Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aroma lucis - Prológ

23.07.2011 (15:15) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7189×

(Dopredu upozorňujem - tu je to vysvetlené -, ak bude priama reč na tmavo, asi takto, to znamená, že rozpráva po anglicky, ak bude však normálna, rozpráva po taliansky.)

Prológ - Bella:

Mala som šancu si vybrať. Mala som na výber život bez ťažkostí a plný šťastia alebo život plný starostí, ale lásky. Vybrala som si druhú variantu.

1. kapitola

Volám sa Isabella Maria Bellezza Swan a bývam v Taliansku v meste Firenze (Florencia) s mamkou a sestrou Sanne. V preklade naše mená znamenajú krásna a zdravá... No mamka sa asi pomýlila, keď nám dávala tieto mená.

Ja ako prvorodená dcéra by som mala byť vzorom pre sestru. No už len moje nevýrazné bledo-hnedé vlasy a čokoládovo-zelené oči v Taliansku neznamenajú nič. Za to sestrine krásne ryšavé vlasy a modré oči každý obdivuje. To moja sestra sa mala volať Krásna - Isabella - a ja... Nevýrazná - Nicchia.

Moja mama sa s otcom rozviedla rok po pôrode Sanne. Otec sa presťahoval niekde do Spojených štátov Amerických. Raz za čas (raz za pol roka) chodíme navštíviť otca do upršaného mestečka, neviem presne aký má názov. Asi... Forks. No nie som si istá. Angličtina mi veľmi nejde, ale rozumiem, keď sa ma niekto niečo spýta, či počúvam rozhovory medzi ľudmi. Za to sestra vyniká v obidvoch jazykoch. Ona je vlastne mamin "cukríček". Nežiarlim... no dobre, možno trochu, ale tak vám by to nevadilo, keby vám každý dával najavo, že ste nevydarené dieťa? Asi áno. Nie asi, ale určite.

„Isabella, škola!" zakričala na mňa mama z dola.

Postavila som sa z teplúčkej postele a išla do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a vzdychla. Vlasy zasa boli celé zakrkvané a dolepené, tvár biela ako krieda a ten nos... zdá sa to len mne, alebo mi naozaj narástol? Zavrtela som hlavou, opláchla si tvár, umyla zuby a išla naspäť do izby. Otvorila som si skriňu a hľadala nejaké slušnejšie oblečenie na tento posledný deň v škole. Na šaty veľmi nie som, radšej mám rifle, tepláky a niekedy si oblečiem aj legíny. Prehrabala som sa v skrine a nakoniec som si vybrala top, ktorý som si kúpila len nedávno.

Vošla som naspäť do kúpelne a namaľovala si oči, ústa pretrela jemným leskom a na tvár naniesla make up. Keď som bola hotová, nasadila som si okuliare, nasprejovala sa playboyom, zobrala si tašku a išla dole. Sestra, pravdaže, ako vždy už stála pri dverách, usmievala sa ako slniečko a obzerala si jej volánikové šaty, ktoré sa podľa mňa nehodia vôbec šestnásť ročnému dievčaťu. Pretočila som očami, zobrala si desiatu, pitie a išla von. Pri našom dome stálo čierne BMW x5, ktoré je matkine a moje, keďže mám už vodičský preukaz (predsa mám už osemnásť rokov), BMW 7-er. Ja a sestra sme si sadli doňho a ja som sa pohla smerom do školy.

„Prečo si takto nemožne oblečená," vyrívala sestra.

Toto na nej tak neznášam. Stará sa do vecí, ktoré aj tak nikdy nezmení. Je mi jedno, že vyzerám... tak nemožne, ale aspoň nezachovám dojem lacnej štetky. Voľakedy si o Sanne myslím, že robí nejaké nezbednosti, no nie som taká zlá sestra a radšej čusím, no ona... Musí jej ísť stále huba.

„Pretože sa mi chce!" odvrkla som nahnevane.

Pozerala som sa pred seba a snažila sa vnímať cestu miesto sestry, ktorá ma pozoruje. Vzdychla som a zastala pred školou. Ako sme vystúpili, okolo sestry sa zoskupili jej kamaráti aj nekamaráti. Obdivovali jej šaty, pýtali sa odkiaľ ich má... a tak to pokračovalo ani neviem dokedy, pretože som zamkla auto a išla do školy.

V priebehu štvrtej hodiny mi zazvonil mobil. Neznáme číslo.

„Prepáčte, pán učiteľ," šepla som a odišla z triedy. „Áno?" zdvihla som.

„Dobrý deň, tu je nemocnica Santa Maria, je tam... Isabella Swanová?" spýtal sa hlas ženy.

„Áno, čo sa stalo?" spýtala som sa vytrašene a oprela sa o stenu.

„Je mi to ľúto, ale vaša matka... vaša matka zomrela. Dostala srdcový infarkt." 

Z rúk mi vypadol mobil, z očí mi vytriskli slzy a ja som revala. Nevnímala som hlas sestričky, ako sa ma pýta, či som tam.

Zošuchla som sa na zem a plakala. Takto ma našla po hodine sestra. Pribehla ku mne a chytila ma za plece.

„Čo sa stalo, Bella?" spýtala sa vystrašene. Zdvihla som hlavu a pozrela jej do tváre.

„Mama je mŕtva," vzlykla som a hodila sa jej okolo krku. Slané kvapky jej stekali po pleci.

„Čože?!" zakričala Sanne. Spadla na zem a chytila si hlavu.

„Och nie... nie, to nemôže byť pravda, nie!"

O mesiac neskôr:

Odvtedy, ako matka umrela, to ide dole vodou. Sanne jednoducho ju nezvládam. Nechodí domov a keď už je doma je opitá a vôbec sa nerozprávame. Rozhodla som sa, že predáme dom, mamine auto a poletíme niekam. Niekam, kde nám ostala rodina, do mesta Forks. Nebudeme bývať s otcom, to nie... nezvládol by nás vychovať, ale nejaký menší domček si za tieto peniaze nájdem.

O dva týždne neskôr:

Letenky sú kúpené o pár minút nám letí lietadlo. Dom a obidve autá sú predané. Kúpim si nové a lacnejšie, možno... ak nám zostanú peniaze, tak to isté.

Tašky nám už zobrali, takže už si len nastúpiť do lietadla, ktoré nás odvezie do Ameriky. Ach, ako ja ten štát nenávidím.

Pred týždňom sestra dostala epileptický šok, vtedy som nevedela, čo spraviť. Volala som záchranku, našťastie ju zachránili. Predpísali jej lieky a mne povedali, čo mám robiť, keď ju to chytí. Odvtedy to máva aj dvakrát za deň, lieky nepomáhajú. Vidím ako sa mi pred očami stráca, ak som možno niekedy povedala, že ju neznášam... nebola to pravda. Mám ju strašne rada a nechcem ju stratiť.

O pár hodín neskôr:

Priletili sme v Seattli. To je okolo, nemám ani potuchy, koľko kilometrov do Forks. Je mi to jedno, len už chcem byť doma. Dom už je kúpený, už len to auto a bude.

Sestre som povedala nech ona rozpráva, pretože ja by som tomu taxikárovi povedala nejakú blbosť.

(Odteraz tmavým bude angličtina.)

„Dobrý. Mohli by ste nás odviesť do Forks?" spýtala sa sestra. Usmial sa na ňu.

„Iste," auto sa pohlo a my sme smerovali do Forks.

„Ďakujeme," povedala som. Zaplatila som a vytočila číslo pani, ktorá nám robila dom. Sanne vyprskla do smiechu.

„Bože, ani jedno slovo nevieš povedať normálne." Ústa som otvorila dokorán. Odvtedy, ako mama zomrela, sa Sane ani neusmiala a teraz sa smeje.

„Čo som povedala?" spýtala som sa vystrašene.

„Ty si fakt vedľa. Ďakujem sa povie Thanks a nie Fuck. Veď to nie sú ani podobné slová." Chytila som si si ústa. Ihneď mi prišlo na rozum, čo znamená Fuck. Ja som tomu vodičovi povedala, aby sa... posral?

„Však som to nepovedala," povedala som zničene. Sanne si odfrkla.

„A čo ťa po ňom, poďme už domov," povedala.

„Prosím?" ozval sa zamatový hlas.

„Dobrý... to som ja, Bella Swan, sme pri..." obzrela som sa a pozrela na nápis tej budovy.

„Kaviarňa u..." Nenechala ma dopovedať. „Chápem, hneď som tam."

A tak sme si sadli na lavičku a čakali. O desať minút pri nás zastavil krásny Mercedes. Vystúpila z neho anjelka. Krásna anjelka. Žena, biela pokožka, krásne blond vlasy a karamelové oči, úžasná postava. Preglgla som. Natiahla ku mne ruku a usmiala sa.

„Dobrý deň. Rada vás spoznávam. Ja som Esme Cullenová," predstavila sa. Pozrela som sa na San,e, aby sa ujala slova.

„Ja som Sanne a toto je moja sestra Isabella," predstavila nás Sanne. Esme vyvalila oči.

„Váš otec tu náhodou nebýva?" spýtala sa sestry. Prikývla.

„Otec je náčelník polície," potvrdila.

„Ak sa môžem spýtať, prečo nebývate s ním?"

„Chceme sa osamostatniť," povedala.

„Aha. No, sadnite si do auta. Kufre do kufra a ideme."

Dom, ktorý sa rozjímal v lese, nás úplne očaril. Bol krásny, aj keď menší, ale páčil sa mi. Vystúpili sme a išli dnu. Vstúpili sme do krásnej obývačky a hneď vedľa obývačky bola kuchyňa. Otvorili sme jedny dvere, bola v nich spálňa a vedľa v dverách bola druhá spálňa. Vedľa pri izbách bola úžasná kúpeľna. Vyšli sme na terasu a očarila nás krásna záhrada.

„Je to krásne," šepla som. Sanne sa zasmiala a ospravedlňovala sa Esme.

„Čo som povedala, Sanne?" spýtala som sa.

„Povedala si: je to hrozné. Ešte sa musíš učiť, sestrička," zasmiala sa Sanne.

„Prepáčte, Esme," ospravedlňovala som sa. Usmiala sa.

"To nič."

***

Sme vybalené, usadené, sestra je pri počítači a ja si idem zháňať prácu, či pozrieť si nejaké auto.

„Sestra, keď si ideš zháňať prácu, daj si, prosím, niečo spoločenskejšie. Prosím, ak ma máš rada, daj si tieto šaty," prosila Sane.

Nemám rada, keď na mňa skúša takéto veci. A tak som sa obliekla do týchto šiat a išla na pohovory. Prechádzala som cez toto malé mesto, kde sa za mnou každý otáčal. Vošla som do jednej kancelárie, kde sa hľadajú práce, a zaklopala na dvere. Otvorila mi nejaká pani.

„Dobrý... Volám sa Isabella Swan a hľadám prácu. Najlepšie na doučovanie... taliančiny," povedala som. Dúfam, že správne. Rukou pokývala, aby som vstúpila.

„Doučovateľka. No, máš šťastie. Sú tu dve rodiny, ktoré by chceli naučiť po taliansky. Rodina Cullenovcov a Newtonovcov. Nech sa páči. Zavolajte im, alebo ich príďte navštíviť,"

„Ďakujem," poďakovala som sa tej milej pani a odišla odtiaľ. Tak, ktorú rodinu mám skôr navštíviť? A ako to dopadne?

Ako to dopadne? To sa dozviete od nicol. :)

zhrnutie od nesii

zhrnutie od nicol

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aroma lucis - Prológ :