Tak a je tu koniec jednej poviedky. Je to vážne koniec alebo začiatok niečoho nového? Ďakujem všetkým, ktorí to so mnou vydržali. Díky za všetky komenty či kritiku... s pozdravom, niktoska :o)
17.04.2010 (13:15) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1507×
Vonku už svitalo. Pozorovala som Matta, ako spí. Bol to ten najlepší spôsob, ako tráviť dlhé noci. (No poznala som aj lepší, ale musela som mať na zreteli, že Matt musí aj spať, čo som ja nepotrebovala.) Už som si nepripadala osamelá, ale milovaná a šťastná. Konečne som našla pokoj a cítila som ho okolo seba, v každom pohybe a v každej mojej myšlienke.
Pomaly som sa postavila z postele tak, aby som ho nezobudila. Dnes som mala prvý krát hrať v klube od toho môjho malého výletu, ktorý skončil, na moje šťastie, veľmi dobre. V kúpelni som si napustila plnú vaňu vody. Alice mi už nachystala pár nových kúskov oblečenia, čo nakúpila na Aljaške. Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle. Schytila som pár vešiakov a rozhodovala som sa, čo si oblečiem na dnes.
Zatvorila som oči a sústredila som sa na Ange. V duchu som videla jej krátke blond a strapaté vlasy, zvláštne fialkové oči a tiež aj tetovanie. Otvorila som oči, ale namiesto exoticky vyzerajúcej krásky v zrkadle sa odrážala malá hnedovlasá a hnedooká dievčina. Skúsila som to znova a znova. Bola som vystrašená.
„Čo sa to, dopekla, deje?“ zanadávala som. Chcela som zavolať Carlislovi, či na to má nejaké vysvetlenie, ale ako vždy, Alice ma predbehla.
„Veronica, čo sa deje? Zmizla si mi z dohľadu? Tvoja budúcnosť je úplne čierna. Žiješ?“ pokúsila sa žartovať, ale v hlase jej zaznel strach.
„Za päť minút som u vás. Niečo sa deje a ja neviem čo. Nechcem budiť Matta. Chcem sa najskôr porozprávať s Carlisom, takže mi ho zožeň.“ Zložila som telefón. Po špičkách som sa vkradla do izby. Pozbierala som si čo najtichšie svoje oblečenie a vybehla som von. Na schodoch som zastala a začala som sa narýchlo obliekať. Keď som si obliekala rifle, nie a nie ich zapnúť.
„Panebože, čo sa to deje?“ Už som sa necítila vystrašená, ale fakt vydesená. Teraz, keď bolo všetko OK. Prečo sa to všetko musí takto komplikovať?
Zrazu niekto zaklepal na vchodové dvere.
„Dopekla aj s tou Alice. Nemohla chvíľu počkať?“ Poskakujúc som sa pomaličky dostávala k dverám a neprestávala som sa snažiť zapnúť si tie prekliate nohavice. Otvorila som dvere, no na moje prekvapenie tam nestála Alice, ale Max, Mattov starší brat, no nebol sám. Za ruku držal dievča s havraními vlasmi a nebesky modrými očami, bolo očividné že je vystrašená. Za nimi postávalo ďalšie dievča, no to vyzeralo skôr naštvane.
„Max? Čo tu robíš?“ spýtala som sa prekvapene.
„Max?“ počula som za sebou. Otočila som sa a videla som, ako Matt zostupuje dolu schodmi. Za okamih bol pri mne.
„Poď ďalej. Čo tu vlastne hľadáš? A koho to máš so sebou?“ spýtal sa Matt a rukou naznačil, nech vojdú dnu. Keď som za nimi zatvorila dvere, ešte stále nechápajúc som sa k nim otočila a Max prehovoril.
„Bráško, máme problém. Nerád vás do toho ťahám, ale týka sa to aj vás a hlavne teba.“ povedal a otočil sa ku mne.
„A sakra,“ povedala som napokon porazenecky a prestala som zápasiť s tým hlúpym zipsom.
Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek All I need is U - epilóg:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!