Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Amanda Volturi - Prológ + 1. Kapitola

16.05.2010 (16:15) • Molly • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1261×

Prológ

Volám sa Amanda. Mám pätnásť rokov a bývam vo Volterre. Moja najlepšia priateľka je Millie. Je omnoho krajšia a šikovnejšia ako ja. Vie všetko. Ja viem spraviť iba jedno. Dokážem sa vcítiť do problémov iných, dokonca ich väčšinou riešim za nich.


Môj život bol doteraz úplne normálny. Až do výletu, keď som sa ja a moja trieda vydali na prehliadku hradu. Sprvoti nevinný výlet sa zmenil na nočnú moru.


Uviedla nás milá pani, teda skôr slečna. Bola nádherná. Iba jedno mi na nej nesedelo. Jej oči. Mali zvláštnu farbu, fialovú. Predstavila sa nám Heidy. Alebo tak nejak. Bola som moc zaneprázdnená obavami. Tento hrad vo mne vzbudzoval hrôzu. Ktovie prečo? Viedla nás po dlhej chodbe až sme zastali pred rotundou. A vtedy sa začala nočná mora.
V jednej chvíly nás výtal jeden pán, myslím, že Aro. A v druhej sa všetci moji spolužiaci rozutekali. Len ja som ostala stáť pokojne. Nebála som sa. Niekto mi chytil plecia a pritlačil svoje pery na môj krk.
Odvtedy si nepamätám skoro nič. Iba že niekto zakričal, „nie!“ A dotyk chladných rúk, ktoré ma niekam niesli. A ešte na obrovskú bolesť.

Prebudila som sa do nového života. V hrdle som cítila pálčivú bolesť. No podarilo sa mi ju nachvíľku potlačiť do ústrania keď som začula hlasy.



„Už sa prebúdza!“ radostne povedal jeden.



„Úžasné!“ aj druhý prejavoval nadšenie. Prudko som sa posadila. Zrejme si to všimli a otočili sa.


„Amanda!“ povedal ten starší nadšene. Civela som naňho. Odkiaľ vie moje meno?


„A-a-áno?“ koktala som.


„Prepáč. Zabudol somsa predstaviť. Som Aro.“ Usmial sa na mňa a podal mi ruku.


„Ja som Amanda, ale to asi vieš,“ povedala som už uvoľnenejšie. Znova sa na mňa usmial.


„ Viem. Viem o tebe všetko. Alec, vezmi Am na lov! Môžem ti hovoriť Am, však?“ spýtal sa Aro. Prikývla som. Mala som v očiach spýtavý pohľad.


„Všetko ti potom vysvetlím.“


Predstavila som si mňa s puškou, ako lovím jelene. To by mohlo byť ono, nie?


Voviedli ma do rotundy. V kúte bolo dievča. Veľmi ma prekvapilo, keď som sa na ňu vrhla . Neskôr ma pochytili aj výčitky svedomia, lenže na to bolo neskoro. Zabila som ju. Zabila! Už nie som človek. Som netvor.


1.Kapitola- Nový začiatok


Kde som to skončila? Aha, už viem. Som netvor. Neviem, čo ma to chytilo. No to je jedno. Je mŕtva a to už nemôžem zmeniť. Keď som si uvedomila, čo som spravila, rozplakala som sa.


„Aro, nechce prestať vzlykať. Čo mám spraviť?“ pýtal sa Alec.


„Nechaj to na mňa. Am?“ prihovoril sa mi Aro. Ja som ďalej vzlykala. No bez sĺz.


„Am. Am, povieš mi, čo sa ti stalo?“ prihovoril sa mi znova. Nie, nebudem hovoriť s niekým, kto zabíja ľudí.


„Alec, choď do svojej izby!“ vydal Aro rozkaz. A on poslušne odišiel.


„Už nikdy, nikdy, nikdy, nikdy!“ vzlykala som.


„Dobre,“ povedal Aro s vážnou tvárou, „dobre. Už to nikdy to nemusíš spraviť. Sľubujem. A teraz, čo chceš vedieť?“ snažil sa ma priviesť na iné myšlienky. Podarilo sa mu to.


„Čo si?“ To bola moja prvá otázka.


„My sme upíry,“ povedal Aro s vážnou tvárou. To slovo ma prekvapilo.


„Upíry?“ povedala som prekvapene.


„Áno. Ešte niečo?“ Aro vyzeral odľahčene. Ha, ha, ha. Upíry sú len v rozprávkach, no nie?


„Upíry existujú len v rozprávkach!“ poučila som ho.


„Nie!“ odpovedal Aro.


„Áno!“ namietla som.


„Nie!“


„Áno!“


„Nie!“


„Áno!“


A tak sme sa hádali... dlho. Nakoniec sme sa zasmiali.


„Dobre teda, hovor tomu, ako chceš,“ vzdal sa.

„Ale teraz ďalej," pokračoval Aro.


„Čo robíte?“ Tak znela moja ďalšia otázka.


„Sme niečo ako... neviem, ako ti to mám povedať. My sa proste staráme o to, aby ostatný z nášho druhu dodržiavali pravidlá. A prestaň sa pýtať na nás. Teraz si Amanda Volturi. Si jedna z nás. Už si skončila?“


„Ešte jedna vec. Prečo ste všetci taký krásny?“ Už predtým som si všimla, aký sú nádherný. Aro sa zasmial. „Už si sa pozrela do zrkadla?“




Nemohla som uveriť vlastným očiam. Stála som pred obrovským zrkadlom s pozláteným rámom. Zo zrkadla sa na mňa pozeralo dievča, ktoré sa síce trochu podobalo na mňa, no určite som to ja nebola. Moje obyčajné ryšavé vlasy sa ani nedali porovnať s dievčininými lesklými vlasmi. Boli síce tiež ryšavé ale... boli omnoho krajšie. Malo bielu pokožku. Ja ju mám mierne dohneda. A oči... to bol pre mňa šok. Moje zelené oči nahradili jej krvavo červené. To som nebola ja.


„Chceš mi nahovoriť, že to som ja?“ opýtala som sa sarkasticky.


„Samozrejme.“


„Tak to sa ti nepodarí,“ zasmiala som sa, „veď upíra nevidíš v zrkadle.“


„To je povera,“ uškrnul sa Alec, ktorý potichu vošiel do izby.


„Ako mi chceš dokázať, že to som ja?“ spýtala som sa.


„Never tomu, keď nechceš,“ zasmial sa Alec.


Dotkla som sa zrkadla. Dievčina spravila to isté. Vzdychla som si. Kde je ta stará Am?


„Už veríš?“ spýtal sa Alec.


„Áno,“ zašepkala som. Pozrela som tomu dievčaťu do očí. A v tom som omdlela.



To, čo sa v tej chvíli udialo, bol pre mňa najväčší šok, aký som kedy zažila. Bola som v miestnosti, ktorá bola navlas podobná tej, v ktorej som stála pred chvíľou. No predsa bola iná. Vedľa mňa stál Aro a Alec. A predo mnou bolo zrkadlo s pozláteným rámom.


Rozdiel bol však v tom, že ja som bola odraz. Amanda na druhom konci zrkadla ležala na zemi. Alec sa ju snažil oživiť, zatiaľ čo Aro premýšľal. Začala som búchať do zrkadla. Alec si ma všimol skôr. Moje telo držal v náručí. No keď ma zbadal, pustil ma na zem. V tom som spadla aj ja. S nenávisťou som sa pozrela do jeho očí.


Už som nebola v zrkadle. Môj odraz spadol tiež, ale už som v ňom nebola ja. Aro stál vedľa mňa a civel. Na mňa.


„Čo sa deje?“ spýtala som sa. No nebol to môj hlas. Namiesto toho sa ozval ten Alecov.

„Tvoja schopnosť. Ako si to spravila?“ žasol Aro.


„Ja neviem! Vlastne som sa pozrela do jeho očí.“


„Sprav to znova, ale pozri sa do svojich!“ prikázal Aro.

Pristúpila som k Amande a pozrela do jej očí. Keď som zacítila svoje kučery na pleciach, šťastne som si vydýchla.

Autor: Molly, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Amanda Volturi - Prológ + 1. Kapitola: