Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 13. kapitola

14.08.2012 (20:45) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 38× • zobrazeno 7611×

„Nevedel som, že si taká oduševnená lámačka sŕdc, Bella.“ Hlas mu zhrubol a mierne sa ku mne naklonil. Ovanula ma jeho silná vôňa a prestala som rozmýšľať.

„Vravela som ti, že sa situácia musí zmeniť.“ Oči sa mi samé presunuli k jeho plným perám a ja som sa cítila ako v pasci. Zrazu som chcela iba jediné.

„Áno, viem. S tým rátam,“ povedal tajomne.

 ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ 

„Bella, tu si! Margret povedala, že si prišla. Chcel som ti len osobne...“ Dvere kancelárie sa rozleteli a dnu vošiel Jerry. Zostal stáť ako prikovaný. Zarazene pozeral na scénu pred sebou.

Srdce sa mi rozbehlo šialeným tempom a rýchlo som sa narovnala. Edward sa však nepohol ani o centimeter. Šibol očami k Jerrymu a z očí mu šľahali blesky nenávisti. A Jerry mu to oplácal rovnakou mincou.

Od nervozity sa mi začali potiť dlane. Nevedela som odhadnúť, ako budú na seba reagovať, potom všetkom, čo sa za posledné dva dni zomlelo. Obaja sa navzájom nepriateľsky premeriavali a ja som cítila ako atmosféra hustne. Tajomná konverzácia, ktorá práve medzi nimi prebiehala mi pripomínala zvieraciu ríšu a boj o teritórium. Nervózne som sa pravou rukou dotkla krku, aby som svojím hlasivkám dodala odvahu. Mozog sa mi rozbehol vo vysokých obrátkach a ja som sa snažila vymyslieť, ako zachrániť situáciu.

Obišla som stôl a jemne privoňala ku kvetom.

„Jerry, ďakujem za nádherné kvety.“ Nedala som si pozor a od nervozity mu tykala. Roztržito som sa pozrela na Edwarda, ale ten iba zaťal ruky do päste. Bolo už neskoro, začať uvažovať nad tým, či je Edward na nový stav pripravený.

Jerry sa potešene na mňa pozrel a prerušil tak očný súboj. Vtom som si všimla, že má na pravom líci poriadnu modrinu, aj keď ju čiastočne kryl make-up. Šokovane som si ho premerala. To musí byť náhoda. Nemôže byť pravda, žeby sa tí dvaja pobili. Keď si Jerry všimol môj skúmavý pohľad, zahanbene sklopil oči, čím mi moju teóriu len potvrdil. Strelila som rýchly pohľad po Edwardovi, ktorý tvrdohlavo odmietal spustiť Jerryho z očí. Sledoval ho, akoby to bol nájomný vrah, ktorý každú chvíľu vytiahne zbraň spoza chrbta a začne strieľať.

Chcela som vysvetlenie, ale skôr, ako som sa na to stihla spýtať, Jerry vyšiel s nápadom, ktorého účelom bolo buď skúsenie svojej šance, alebo vyprovokovanie Edwarda. Jedno pravdepodobnejšie ako druhé.

„Čo by si povedala na obed?“ nevinne sa usmial a ja som v tej chvíli vážne nevedela reagovať. Uhryzla som si do pery a premýšľala, ako z tejto jamy levovej vyviaznuť so zdravou kožou.

„Slečna Swanová má dnes priveľa práce, keďže chce odchádzať skôr,“ povedal Edward neprístupne, až ma zamrazilo. Tým, že mi vykal, mi dal jasne najavo, že si moje pokĺznutie všimol a poriadne sa ho dotklo.

Edward bol nehybne opretý o môj stôl ako socha. Bola by som radšej, keby kričal. Takto som vôbec nevedela odhadnúť jeho myšlienky. A o to bol viac hrozivý. Jerry si to ale buď neuvedomoval, alebo si vypil na povzbudenie a stratil schopnosť dešifrovať varovné signály.

„Ale no tak. Dnes nemôžeš Bellu preťažovať. Veď má narodeniny, ale to ty určite vieš,“ povedal uštipačne Jerry a tváril sa, akoby túto šachovú partiu dnes vyhral.

„Samozrejme, že to viem,“ šepol hrozivo. Pozrela som Edwardovi do tváre, ale mal na sebe neprístupnú masku. Zaznamenali tí dvaja vôbec, že som tu? Mala som silné nutkanie chytiť ho za ruku a prinútiť ho, aby sa trochu upokojil. Nebadane som však zavrtela hlavou, aby som podobné neprístojnosti vypudila z mysle.

„V tom prípade...“ rozhodil Jerry ruky a pristúpil bližšie.

V zlomku sekundy sa Edward narovnal v celej svojej výške. S hrôzou sa mi rozšírili oči a rýchlo priskočila medzi nich. Stála som iba pár centimetrov od Edwarda, aby som zabránila prípadnému stretu, priamou intervenciou. Jeho zrýchlený dych som mohla cítiť na svojom krku. Prebehli mnou zimomriavky.

„Nie. Pán Cullen má pravdu. Výročný večierok sa blíži a musím toho ešte veľa vybaviť.“ Márna snaha o pat, ale za pokus to stojí. „Ale ďakujem za pozvanie.“

Jerry sa prekvapene na mňa pozrel. Na chvíľu zaváhal a o krok ustúpil. Chabo sa usmial a trochu stisol pery k sebe. Prikývol a bez slova vyšiel z kancelárie.

Chvíľu som len tak stála a sledovala dvere. Keď som sa otočila, Edward ma prenikavo sledoval cez prižmúrené oči.

„Je ti ľúto, že si nešla s ním na obed?“ povedal, akoby sa pýtal na počasie.

„Pobili ste sa s Jerrym spolu?“ spýtala som sa vzápätí.

„Ja som sa pýtal prvý.“ Založil si ruky na prsiach a prižmúril skúmavo oči.

„A keď ti to poviem, dostanem aj ja na svoju otázku odpoveď?“ šepla som, aj keď som presne nevedela, či chcem poznať podrobnosti. Prikývol.

„Nie, je mi to ľúto,“ povedala som prosto. Uprene som sledovala jeho zelené oči, v ktorých sa mihla úľava. Zrazu som mala chuť ho pohladiť po tom dvojdňovom strnisku.

„Áno, pobili sme sa,“ odpovedal na oplátku stroho a sledoval ma prenikavým pohľadom. Rozčúlene som pokrútila hlavou a odstúpila od neho. Prešla som k stolu a sadla si do kresla.

„A?“ povedala som netrpezlivo a on sa iba zaškeril.

„Chceš viac, povedz viac.“ Mykol plecom a žmurkol na mňa. Zalapala som po dychu. Tak on to začal brať ako hru. No skvelé. Otočila som hlavu na bok a rozmýšľala, čo mu mám vlastne povedať. Rozhodla som sa pre čistú pravdu. 

„V jeho prítomnosti sa cítim trochu trápne. Viem, že chce viac. Mám pocit, že Jerryho trápim a mám pre to výčitky.“ Kútikom oka som sa pozrela na Edwarda, či sa tvári spokojne, ale bol zamyslený. „Rada by som niekedy išla na nezáväzný obed. Prečo nie. Ale bojím sa, žeby si to hneď začal vykladať inak.“

„Takže som ťa zachránil?“ povedal so záujmom po chvíľke ticha.

„To je už ďalšia otázka!“ povedala som rozhorčene a prekrížila si nohy.

Vystrel ruky v obrannom geste. Prešiel k dverám svojej kancelárie a tam sa otočil.

„Pobili sme sa, lebo...“ zhlboka sa nadýchol a pozrel sa von oknom. Vyzeral byť zrazu unavený, „...je to kretén, ktorý si myslí, že prostredníctvom teba sa mi pomstí.“

„Nerozumiem tomu,“ šepla som neveriacky. Toto nemalo žiadny zmysel. Keby povedal, že sa pobili kvôli tomu, že sa ma Jerry snažil pobozkať, to by som pochopila. Teda, nie. Ani to by nemalo zmysel, prečo by sa s ním chcel biť kvôli mne. Ale takto nemala jeho odpoveď ani logiku.

„Bella, on nechápe, že toto nie je hra, a ty nie si figúrka. Nedovolím, aby ťa niekto ohrozoval, len aby ublížil mne,“ povedal cez zaťaté zuby a mne naskočili zimomriavky. Otočil sa a prešiel k sebe do kancelárie. Ja som zostala zmätene pozerať na jeho odchádzajúci chrbát.

  ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ 

Neviem, či stačí predsavzatie chcieť mať pekný deň a ono to funguje, ale dnes, ak som si odmyslela nezvyčajnú rannú konfrontáciu s Edwardom a Jerrym, som mala naozaj pekný deň. Podarilo sa mi vybaviť väčšinu náležitostí na večierok, rozposlať pozvánky a zaistiť jedlo a výzdobu.

Nie len, že sa mi darilo, ale aj som sa skvele cítila. Možno za to mohli šaty od Alice, ktoré mi zdvihli sebavedomie, a možno fakt, že som si predsavzala, že sa jednoducho nebudem trápiť. Celý deň prebiehal, akoby sa nič nestalo. Edward bol však stále duchom neprítomný a roztržitý. Kedykoľvek som mu niečo priniesla do kancelárie, alebo mu hovorila, skúmavo ma neustále pozoroval. Nerozumela som tomu. Celý deň vyzeral, že mi niečo chce povedať. Čo som zistila, až pred koncom pracovnej doby.

„V našom švajčiarskom výskumnom centre pre jadrový výskum sa podarilo dnes ráno vďaka Veľkému hadrónovému urýchľovaču objaviť Higgsov bozón. Božská častica je však zatiaľ veľmi nestála a výsledky meraní nie sú presné. Technická predikcia si vyžaduje ešte systematické preskúmanie a viaceré experimenty.“ Sedela som opretá o roh stola a nadšene referovala Edwardovi tú skvelú správu, ktorú som dostala práve na mail. „Pán Rogger žiada, aby ste sa na to osobne prišli pozrieť. Pracovali na tom desať rokov a vyvolala to veľkú senzáciu v celej odbornej verejnosti.“

Edward sedel na stoličke s vyloženými nohami a hádzal si loptičku o stenu. Ani v najmenšom neprejavoval známky, žeby ma počúval. Čakala som, že na to niečo povie. Po chvíli ticha som pokračovala.

„Stabilizácia tejto častice by pre našu spoločnosť znamenala úžasný pokrok. Nulový náboj častice umožňuje... “ snažila som sa mu ozrejmiť, prečo je táto správa taká dôležitá.

„Ja viem,“ šepol a bez záujmu si ďalej hádzal.

Našpúlila som pery. Tak toto nemá zmysel. Zaklapla som dosky trochu silnejšie, ako bolo potrebné a postavila sa. Pozrela sa na hodinky na svojej ľavej ruke. Pol piatej. Najvyšší čas si ísť pobaliť veci.

Obišla som stôl a chcela prejsť do svojej kancelárie. Zostalo ticho, loptička prestala búchať na stenu.

„Myslela si to vážne, Bella?“ začula som Edwardov hlboký hlas.

Otočila som sa a nechápavo naňho pozrela, „Čo máš na mysli?“

Uprene na mňa pozeral a v tvári mal úplne nečitateľný výraz. Keď nič nevravel a ďalej sa na mňa pozeral, oprela som sa o rám dverí a založila si ruky cez prsia. Ja mám čas. Teda nemám, ale keď takto chce vyplniť koniec mojej pracovnej doby, pokojne. Ale končím o piatej, ako som Alice sľúbila.

Postavil sa a podišiel bližšie. Zastal sotva krok odo mňa. Opustili ma akékoľvek stopy flegmatizmu a nasucho som prehltla. Môj nápad vyčkať a oprieť sa o rám dverí, sa mi prestal páčiť. Oprel sa rukou o zárubňu a mne tak znemožnil akékoľvek vyhliadky na prípadný únik. Čo má, dočerta, za lubom?

„To, že by si odišla,“ šepol a mňa ovial jeho mentolový dych.

Obliala ma náhla horúčavosť. Srdce sa rozbúšilo rýchlosťou ohrozujúcou zdravie, ale čo bolo horšie, začala som sa topiť v jeho zelených očiach a strácala kontrolu nad svojím rozumom. Ruku si presunul tak, že sa ma letmo dotýkal na ramene a mňa začal neskutočne páliť jeho dotyk. Prehltla som nasucho.

„Áno. Myslela a stále to myslím vážne,“ odvetila som potichu. Viac hlasu som v sebe nedokázala nájsť.

Iba si ma premeriaval skúmavým pohľadom a čakal. Oblizla som si pery a dodala si trochu odvahy.

„Takto to nejde ďalej, Edward. Toto je neskutočne ťažké, neviem, na čom som,“ dodala som a keď som si uvedomila dvojznačnosť svojich slov, rýchlo som ešte pokračovala. „Musím sa na teba vedieť spoľahnúť, lebo potom ja vyzerám ako nemožná asistentka, ktorá nedokáže zariadiť, aby jej šéf prišiel na podujatie.“

Edward nado mnou vytváral ochranný štít, ale neviem, či by som nepotrebovala ochranu práve pred ním. Jeho vypracované ruky som mala z oboch strán a ja som si až príliš intenzívne začala uvedomovať jeho fyzickú blízkosť. Hlavu som musela jemne zdvihnúť dohora, aby som naňho videla. Bol tak blízko, že sama som nevedela usmerniť svoje slová. Upieral na mňa hypnotický pohľad a ja som fascinovane sledovala pohyb jeho pier.

„Čo na tom záleží, čo si ostatní myslia. Ja si vôbec nemyslím, že si nemožná asistentka. Takže tvoja pracovná pozícia nie je ohrozená,“ povedal jemne, a pritom sa mi uprene zahladil na pery.

Nie, nie, nie. Dofrasa. Už som cítila, ako ten tenký múr, čo som medzi nami vystavala sa rúti a ľad pod nami praská.

„Potrebujem vedieť, že sa na teba môžem spoľahnúť,“ šepla som chabo a cítila som, ako strácam pevnú pôdu pod nohami.

„Keď ti to spraví radosť,“ povedal zvláštne zastretým hlasom, „budem sa snažiť, aby sa to nestalo znovu bez toho, aby si o tom nevedela.“

Druhou rukou sa ku mne načiahol a vošiel mi ňou do vlasou. Nedokázala som si pomôcť a privrela som oči. Cítila som ho všade. Jeho vôňa ma obklopovala. Jeho dotyk mi prišiel ako dotyk motýlích krídel. Nebola som schopná žiadnej obrannej reakcie. Bolo to, ako dávka heroínu pre fešáka po rokoch odopierania. Cítila som sa absolútne mimo tela.

„Povedz mi, Bella, s kým ideš dnes večer von?“ šepol nástojčivo. Cítila som na krku jeho teplý dych.

Omámene som otvorila oči a pozrela do tých jeho naliehavých zelených studničiek. Hlava sa mi mierne zatočila. Cítiť jeho vypracovanú hruď, aj keď cez oblek na sebe, bolo smrtiace pre moju slabú vôľu.

„Ideme s kamarátkou Alice do baru. Zaprisahala sa totiž, že kým neulovím nejakého chlapa, tak odtiaľ neodídeme.“ Teraz mi ten jej nápad prišiel absurdný.

„Nemusíš chodiť do baru, aby si ulovila chlapa,“ šepol a jemne ma pohladil po línii brady.

„Edward, musím sa ťa niečo spýtať.“ Zbierala som v sebe posledné stopy rozumu.

„Hmm.“ Uprene sledoval moje pery, a pritom rukom skĺzol na moje hrdlo a nežne bruškami prstov obkresľoval jeho kontúry.

„Prečo si ma vtedy pobozkal?“ vykĺzlo mi nesmelo z úst. Zarazil sa uprostred pohybu a pozrel sa mi priamo do očí. Miešala sa v nich celá škála pocitov.

„Pre to isté, prečo teraz,“ zašepkal hrubým hlasom a nahol sa ku mne. „Lebo ťa potrebujem.“ 

Prekvapene som pootvorila pery. Prešla mnou vlna vzrušenia. Pozrela som sa mu do očí a videla v nich viac, ako len odhodlanie ma pobozkať. V takýchto chvíľach si človek uvedomí hodnotu sekundy. Lačne som sa mu pozrela na pery a prerušovane dýchala.

Jemne spojil naše pery a ja som zabudla na všetko, čo som si v noci predsavzala. Nič neexistovalo. Bola som ako Judáš, čo zapredal svoje hodnoty za tridsať strieborných. Ale ja som ich predala oveľa drahšie. Bozk s Edwardom bol hodný všetkých rajov a pekiel dohromady. Jeho pery sa nežne pohybovali po mojich a jazykom vnikol dnu a pozýval ma na zmyselný tanec. Rukami ma pevne chytil za boky. Celé telo sa mi chvelo pod jeho dotykom. Opatrne sa odtiahol a ja som naňho pozerala ako v mrákotách.

„Rád by som ťa pozval na večeru. Môžeme ísť na Providence. Nechám pristaviť osobné lietadlo.“ Jeho hlas bol taký nástojčivý, že by som mu v tej chvíli odkývala aj zbombardovanie celej firmy.

Chcela som prikývnuť, keď vtom mi zazvonil mobil. Najskôr som to nevnímala, ale osoba na druhej strane tvrdohlavo odmietala položiť. Pomaly som sa obzrela cez rameno na svoj pracovný stôl.

„Nevšímaj si to,“ povedal Edward a odmietal ma pustiť.

„Môže to byť niečo dôležité.“ Vykrútila som sa z jeho zovretia, prešla k stolu a zdvihla hovor.

„Prosím, Isabella Swanová,“ povedala som mierne zastretým hlasom.

„Čau, zlatíčko, čakám ťa dole,“ zaštebotal veselo ženský hlások.

„Alice, voláš práve...“ Ani som nestihla utriediť myšlienky, keď ma prerušila.

„Neskoro, ale prvý hovor si mi nezdvihla. Ale aspoň toto zachránim. Ja viem. Čo by si bezo mňa robila.“ Zachichúňala sa a ja som sa musela tiež usmiať. Alice vždy všetko robí práve vhod, alebo tak nejako zvláštne skvelo načasované. Ona sama tomu hovorila, že je to šiesty zmysel, ale mala som pocit, že toto už hraničilo s paranormálnymi javmi.

Edward na mňa pozeral zachmúrene od dverí a ja som sa radšej otočila tak, aby som ho nevidela.

„Alice, ja neviem, či....“ povedala som a oprela sa o stôl.

„Nevymýšľaj, sľúbila si mi to,“ trucovito ako malé dieťa si posťažovala.

„Dobre, vezmem si kabelku a hneď som dole,“ rezignovala som. Na chrbte som cítila Edwardov sklamaný pohľad.

„Objednala som nám odvoz. Rozprší sa, takže...“ odmlčala sa, a potom sa zasmiala, „Nech nedorazíme ako zmoknuté kačky, takto by sme našu misiu nedoviedli do úspešného konca.“

„Ďakujem, že na všetko myslíš. A kam to vlastne ideme?“ spýtala som sa zvedavo. Zrazu sa mi vôbec nechcelo položiť telefón a postaviť sa Edwardovi zoči voči.

„Nechaj sa prekvapiť. A už nezdržuj. Pohni zadkom.“ Obzrela som sa ponad plece a zistila, že Edward tam už nestál.

„Dobre, minútku. Pa.“ Rýchlo som zložila.

Zostala som nehybne stáť a chvíľku premýšľala, či mám ísť za Edwardom a vyjasniť si, čo sa pred chvíľou stalo – nestalo. Počula som buchot vlastného srdca, ako sa mi adrenalín rozháňa do krvi. Rýchlo som si zbalila veci a vypla počítač. Diár som výnimočne nechala zamknutý v zásuvke a vstala od stola. Prešla som ku spojovacím dverám a našla tam sedieť Edwarda s pohárom whisky v ruke. Zamračila som sa.

„Na tú večeru pôjdem rada inokedy. Providence je krásne mesto.“ Dnes je to druhýkrát, čo odmietam niekoho pozvanie. Najskôr Jerry a teraz Edward. Takže sa mi pat nakoniec naozaj podaril. Ani jeden dnes nevyhral. Tohto pozvania mi však naozaj bolo ľúto. Edward sa na mňa ani nepozrel. Skoro som sa začala cítiť previnilo.

„Alice som to sľúbila. Už odchádzam. Keby si niečo potreboval... Mobil mám, ale nie som si istá...“ Samé hlúposti, čo ma napadali, tak som radšej zmĺkla.

Otočila som sa a vyšla som k dverám, keď v tom sa ešte ozval Edward.

„Buďte opatrná, Bella,“ povedal tlmene.

„Bez obáv, bude so mnou Alice, a tá má tuším nejaké to bojové umenie v malíčku. Dokáže spacifikovať akúkoľvek horu svalov.“ Zasmiala som sa pri tej predstave, ale sama som to už raz videla, takže som vedela, že dokáže nemožné.

„Tak v tom prípade, príjemnú zábavu,“ povedal a zdvihol pohár na pozdrav.

„Ďakujem.“ Zamračila som sa a vyšla dverami v ústrety noci, ktorá podľa Alice mala zmeniť môj život.

Toto je doteraz moja najdlhšia kapitola. Dúfam, že vás to nenudilo. Premýšľala som, že ju rozdelím, ale keďže som sľúbila v ďalšej večierok, tak som od toho upustila. Aby som si to u vás poriadne nepokašľala. :D 

Z tejto kapitolky mám trochu rozporuplné pocity. Neplánovala som, aby sa tí dvaja opäť bozkávali, ale stalo sa vtedy, keď som na nich nedávala pozor... Dúfam, že sa Vám to napriek tomu páčilo. ;-)

Som zvedavá, čo si myslíte o konflikte medzi Jerrym a Edwardom a ako vnímate zmenu Edwardovho správania. Teším sa na vaše komentáre. :-) 

IK (Informačný Kútik, keď ste si ho tak obľúbili ;-)). Len taká doplňujúca poznámka, Higgsov bozón objavili 3. 7. 2012 v CERNe. Takže je to relatívna novinka a nikto poriadne nevie, čo od toho čakať. Ide o oblasť časticovej fyziky a sama som zvedavá, čo vymyslia páni inžinieri.  

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 13. kapitola: