Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Amanda Volturi - 2. Kapitola

06.06.2010 (12:00) • Molly • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1320×

2. Kapitola- Stretnutie

Rozhliadla som sa okolo seba. Moja nová rodina sa mi páčila, až na Jane. Neznáša ma, pretože Aro sa rozplýva nad mojím talentom.

„Tak je to vždy,“ zašepkal mi Alec. Jane to zrejme počula a použila svoj talent na Aleca. On sa bránil tým svojim. Bolo zábavné pozerať sa na Jane, ako nevie, kde a kto je. Potichu som sa zasmiala. Medzitým ju Alec pustil a ona sa ma snažila... a ja som sa do nej rýchlo premiestnila. Robím jej to naschvál lebo viem, že to neznáša.

Takto sa zabávame v jednom kuse. Už som prekonala tú nechuť k ľudskej krvi. Aro mi totiž stále vštepoval do hlavy, že to nie je naša viny a že mi nemôžem za to, aký sme a že je to prirodzený zdroj potravy pre upíra. My sme na vrchu potravinového reťazca.

No popri zábavkách som túžila študovať. Teraz čítam omnoho viac kníh ako predtým... a čítam hlavne dejiny upírov. Aro mi nazhromaždil všetka tie knihy a mne sa zakrútila hlava (keby to bolo možné). No keď som zistila, ako rýchlo teraz čítam, zdá sa mi to málo. Začala som sa učiť hrať na klavíri (ide mi to prekvapivo dobre).

S Arom cvičím moju novú schopnosť. Keď sa veľmi sústredím, neomdliem. Ale nič nerobím, buď iba sedím alebo stojím. Aro vraví, že raz možno budem môcť hýbať aj mojim aj cudzím telom naraz. To by bolo super, ale neviem, či to zvládnem.

Raz, v jednu noc, som našla niečo úžasné. V dejinách upírov sa jednej upírke podarilo stať človekom. Na dva dni. To by mi stačilo.

Návod bol jednoduchý, no predsa to bolo ťažké. Upír musí za rok byť v štyroch skupinkách upírov a musí sa im prispôsobiť. Ako napríklad: jedna skupina žije len na zvieracej krvi a ty musíš tiež. O týchto mi rozprával Aro. Volali sa Cullenovci. Už od tej chvíle, čo som o nich počula, som nimi pohŕdala. No teraz som v nich videla nádej.

Veľa som nad tým rozmýšľala a nakoniec som sa stým zdôverila Arovi. Bol nadšený mojim nápadom vyskúšať to. A tak som začala baliť kufre.

V tom mi niečo napadlo.

„ Kde je Millie?!“ zajačala som na Ara. Aj po mojom výpade  bol pokojný.

„Vedel som, že by ti chýbala, a tak som si dovolil ju premeniť.“

„Ako si to vedel?“ zašepkala som.

„Nie iba ty máš talent, na to nezabúdaj. Marcus videl váš vzťah a tak som si pomyslel, že bez nej sa k nám nepridáš,“ vysvetľoval mi. S úľavou som si vydýchla.  Je v poriadku a to je hlavné.

„Má talent?“ opatrne som sa spýtala.

Aro prikývol: „Áno, má. Upevňuje vzťahy. Napríklad sú dve rozhádané dievčatá a ona ich môže skamarátiť.“

Nemohla som uveriť, že je to pravda. Millie je upír, ba čo viac, nádherný upír. Má nádherné gaštanové vlasy, červené oči a bielu pokožku. Neznie to až tak nádherne, ale ona je nádherná. Pozrela som sa jej do očí a to som nemala.

„Prečo ja?“ zakvílila som. Všetci na mňa pozreli. Bola som v Millie.

„Smiem vojsť?“ ozvalo sa spoza dverí.

„Nie!“ zahundrala som. No nepočúval ma. Tak načo sa potom pýtal?

„Alec, vypadni!“ zajačala som na neho.

„Čo predo mnou skrývaš, Am?“ spýtal sa rovno.

„Nič!“ zaklamala som. No on už stál pred mojou skriňou a otváral ju. Nebolo v nej nič.

„Naozaj?“ zdvihol obočie.

„Okamžite vypadni!“ rozkričala som sa. Našťastie ma poslúchol.

Spadla som na posteľ.

„Prečo ja?“ pýtala som sa sama seba. Odpoveď som nečakala.

„Lebo ty,“ stál za mnou. Hodila som do neho vankúš. No obrátila som sa k nemu. „Povedz mi, prosím, čo znamenajú tie zbalené kufre,“ prosil ma.

„Načo to chceš vedieť?“ spýtala som sa potichu. Vedela som, že on to bude počuť.

„Pre môj pokojný spánok,“ zamrmlal.

„My nemôžeme spať! Pravý dôvod a možno ti to poviem,“ zašepkala som. Vedela som, čo si myslel a nepotrebovala som ani Arov talent.

„Opováž sa!“ zasyčala som. Bolo vidieť, ako svoj plán primiešať do toho Jane zavrhol. Vedel, čo by sa mu stalo.

„Chceš pravý dôvod?“ zasmial sa. Nemo som prikývla. „Milujem ťa.“ Prekvapilo ma to. Nečakal na môj súhlas a priložil svoje pery na tie moje.

V ten deň som oľutovala, že som sa rozhodla odísť. Nechcela som však vyzerať ako slaboška. Millie mi bude chýbať. A, samozrejme, aj Alec. No bolo to moje rozhodnutie.

„Život nie je fér!“ zahundrala som pri vstupe do lietadla.

„To nikto netvrdí,“ odpovedal mi neznámi hlas. Otočila som sa k dievčaťu a padla mi sánka. „Ahoj, ja som Alice!“ podala mi ruku.

Autor: Molly, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Amanda Volturi - 2. Kapitola: