Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 19. kapitola

12.09.2012 (07:45) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 48× • zobrazeno 9241×

Prevalila som sa na posteli a spokojne sa natiahla. Cítila som sa skvele. Dnes to už bolo druhýkrát, čo som sa prebrala. Slastne som vystrela ruky a natiahla sa po celej dĺžke postele. Rozospato som roztvorila oči. Závesy boli vytiahnuté, dnu prúdili lúče slnka a vial čerstvý vzduch. Cítila som sa úplne perfektne. Dokonale uvoľnená a uspokojená...

Uvedomenie reality do mňa vrazilo ako baranidlo. Srdce mi vynechalo úder a rozšírili sa mi zreničky. Zmätene som sa pretočila na druhú stranu postele a nemohla uveriť vlastným očiam.  

Edward pokojne spal vedľa mňa. Ruky mal položené nad hlavou a spokojne oddychoval. Na líca mi vyšiel rumenec. Vyspala som so šéfom. Dočerta. Kde sa podela moja súdnosť! Kde som mala hlavu? To som vôbec nepremýšľala o následkoch? Nie, s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, som sa naivne domnievala, že príde koniec sveta a ja už nebudem musieť riešiť situáciu, ktorá nastane potom!

Nervózne som sa pomrvila a trochu sa posunula ďalej odo neho. Horúčkovito som zavrela oči a premýšľala. V kútiku duše som sa spoliehala, že keď sa preberiem, tak tu nebude. Nikdy nie je pri prebúdzaní... ale čo ja o tom viem. Nepíšem si jeho milostné štatistiky. Možno nemá kto prebrať moju štafetu vyhadzovačky, tak si to dnes musí zariadiť sám. Neochotne som oči otvorila a zistila, že situácia je stále rovnaká. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela naňho.

Prikrývka mu zakrývala ledva bedrá a ja som mala možnosť pozerať na živého Michelangelovho Davida beztrestne zadarmo. Bol tak dokonalý, že sa mi až chcelo plakať. Jeho vypracované telo pokryté svalmi mi vyrážalo dych. Nebol ako tí kulturisti z časopisov, ale napriek tomu sa mi srdce rozbúchalo pri pohľade na jeho nahú hruď a uvoľnené črty tváre. Oblialo ma horko a nevedela som, čo robiť.

Sklopila som pohľad. Opatrne, kúsok po kúsku som sa snažila vysúkať z postele. Matrac sa jemne pohol pod mojím pohybom a ja som ustrnula. Edwardova hruď sa ďalej pravidelne zdvíhala a ja som mala v úmysle sa vytratiť skôr ako sa preberie. Pozrela som sa bleskovo na dvere a premýšľala, ako sa k nim čo najrýchlejšie dostať. Pravou rukom som zo seba zosunula prikrývku a opatrne spustila nohy z postele. Už sa len nehlučne postaviť...

„Máš niekam namierené?“ ozval sa slabý šepot.

Od ľaku som nadskočila a obzrela sa. Edward ležal podopretý na jednej ruke a skúmavo sa na mňa pozeral. Oči mal rozospato prižmúrené a na tvári neodolateľný úsmev. Navlhčila som si špičkou jazyka pery a nemala ďaleko k infarktu. Alebo už po ňom? Toto musí byť nebo pre zlé dievčatá.

„Ja... ja len...“ no skvelé, akoby to samo o sebe nebolo trápne, ešte začnem koktať. Výhovorky však nikdy neboli moja silná stránka.

„Chcela si sa vytratiť?“ zdvihol obočie a uškrnul sa.

„Nie.“ Celá som očervenela, takže moje klamstvo bolo hneď odhalené. Dočerta s chlapom jedným jasnozrivým.

„Myslel som si, že toto je moje parté,“ prehodil uštipačne a bezstarostne na mňa žmurkol.

„To vôbec nie je pravda, ja som len chcela...“ zahabkala som a rozpačito sa naňho usmiala. „No dobre. Chcela som sa vytratiť, ale nikam ďaleko.“

„Samozrejme. Odo mňa sa neuteká,“ povedal presvedčivo a ja som mu úplne verila. To iba ja som bola taká vyšinutá.

„Hovoríš to, akoby sa to ešte ani raz nestalo.“ Nadvihol obočie a ja som sa začervenala. „Si príšerný.“

„Ja viem, ale ty to so mnou aj tak ťaháš už päť rokov.“ Zasmial sa a pomaly sa plížil ku mne.

Ako šelma na mňa nečakane skočil a stiahol naspäť do periny. Zapišťala som a pod silným tlakom jeho rúk podvolila. Pretočil ma pod seba a jedným pohybom sa nado mnou skláňal.

Úsmev mi zamrzol na perách a ja som sa vážne zahľadela do tých iskrivých zelených očí. Jeho vôňa mi pantala zmysli. Jemne ma pohladil po líci a začal sa hrať s pramienkom mojich vlasov.

Toto bolo iné. Moje zmysly boli v plnej pohotovosti a dokonalo som si uvedomovala každý jeho dotyk. A na moju smolu, moje rozumné JA našlo svoj stratený hlas a všetko náležite okomentovalo.

Chcela som všetky myšlienky v hlave umlčať, ale Edward bol na to lepší odborník. Vtisol mi jemný bozk na bradu, ako prieskumník postupoval nižšie a dokonale začal rozptyľovať moju pozornosť.

„Edward, ja ničomu nerozumiem,“ povedala som zúfalo.

Prekvapene zdvihol hlavu a uličnícky sa usmial. „Práve sa ťa chystám zviesť a potom vykonávať aktivitu, ktorá sa ti ešte pred pár hodinami tak páčila.“

„Nemyslela som to toto,“ šepla som bezradne.

Edward si so záujmom prekrížil ruky na mojich prsiach a položil na ne hlavu. Prižmúrila som oči. Bol naňho úžasný pohľad. Tak blízko mňa. Nie len blízko. Srdce sa mi rozbehlo ako o preteky a ja som vedela, že mám iba zlomok času, kým nestratím úplne všetku pozornosť.

„Nehovoril si, že sa porozprávame?“ moje matné spomienky boli síce ako črepy, ale toto bolo niečo, čo som mala pocit, že toto povedal viackrát.

„Myslel som si, že si na nič nepamätáš.“ Zdvihol obočie a začal mi prstom jemné kresliť krúžky na kľúčnej kosti.  

„Nie, že nič. Ale... neodbiehaj od témy,“ povedala som naoko nahnevane. V skutočnosti som sa však začínala obávať, čo všetko moja pamäť prefiltrovala.

„Samozrejme scéna s lampou bola jednoznačne najlepšia.“ Pobavene sa uchechtol a nadvihol sa na lakti, aby sa mi pozrel do očí.

Od šoku sa mi rozšírili zreničky. „Lampa? Aká lampa?“

„Pouličná.“ Bez záujmu mykol plecom, ale poznala som ho príliš dobre, aby som vedela, ako dobre sa baví na môj účet.

Pouličná lampa? Dokelu! Čo som mohla spraviť pouličnej lampe? Rozbiť sklo svojou špicatou lodičkou? Nasucho som prehltla. Môj výraz ho dokonale pobavil, ale bez toho aby tomu venoval ďalšiu pozornosť, jazykom prešiel pomedzi moje prsia a začal ma bozkávať na bruchu. Jeho bozky mi opantávali zmysly.

„Edward, čo som...“

Vôbec nereagoval. Oduševnene sa venoval môjmu brušku, pričom jemne začal postupovať nižšie. Telom mi prešla horúčosť. Začala som v sebe cítiť narastajúcu túžbu, ale otázka, ktorú som chcela vedieť, zostala nezodpovedaná. Nedokázala som sa sústrediť.

„No tak!“ Nespokojne som sa zavrtela, ale on mi nevenoval pozornosť. No teda venoval, ale nie tú, ktorej som teraz dožadovala. Aj keď... 

„Prosím,“ šepla som a dotkla som sa mu ramena.

Naklonil hlavu nabok a pousmial sa. „Priznám sa, že som čakal, kedy sa na tu lampu vyštveráš, ale ty si sa jej tak horúčkovito držala, že som myslel, že tam budeš spať.“

Ruky mi vystrelili k tvári a ja som si ju ako dieťa schovala do dlaní. Pocítila som jeho teplý dych na tvári a slabý tlak na mojich rukách. Uvoľnila som svoje kŕčovité zovretie a pozrela sa mu do očí, ktoré boli tak blízko mňa. Edward ma uprene pozoroval len niekoľko centimetrov odo mňa.

„Bella, neskrývaj sa predo mnou. Chcem si vychutnať pohľad do tvojich očí,“ povedal zamatovo a ja som sa uvolnila.

V mojom vnútri sa mi začal uhniezďovať pocit, ktorý som ešte nevedela presne identifikovať. Začal prenikať každý kúsok môjho tela, akoby menil moje DNA zadanie. Súvisel nejako s Edwardom, jeho prítomnosťou, ktorá mi vyčarila úsmev na perách.

„Prečo by si sa na mňa chcel pozerať?“ šepla som omámene.

„Lebo je na teba veľmi pekný pohľad,“ zastrčil mi neposlušný pramienok za uši a priblížil sa k mojim perám, „najmä, keď sa červenáš a si úplne nahá.“

Jazykom mi obkreslil kontúry pier a mne ušiel tichý vzdych. Myšlienky ma budúcnosť sa mi rozleteli, ako keď zatlieskate na kŕdeľ vrabcov a spojila naše pery v horúcom bozku. Pravou rukou sa podopieral, aby na mňa nedoliehala celá jeho váha a ľavou ma náruživo pohladil po prsiach. Nohami sa vkliesnil medzi moje stehná a zvýšil tak tlak, ktorý neúprosne vo mne narastal. Oči sa mi rozšírili od vzrušenia. Využila som jeho nestabilitu na ľavej strane, pružne s nami mykla na stranu a pretočila nás. Spokojne som sa usmiala. Ocitol sa teraz na lopatkách a ja som prebrala velenie.

„Takto je to lepšie,“ šepla som vzrušene.

„Lepšie neviem. Rozhodne ale prístupnejšie.“ Usmial sa a nadvihol hlavu tak, aby spojil naše pery v bozku. Nemohla som sa nabažiť ich chuti. Jeho bozky chutili tak zvláštne, sviežo a zároveň sladko. Jeho pery dokonalo kopírovali moje.

Chcela som ho mať v sebe. Splynúť s ním v jednu bytosť a dokonalo zabudnúť na všetko. Mala by som chcieť predohru, som žena. Tie to vždy chcú. Ale pri pohľade naňho a dotyku jeho skvostného nástroja pri mojom vchode sa mi dokonale prehádzali priority.

Presunula som sa trochu vyššie a nasmerovala ho presne tam, kam som chcela. Bola som úplne vlhká a nedočkavá. Vkĺzol dnu a ja som vzrušene vydýchla.

„Myslel som, že sa budeš chcieť hrať,“ povedal a v očiach mu nezbedne zaiskrilo.

„Na hry bude dosť času potom.“ Len čo som to vypustila z úst, uvedomila som si, aká som naivná. Ako blesk ma zasiahlo uvedomenie, že žiadne potom nemusí byť. Vôbec sme sa o tom neporozprávali.

Edward si všimol moju reakciu a neviem, či si to dal dokopy, alebo len chcel situáciu odľahčiť, nadvihol sa a pritiahol si ma za vlasy.

„Potom,“ šepol a začal ma náruživo bozkávať na krk.

Zaklonila som hlavu, aby som mu uvoľnila cestu. Pevne ma zovrel za zadok a pritisol ešte bližšie k sebe. Prenikol tak hlbšie do mňa a ja som mala chuť zostať tu naveky. Vykašlať sa na celý svet. Pomalým, skoro mučivým tempom sa hýbal a ja som stratila prehľad, kde končí on a začínam ja.

Jazykom skĺzol na moje prsia a ja som silno vydýchla. Chcela som ho tak veľmi, že som začala mať príšerný strach, že za tým je niečo oveľa hlbšie, ako som si pôvodne myslela. Nie fyzická príťažlivosť a intelektuálny obdiv.

Rozšírenými očami som sa pozrela do jeho vášňou zastretej tváre a prstami odhrnula vlasy, ktoré mu padali do očí. Pootvorila som pery a chcela mu niečo povedať, niečo, čo chcelo von. Srdce sa mi rozbehlo maratónovou rýchlosťou. Pozrel sa na mňa pohľadom zelených očí, za ktoré by som dala aj dušu. Hlboké studne, v ktorých som sa vždy strácala. A v tom momente som to pochopila. Milujem Edwarda Cullena.

 ♦  ♦  ♦  ♦  ♦

„Vyhodíš ma?“ šepla som otázku, ktorá mi už nedovolila pokojne si vychutnávať atmosféru, ktorá zavládla v miestnosti po milovaní.

„Prečo by som mal?“ Jeho dych ma pošteklil na temene. Pomrvila som sa na jeho hrudi a trochu sa nadvihla.

„Neviem, nezvykneš si nechávať svoje konkubíny v svojom dosahu.“ Uškrnula som sa, ale pravdou bolo, že srdce mi zovreli oceľové obruče. Sklopila som pohľad a jemne mu hladila bruškami prstou nahú hruď.

„Ako ťa to napadlo? Ty nie si moja konkubína.“ Natočil si jeden pramienok vlasou na svoj prst a ja som si tak mohla vychutnať jeho pravidelný dych a tlkot srdca.

„A čo teda som?“ snažila som sa, aby to neznelo dychtivo, ale bolo to príliš dôležité. Najmä teraz.

„Moja asistentka.“ Mykol plecom, akoby to bolo nad slnko jasnejšie.

„Hmm, takže spanie so šéfom si mám pridať do popisu práce?“ povedala som uštipačne, ale samú ma tá predstava desila. Aj keď je to asi lepšie, ako pozerať naňho len ako nezamestnaná prostredníctvom bulvárnych plátkov. Prijala by som takúto formu vzťahu?

„Bella, musíme sa o niečom porozprávať...“ Naliehavosť v jeho hlase ma surovo vytiahlo z mojich zádumčivých predstáv. Ja tu plánujem vzťah a on sa mi snaží povedať, nie ďakujem. Naivná, hlúpa Bella!

„Počúvam.“ Vyrovnanosť v mojom hlase ma samú prekvapila.

„Vieš, ja nemôžem...“ Hľadal slová a zamyslene sa na mňa pozrel. Zhlboka sa nadýchol a otvoril ústa, že bude pokračovať. Keď v tom sa domom ozvala rana.

Edward ma chytil za ramená a presunul nabok. Z prízemia sa ozvalo prasknutie vchodových dverí a zvuk bezpečnostného systému, ktorý ohlasoval povolený prístup. To mohlo znamenať len jedno.

„Zostaň tu, vybavím to.“ Vstal z postele a navliekol si boxerky. Posadila som sa na päty a pozorovala ho.

„Kde si ty zkurvysyn! Vylez!“ ozval sa Jerryho naštvaný hlas z prízemia. Oči sa mi rozšírili a ja som si nevedela predstaviť, čo bude ďalej nasledovať.

Edward si rýchlo naťahoval rifle, keď sa pozrel do mojich vystrašených očí. „Bella, zostaň tu. Pôjdem sa s ním porozprávať.“

Chytil mi tvár do dlaní a jemne pobozkal na pery. Do toho bozku vložil všetku naliehavosť a ja som pocítila zvláštne mrazenie.

Spýtavo sa na mňa pozrel a ja som sa zmohla len na prikývnutie. Usmial sa a chytil do ruky košeľu, ktorú mal prehodenú cez komodu. Rýchlo si ju navliekol a zavrel za sebou dvere.

Prikrývku som nahrnula k sebe a napäto čakala, čo bude ďalej.

„Čo sa stalo, starec, keď robíš taký krik a vtrhol si do môjho domu?“ Počula som, ako Edward schádza zo schodov a snaží sa o priateľský tón.

„Ako si to mohol dopustiť, aby to zašlo takto ďaleko!" Takýmto štýlom sa nikto s Edwardom nerozprával. Mala som neblahé tušenie, že niečo sa poriadne posralo.

„Upokoj sa. Nič sa nestalo." Edwardov hlas som pomaly prestávala počuť.

V hlave mi to šrotovalo. Prečo Jerry prišiel? A hlavne prečo je taký nabrúsený? Nejaký projekt alebo kontrakt im nevyšiel? Nikdy som však Jerryho nevidela takto vytočeného.

Opatrne, aby som bola čo najtichšie, som sa postavila a nervózne sa postavila. Na zemi bola pohodená moje prádlo, respektíve, to čo z neho zostalo a šaty z večierku. Nohavičky boli roztrhnuté, ale aspoň podprsenka sa dala použiť. Pre svoje oblečenie, do svojej izby som sa nemohla dostať nepozorovane. Takže som sa navliekla do tých úzkych šiat.

Ozvala sa silná rana a zvuk rozbíjajúceho skla. Skamenela som. Nedbajúc na to, ako vyzerám, a že mám rozcuchané vlasy, otvorila som dvere a vyšla na chodbu. To čo som uvidela, som vôbec nechápala. Edward bol pritlačený o stenu a Jerry ho lakťom pravej ruky držal pod krkom.

„Ako si jej to mohol urobiť!“ zreval naňho, ale mňa ani jeden nevnímal. Jerry držal Edwarda tak pevne, že lapal po vzduchu.

Konala som úplne impulzívne. „Okamžite ho pusť, Jerry!“

Obaja skameneli a otočili sa mojím smerom. Jerryho ruky klesli bezvládne dole a neveriacky sa na mňa pozrel. „Čo tu robíš, dočerta, Bella?“

Prehltla som nasucho a bojovne zdvihla bradu. Po mne kričať teda nikto nebude.

„Snažím sa, aby ste sa upokojili,“ povedala som ľadovo a prekrížila si ruky na prsiach.

Edward sa na mňa zvláštne pozrel, pohľadom plným utrpenia, preto som rýchlo prešla schodmi popri Jerrym, rovno k nemu.

„Si v poriadku?“ šepla som s obavou v hlase.

Jerry vedľa mňa zalapal po dychu. „Takže je to pravda! Bože a ja som dúfal... Kurva! Kurva!“ kopol do stola a ten sa s ohlušujúcim treskom prevrátil.

Vyplašene som sa pozrela na Edwarda, ale ten iba stál, neschopný slova. Bol ako v tranze. Rolu domáceho som teda prevzala ja.

„Ako si to predstavuješ, Jerry? Prídeš sem a ničíš Edwardov majetok,“ povedala som nahnevane a postavila sa medzi tých dvoch.

Jerry si odfrkol a pozrel Edwardovi priamo do očí. „Tak, povieš jej to? Budeš chlap a spravíš to aspoň raz poriadne?!“

Zmätene som sa otočila smerom k Edwardovi, ale ten upieral pohľad do strany. Pristúpila som o krok k nemu a chcela položiť ruku na jeho rameno, ale ovládla som sa. Nečakane obrátil svoju tvár ku mne a na nej mal tvrdý výraz, ktorý mal väčšinou na obchodných jednaniach.

„Slečna Swanová, už vás nebudem potrebovať. Jerry vás odvezie domov. Idem teraz do baru, osláviť začínajúci víkend...“ Hlas mal ľadový a mne naskočili zimomriavky.

„Ale...“ šepla som na protest a hlas sa mi zachvel.

„Kedy prídu, Jerry?“ obrátil sa bez záujmu naňho. Akoby som tu ani nebola. Zovrelo mi žalúdok a nohy sa mi roztriasli.

„Čakajú na teba v aute. Samantha, Michelle a Sonia. Tri ti hádam ako rozptýlenie na dnes večer budú stačiť.“ Jerry sa uvoľnil ale jeho hlas akoby som počula z veľkej diaľky.

Edward prikývol a vyrovnal sa celej svojej výške. Prešiel okolo mňa smerom k šatníku a nevenoval mi ani pohľad.

Celý svet sa so mnou zatočil a mala som chuť umrieť. Vtom ma ktosi podoprel zozadu. Zdvihla som pohľad a pozrela sa do Jerryho úprimných očí.

„Pred týmto som ťa celú dobu Bella varoval. Ale nepočúvala si ma. Edward je kurevník a nikdy iný nebude.“ Zavrtel smutne hlavou a chytil ma okolo ramien. „Mrzí ma, že som ťa nedokázal ochrániť.“

Nevládala som protestovať ani mu odpovedať. Nohy sa mi samé plietli a ja som tak s Jerryho pomocou kráčala von z tohto prekliateho baraku. Vonku bolo odstavené Jerryho auto, o ktoré boli opreté tri vyobliekané kurvy. Nemohla som ich inak pomenovať. Nie dnes. Ani nikdy.  

Zaborila som hlavu do Jerryho ramena a len okrajovo vnímala, že otvoril dvere a posadil ma dnu.

Vtom sa ozval piskot a tie tri kobyle sa rozbehli. Vrhli sa na Edwarda, vychádzajúceho z garáže na športovom porsche. Posadali si k nemu do auta a každá sa mu vrhla okolo krku. Prišlo mi zle. Znechutene som zavrela oči, lebo som začínala prehrávať boj so svojím srdcom.

„Prosím, odvez ma rýchlo preč.“

„Samozrejme.“

 Pri poslednej kapitole sa v komenároch našli hlasy o konci poviedky. Hmm, dievčatá, teraz neviem, či to chcete šup-šup skončiť alebo... Lebo ja to vidím ešte na veľmi veľa kapitol a neodvážim sa vám ani tipnúť koľko ich bude. ;-)

Dúfam, že ma za ten koniec nezabijete, ale muselo to prísť. Čo si o tom myslíte? Čo sa stalo a aký máte z toho dojem? Žeby je Jerry nakoniec predsa len rytier a Edward hajzel? Je možné sa s tým zmieriť?

Teším sa na vaše komentáre.  

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 19. kapitola: