Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 9. Zoznámenie a vlkolaci

21.07.2009 (18:30) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1319×

Veronica

Ostatní na nás pozerali ako na bláznov. V myšlienkach sa každý pýtal kto som a ako to, že ma Carlisle pozná, ale nikto sa ho to neopýtal priamo. Čakali, kým sa vyjadrí on sám. Otočil sa smerom k nim a mňa chytil za plecia a otočil tak, aby na mňa každý videl.

„Milá rodina. Chcem vám predstaviť Veronicu, najtalentovanejšiu upírku s ovládaním takým o akom ja môžem len snívať.“ každý na mňa vyvalil oči a keby to bolo možné tak sa ich očné buľvy váľajú po zemi. Ja som tiež ostala prekvapená z toho čo povedal Carlisle.

„Ale prosím ťa nepreháňaj. Som ako každý iný upír. Aspoň myslím. Keďže som sa im zatiaľ úspešne vyhýbala.“ usmiala som sa na ostatných.

„Nie, Veronica to nie je pravda. Už ako novorodená si bola schopná odolávať ľudskej krvi a to len preto, že si im nechcela ublížiť. To nedokáže hocijaký upír. A ak sa nemýlim, ešte nikdy si nezabila človeka.“ pozrel sa na mňa a čakal kým mu to potvrdím. Kývla som hlavou, že má pravdu a on sa usmial ešte viac.

„A čo sa týka tvojich schopností. Máš ich viac ako ktokoľvek. Ešte som sa s tým za celú moju existenciu nestretol. Svoju schopnosť premeny si doviedla do dokonalosti, ako som mohol vidieť a čo hovoril Edward tak si aj štítom. Nedokáže ti čítať myšlienky a to ho dosť vytáča, však Edward?“ pozrel sa na svojho syna a on mu prikývol

„Je to dosť na nervy, keď sa väčšinou spolieha na svoju schopnosť a teraz mu je na nič.“ usmial sa a Edward zas len prikývol. To ma dosť prekvapilo.

„Čítanie myšlienok je schopnosť. To nemá každý upír?“ opýtala som sa. Po tejto mojej otázke ostalo hrobové ticho.

„Ty dokážeš čítať myšlienky?“ opýtal sa Carlisle.

„Áno, no nerobím to stále. Pripadá mi to ako zásah do súkromia. Túto schopnosť používam len v krajných prípadoch.“ odpovedala som. Nasledovala ďalšia chvíľka ticha.

„Ty to vieš aj vypnúť?“ tentoraz sa ma pýtal Edward, ktorého to očividne zaujalo.

„Áno, ty nie?“ povedala som a na to vybuchol smiechom Emmett (aspoň myslím, že to bol on)

„Tak bráško, toto sa nauč!“  očividne sa na tom dobre zabával. Jeho výbuch prerušil až Carlisle. „Som veľmi zvedavý, ako sa ti darilo odkedy sme sa stretli.?“ Na túto otázku som moc nechcela odpovedať, predsa tu len bolo 6 upírov, ktorých som nepoznala. Tak som sa tomu chcela vyhnúť.

„Najskôr mi povedz ako sa darilo tebe. Vidím, že si si svoj sen nakoniec splnil.“ a ukázala som hlavou na ostatných.

„Máš pravdu. Začnem teda ja. Hneď po tom ako si odo mňa odišla som začal robiť lekára v jednej nemocnici v Chicagu. Tam som narazil na Edwarda, ktorý zomieral na španielsku chrípku. Jeho matka asi nejako vycítila, že ho môžem zachrániť, tak ma o to požiadala. Edward má dar čítania myšlienok ako už vieš. O tri roky som znova stretol Esme (pozrel sa na ňu s láskou v očiach a ona mu tento pohľad opätovala), ktorá bola takisto na pokraji smrti, tak som ju premenil. O nejaký čas som našiel skoro mŕtvu Rose tak som ju zachránil, tá zas našla Emmetta, ktorého zranil medveď tak, že bol skoro mŕtvy. O pár rokov neskôr sa k nám pridali Alice s Jasperom. Alice má dar videnia do budúcnosti a Jasper ovplyvňuje pocity iných. V takomto zložení sme už skoro 60 rokov, že?“ a s týmto sa otočil na ostatných.

„Niekde žijeme ako rodina. Niekde ako samostatné páry. Práve sme sa presťahovali z jedného amerického mestečka, ktoré sa volá Forks.“ pri zvuku toho mesta ma prešiel mráz po chrbte. Oni boli doma. Domov. Domov bol bol dlhý čas po premene pre mňa neznámy pojem až kým som nestretla Matta.

„Ako dlho ste tam žili?“ spýtala som sa opatrne, aby som nevzbudila podozrenie.

„Nejaké tri roky myslím. Bolo to veľmi ideálne miesto pre upírov. Väčšinu roka nesvieti slnko. V okolí je plno potravy. Ale po tej nehode sme sa museli odísť. Kvôli bezpečnosti a aj tiež kvôli utajeniu.“

Pri slove nehoda sa pozrel na Edwarda, ktorému po tvári preletel tieň smútku a zahľadel sa do diaľky ako keby na niečo spomínal. Ako na povel sa po Carlislovi otočili na neho všetci. Edward už mal toho zrejme plné zuby lebo vykríkol:

„Do kelu prestaňte s tým. Nie je to moja vina a ja to prežijem. Všetci sa tvárite ako keby som ju zabil ja alebo ako keby to bola moja životná láska alebo čo?“ pozrel na Alice a tá sklopila hlavu.

„Keby tam nebol ten vlkolak...“ šepla tíško Alice.

„Povedal som ti aby si s tým prestala. Nikdy by sa nestalo to čo si videla. Tvoje vízie sa menia. To dobre vieš. Aspoň si sa naučila, že sa nemáš na ne tak spoliehať a nielen ty, ale aj ostatný.“ pozrel na svoju rodinu, trpko sa zasmial a vybehol von. Alice sa zatvárila ako keby jej dal facku a bezradne pozrela po ostatných. Ja som len nechápavo čumela na ostatných.

„Asi by som ti to mal vysvetliť, čo sa tu stalo.“ povedal po chvíli ticha Carlisle. Ja som len prikývla hlavou.

„Dva roky po našom príchode sa do Forks nasťahovala dievča menom Isabella. Alice vo svojich víziách videla, že Isabella a Edward budú spolu. Že budú šťastní a zaľúbení. Edward sa tomu bránil. Nechcel ju vystrašiť a bál sa aby ju náhodou nezabil. Bol k nej pravdupovediac hnusný. Držal si ju od tela. No nakoniec sa rozhodol, že ju aspoň spozná aby nám dokázal, že sa Alice mýli. Dohodol sa s ňou, že ju bude doučovať biológiu. keď bol u nej prišiel Isabellu pozrieť priateľ z neďalekej rezervácie La Push a zhodou okolností vlkolak a k tomu ešte mladý. Edward nestihol zareagovať. Vlkolak sa premenil a vrhol sa na Edwarda, ktorý sa postavil pred Isabellu aby ju chránil. Ona sa zľakla a cúvala k stene. Avšak cúvala k oknu, ktoré bolo otvorené a vypadla von. Zomrela na následky zranení hneď na druhý deň. Vlkolaci sa na nás trošku (keď povedal trošku tak ozvala pohŕdavé odfrknutie, pravdepodobne od Emmetta) naštvali a chceli nás zabiť, pretože sme porušili zmluvu, čo sme s nimi uzatvorili. Ale pravda bola taká že ten vlkolak bol do Isabelly zaľúbený a takto si ventiluje zlosť a smútok. Zhodou okolností je aj Alfa svorky, čo sa nachádza v La Push, no a tá je zhodou okolností dosť veľká. No a my sme sa v záujme bezpečnosti svojej, ale hlavne v záujme bezpečnosti ľudí odsťahovali. A máš nás tu.“ Zakončil s úsmevom.

Ja som na neho zírala ako keby bol z Marsu. Hlavou my behali milióny myšlienok. V La Push sú vlkolaci a je ich veľa. Mám im povedať o Mattovi, keď nenávidia vlkolakov. Čo by mu urobili keby zistili, že je sám. Matt povedal, že na svet je iba jeden jediný. Aspoň si to tak myslí. Musím zistiť o nich viac...

Carlisle

Veronica vyzerala zmätená z tých informácií, čo som jej povedal. To je jasné veď o vlkolakoch toho veľa nevie. Len som jej povedal, že existujú a nič viac. Určite má veľa otázok. Zrazu začala hovoriť:

„La push...vlkolaci...Matt....je sám....jeden jediný....“ mrmľala si ako v tranze.

„Veronica si v poriadku, čo to rozprávaš?“ opýtal som sa jej. Trhla sa, akoby si uvedomila, že povedala veľa.

„Ja.... ja nič... ja neviem, či vám to môžem povedať. Musím sa ho spýtať. Dám vám vedieť.“ A už jej nebolo. Nechala tu aj auto aj mobil. Len vybehla von do lesa za niekým. Chceli sme ísť za ňou aby sa jej nič nestalo, ale necítili sme jej vôňu a nevedeli sme akým smerom sa vydala. Tak sme sa vrátili domov s tým, že nám to vysvetlí, keď príde čas.

Vtom zazvonil mobil. Jej mobil. Nechcel som to zdvihnúť, ale mohla volať ona. Na displeji svietili meno Matty. Možno je to ten Matt, čo spomínala.

„Ahoj zlatíčko, kde si? Už si mala byť dávno doma. Dúfam, že ťa tí noví upírsky všiváci nechali na pokoji, ak nie tak si to s nimi vybavím. Veronica?“ ozvalo sa z telefónu.

„Dobré ráno. Tu je jeden z tých upírskych všivákov....“ povedal som pobavene, no hlas z telefónu mi skočil do reči.

„Kde je? Čo ste s ňou urobili?“

„Veronica niekam vybehla. Pravdepodobne za tebou. Povedz jej, že si tu zabudla mobil aj auto a že nech sa ozve keď príde domov.“

„Dúfam, že príde domov v poriadku, lebo si to s tebou vybavím“ a hlas ztíchol. Pravdepodobne jeho majiteľ hodil telefónom tipoval by som o stenu. Nevyzeral totiž, že by mal niečo také čomu sa hovorí sebaovládanie.

Veronica

Bežala som von. Musela som si zrovnať v hlave to čo som počula od Carlisla. Ani neviem ako som sa dostal k našej rozhľadni. Vyšplhala som sa hore. Sadla som si s premýšľala. Vtom sa zdola ozvalo vytie. Kukla som sa a bol tam Matt. Premenil sa a vyšplhal sa ku mne.

„Zlatko, čo sa stalo. Prebudil som sa a ty nikde. Volám ti a zodvihne mi to nejaký upír. Bál som sa o teba.“ pritiahol si ma k sebe a objal ma.

„To je v poriadku. Rozprávala som sa s nimi. Poznám ich vodcu. Pamätáš na Carlisla? Je to on. A..... povedal mi o iných vlkolakoch. Tam odkiaľ prišli oni, je ich veľa.“ pozrela som sa na neho ako zareaguje.

„To nie je možné!“ vykríkol. „Musím ísť hneď za ním. Musím sa dozvedieť viac“ už už vstával keď som ho zadržala.

„Nemajú radi vlkolakov. Chápeš? Nie je v tom len ten klasický dôvod, ale aj osobný. Musím im to najskôr povedať ja a potom sa rozhodneme čo ďalej. Zatiaľ o tebe nevedia.“ Začala som plánovať.

„V žiadnom prípade. Dohodneš schôdzku a pôjdeme obaja. Samu ťa nepustím“ prerušil ma Matt.

„Dobre. Pôjdem si po mobil a auto a dohodnem stretnutie. Niekde na neutrálnej pôde. Čo takto na tej čistinke, na ktorú sme narazili minule. Je dosť ďaleko od mesta.“ pozrela som na neho, či bude súhlasiť a len prikývol.

„Dobre, ale žiadne obkecávanie a tak. Pôjdeš, zoberieš si auto a mobil, odovzdáš odkaz a ideš domov. Ak neprídeš do pol hodiny domov idem si po teba a odnesiem si ťa v zuboch. Jasné?“ pozrel sa na mňa akože autoritatívne a ja som sa usmiala.

„Rozkaz šéfe, už bežím“ dala som mu pusu na líce a bežala ku Cullenovým.

Vbehla som na ich pozemok a vošla do domu. Carlisle ku mne pristúpil a objal ma.

„Bál som sa o tebe. Toto mi už nerob. Prosím.“ povedal.

„Musím vám niečo povedať. Lepšie povedané niekoho predstaviť. Stretneme sa s ním na jednej čistinke v lese. Prídem po vás okolo tretej. Už musím ísť, lebo sa bude hnevať“ uškrnula som sa pri predstave ako sem vtrhne a odnesie ma v zuboch ako sľúbil. Carlisle sa na mňa len nechápavo pozrel, potom na ostatných.

„Myslím, že to bude možné.“

„Tak o tretej majte sa“ otočila som sa a chcela som vybehnúť. „Jejda niečo som zabudla. Môžem poprosiť môj mobil?“ Carlisle mi ho s úsmevom podal.

„Tak už vážne idem. O tretej nezabudnite. Je to dôležité.“ S týmito slovami som sa otočila, naskočila do auta a vyštartovala domov, k Mattovi. Nemala som z toho dobrý pocit, ale Matt mal právo dozvedieť sa viac o vlkolakoch. Toto bola zatiaľ jediná skutočná stopa o tom kto je, kto v skutočnosti je.

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 9. Zoznámenie a vlkolaci: