Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Angel of Death - Prológ

10.06.2010 (15:45) • JaneVolturi1111 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1048×

Prológ - Mia

Volám sa Mia Alejandro Volturi. Volturiovci ma našli a premenili. Je mi 16 rokov a narodila som sa v lete.

Môj príbeh začnem od narodenia, keď som bola ešte len Mia Alejandro. Mala som krásny život. Môj ocko bol úžasný, mamku som zbožňovala.

Dostala som všetko, čo som chcela. Bola som vychovaná v prepychu.

Rodina mala zámok, ktorí vlastnili 7 ľudia, ako to býva, jeden vždy všetko pokazí. Dostal ich do krachu, už som nemohla toľko, veľa vecí chcieť.

Všetci ma zbožňovali a hlavne môj dedko. Mala som rada, keď som stredobodom pozornosti.

Stala sa chyba, o tri roky mi rodičia dali brata, volal sa Rodrigo Nicolas. Každý ho zbožňoval, ja som preplakala 5 nocí a čakala som na môjho dedka, lebo on jediný ma ešte mal rád. Vtedy som si povedala, že už nikdy nechcem mať súrodenca.

O týždeň neskôr, pre mňa prišla ďalšia rana, dokonca dve. Prvá bola, že brat išiel do nemocnice, kvôli jeho záchvatom. A tá druhá vec bola, že sa mi narodila sesternica Sonya. Pre mňa to bol ďalší šok. Plakala som 5 dní. Nechcela som, aby sa mu niečo stalo a sesternicu teraz budú mať radi aj môj krstný a krstná, už nebudem len ja.

Potom som spoznala najlepšiu kamošku, doteraz som mala len plyšové kamarátky a zvieratka. Bola veľmi milá, mala som ju veľmi rada, boli sme nerozlučná dvojka. Keď sa povedalo naše meno, každý hneď vedel o koho ide. Boli sme postrachom, každého dospeláka. Zbožňovala som to, robila som všetko pre to, aby si ma rodina všimla.

Prišla ďalšia rana. Museli sme sa presťahovať, žili sme u starých rodičoch na dome, lenže sme museli ísť preč, na byt. To som už nezvládla a robila som všetko preto, aby sme sa nesťahovali, lenže môj milovaný ocinko to všetko pokazil.

Prežívala som peklo, keď som sa dozvedala, že tá najlepšia kamoška, ma ohovára. Dozvedela som sa to od jej sestry. Bola som vtedy rada, že  sme sa išli sťahovať. Potom nás musela nasledovať aj jej rodina, presťahovala sa do tej istej uličky, hneď oproti nám. Nenávidela som ju.

Už som bola zas sama. Bez kamarátky. Teraz, keď sa povedalo naše meno, tak síce každý vedel, kto sme, ale už sa hovorilo, že ma ona zradila a ja som sa nechala využívať.

Prestala som byť stredobodom pozornosti, už ma to nebavilo. Zabudlo sa na to a bolo fajn, len vždy, keď ju stretnem, je my z nej zle.

Mala som ľudí okolo seba, ale len tých najbližších a to je rodina. Začala som mať rada aj brata Rodriga Nicolasa a sesternicu Sonyu.

Mala som dvoch verných bratrancov, ktorí boli starší než ja, ale zažila som s nimi veľmi veľa vecí.  Volajú sa Lukas a Colin.

Svoju rodinu mám veľmi rada, hlavne môjho dedka.

So sesternicou Sonyou  som sa stala nerozlučná dvojka. Boli sme ako sestry. Všetko sme mali spoločné, a aj rovnakí chlapci sa nám páčili. Bola som jej vďačná, lebo ona jediná bola rovnaká rebelka ako ja. Síce menšia, ale bola.

Bolo mi tak dobre. Chodila som s mamu, bratom, krstnou a sesternicou po výletoch a všade. Celú našu krajinu, Taliansko, sme precestovali.

Milujem naše výlety a naše stretávky u starých rodičov v hlavnom meste. Vo Volterre sme ešte neboli a ani nechcú, aby sme tam chodili.