dodávalo na cene. Bol prieberčivý a musel mať len to najlepšie. Ale nič nebolo preňho tak dobre, aby to chcel dvakrát.

Edward bol prvotriedny gentleman a nemilosrdný lámač sŕdc v jednej osobe. A keďže ja som svoju prácu zbožňovala a svojím spôsobom aj Edwarda, nemohla som dovoliť, aby ma o všetko pripravila chvíľková slabosť, v ktorej by som mu podľahla. Aj keď tá noc by určite stála za to. A dosť.

Zachvela som sa. Nenápadne som zavrtela hlavou, aby som všetky dotieravé myšlienky vyhnala z hlavy. Edward sa na mňa spýtavo pozrel. Toto však nemá zmysel riešiť.

„Včera volal pán Collins, zákazku podpíšu zajtra okolo obeda a snaží sa s vami spojiť Oliver pre dodávku pre civilné letectvo.“ Rozhodla som sa celú záležitosť zamiesť pod koberec.

„Naozaj?“ povedal zaujato, vsunul si ruky do vreciek nohavíc a pomaly išiel k svojmu pracovnému stolu. „Čo si o tom myslíte?“

„Spolupráca je určite výhodná, ak k nej pristupujú dvaja rovnocenní partneri, čo však v Oliverovom prípade rozhodne neplatí. Ich technológia v navigácii ma značné nedostatky a jediné, čo stojí za zmienku, je radar, na ktorom pracujú. Naše výskumné oddelenie je však na dobrej ceste a odhadujem, že v priebehu dvoch týždňov budú ukončené záverečné skúšky. Predbežná správa z testov je tu.“ Prehrabala som sa vo veciach na stole a podávala tú správu Edwardovi. Bez slova ju vzal do rúk a prelistoval sa hneď na technické špecifikácie a hodnotenie.

„Samozrejme, môžu nastať komplikácie, ale podľa predbežných rokovaní je civilné letectvo naklonené pre naše produkty. Najmä vďaka dobrým skúsenostiam a dôvere v naše zariadenia,“ pokračovala som ticho a keď Edward nereagoval, dodala som: „Jedno osobné stretnutie s vami a je to v rukáve.“

Zdvihol hlavu a usmial sa. Dobré znamenie.

„To máte pravdu. Ten starý lišiak Oliver sa chce priživiť. Som rád, že to tak nevidím sám. So stretnutím súhlasím, ale nezúčastním sa ho predtým, ako nebudeme mať v ruke záverečnú testovaciu správu radaru. Nech sa s nimi stretne Jerry, je to môj zástupca, takže by to malo mať príslušnú váhu.“

„Samozrejme, hneď mu to zavolám.“ Oprela som sa o roh jeho stola, založila si handset a cez intercom vytočila Jerryho. Rýchlo som mu vysvetlila situáciu a bez dlhších debát súhlasil.

„Chcem s ním hovoriť, mohli by ste mi ho prepojiť na hlasný odposluch?“ spýtal sa Jerry na záver.

Pozrela som na Edwarda a videla, že je zabratý vo vlastnej práci, ale všimol si, že sa naňho pozerám. Ukázala som posunkom na slúchadlo a on hneď prikývol. Zložila  som handset a stlačila odposluch.

„Samozrejme, už ste nahlas,“ oznámila som mu hneď.

„Čo potrebuješ, Jerry, nie je teraz práve najvhodnejší čas,“ povedal Edward trocha neprístupne ešte skôr ako stihol Jerry čokoľvek povedať.

„Ale no tak, Ed, to nemyslíš vážne, že by som ja volal nevhod. Nebodaj tam máš nejakú ženskú?“ Všetci oslovovali môjho šéfa pán Cullen, nikto sa neodvážil k väčšej familiárnosti, pokiaľ ho Edward nevyzval. S Jerrym však boli dlhoročný partneri.

„Je tu Bella, žiadna ženská, mal by si sa správať slušne,“ povedal smrteľne vážnym hlasom. Niekedy jeho náladám nie je možné rozumieť.

„Ale no tak, Bella je v pohode, ona ten žartík iste pochopila. Však?“ snažil sa Jerry povedať odľahčene, ale v jeho hlase bolo cítiť náznak nervozity. Z Edwarda išiel niekedy vážne strach.

„Tak to mi je úplne jedno. Jednoducho sa snaž,“ zavrčal Edward a zbeleli mu hánky na prstoch. Zbystrila som pozornosť.

No a je to tu. Starý spor, ktorý je tu odkedy som tu nastúpila. Jerry ma chcel za svoju sekretárku, vlastne na tú pozíciu som robila aj pracovný pohovor. Ale pri prvom stretnutí s Edwardom, keď som mu nechtiac vyvrátila ich zaužívaný spôsob práce s urýchľovačom častíc, ma Edward zamestnal u seba. A nielen ako sekretárku v spoločnosti, ale ako jeho osobnú asistentku, ktorá mu je k dispozícií vo dne v noci. Práca pre Jerryho by určite bola menej náročná, ale Edwardovej blízkosti by som sa nevzdala za akúkoľvek vidinu voľného času. Jerry mu to nevie odpustiť a sem-tam mu nejaká poznámka ujde.

„To je v poriadku. Nehnevám sa,“ šepla som a zľahka sa dotkla Edwardovej ruky položenej na stole. Chcela som mu naznačiť, aby sa miernil. Bola to však chyba. V tom momente, akoby mnou prešiel elektrický výboj sily tornáda. Sila dotyku by nemala byť podceňovaná. Edward sa okamžite pozrel na moju ruku a ja som ju rýchlo stiahla, aby sa náhodou debata nezvrhla nesprávnym smerom.

Vstala som od stola a išla k automatu na kávu. Kofeín bol to posledné, čo som potrebovala, musela som sa však pohnúť. Periférne som videla, ako ma Edward sleduje. Pustila som teda kávovar a spravila si jemné latté. Nech ma tretia káva nezabije.

„Čo si potreboval, Jerry?“ spýtal sa nedočkavo, pritom však zo mňa nespúšťal oči.

„Nezabudni. O dva mesiace je šesťdesiat rokov od založenia spoločnosti. Je potrebné usporiadať večierok, ples, alebo čokoľvek. Povedal by som to Belle sám, ale...“ Nestihol dokončiť vetu a už mu Edward do toho skočil.

„Vybavím to. Dohliadni na správu tých výstupných testov,“ povedal nekompromisne a položil.

Narovnal sa a pozrel mi do očí. Niečo tam hľadal. Neviem, či to našiel, ale rýchlo som podišla späť k stolu. Položila som si naň kávu a vzala diár, aby mohol začať diktovať požiadavky, ktoré musí večierok spĺňať. Čaká ma ešte poriadny kus práce.

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 3. kapitola: