Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 17. Koniec alebo začiatok??

16.04.2010 (20:45) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1391×

„Jacob,“ zašepkala som neveriacim hlasom.

To nie je možné, to sa mi určite sníva. Potriasla som hlavou, hoci som vedela, že to nepomôže. Nezmizol. Bol stále tam. Nebol to len nejaký prelud.

„Ako?... Prečo?....“ stále som nebola schopná porozumieť, čo sa vlastne deje. On mal byť už dávno mŕtvy.

„Prečo si to spravila? Prečo si sa vrátila? Aby si ma mučila tak ako doteraz? Vždy, keď zavriem oči, vidím teba nad tou hromadou tiel ako sa usmievaš, aká si spokojná. Prečo si to urobila? Veď to boli naši priatelia, tvoja rodina! Prečo?“ hovoril Jake, ale ja som stále nechápala pointu jeho viet.

„Počkať! O čom to tu hovoríš?“ ozvala som sa, aj keď som ešte stále nemohla uveriť, že sa s ním rozprávam.

„O čom? Ty sa ešte pýtaš? Predsa o tom, ako si vyvraždila skoro celú dedinu, o tom, ako som sa kvôli tebe premenil a o tom, ako si mi zničila život,“ povedal trpko.

„O čom to hovoríš? Myslíš, že ja som chcela byť upírom? Mňa sa nikto nepýtal. A počkaj, čo si to povedal, že som vyvraždila našu dedinu? To nemyslíš vážne, že?“ otočila som sa na Matta.

„Však to nemyslí vážne?“ Matt len mlčky kývol hlavou.

„Aj ty si to myslíš?“ Nič, žiadna reakcia.

„Tak toto nie je možné! Nikto sa ma ani nespýta. Každý len predpokladá,“ zavrčala som.

„A čo sme si z toho mali vyvodiť? Stala si sa upírom a skoro celá dedina bola vysatá do poslednej kvapky krvi. Prežili len tí, čo práve neboli v dedine. Ty jediná si to mohla urobiť,“ zakričal.

Síce bolo medzi nami len pár metrov, kričali sme na seba ako keby sme boli na míle vzdialení. Túžila som sa schúliť do klbka a zapchať si uši ako keď som bola malá, vtedy som mala pocit, že ak nič nevidím ani nepočujem, som v bezpečí.

Zrazu sa vo mne niečo zlomilo a ja som sa už necítila ublížená a zúfalá, ale nahnevaná. Podišla som k nemu a ticho som povedala:

„Tak ty si myslíš, že som sa stala upírom sama od seba alebo čo? Myslíš, že som sa sama premenila a zabila tých, ktorých som milovala? Nie, nie a ešte raz nie. Jacob Black, momentálne mám chuť ti zakrútiť tým tvojím krkom a otrieskať ti hlavu o najbližšiu skalu, aby si pochopil, čo ti teraz poviem. Nebudem sa opakovať a bude mi jedno, či mi budeš veriť alebo nie. Už mi na tom nezáleží, ani na tebe, ani na nikom inom,“ odmlčala som sa a významne som sa pozrela na Matta.

„Vtedy som sa prebudila na silnú bolesť, teraz už viem, že ma vtedy uhryzol upír. Nemohla som sa pohnúť, ani neviem ako dlho. Keď som konečne mohla urobiť nejaký pohyb, vsatla som a všimla si, že sa so mnou niečo stalo, ale nevedela som čo. Vyšla som von a zbadala som tam nejakú kopu tiel. Videla som tam mojich blízkych aj známych z dediny. Neviem, prečo som sa usmiala, ale vyľakalo ma to. Vydesila som sa, prečo necítim nijakú bolesť alebo smútok, jednoducho mi to bolo jedno. Utekala som do lesa a tam som natrafila na stádo srniek, vrhla som sa na ne a potom sme sa stretli. Hneď ako si odišiel, som si sľúbila, že nájdem toho, kto je príčinou môjho nešťastia, ale teraz mi je to jedno. Pochopila som, že to, čo sa stalo, sa nedá zmeniť a ty nie si hodný môjho úsilia. Vlastne pochybujem, že si niekedy bol,“ vedela som, že ho to raní, ale zaslúžil si to. „Zbohom.“

Otočila som sa a rozbehla som sa preč. Preč od všetkých blbých, domýšľavých vlkolakov. Preč od nedôverčivých ľudí. Preč od niekoho, kto nedokáže bojovať za lásku. Ani jeden, ani druhý nestáli za to, aby som sa takto cítila, tak prečo sa tak cítim?

„Dopekla, dopekla,“ nadávala som, no nezastavila som. Bohvie, kde som teraz, ale nezaujímalo ma to. 

MAXIMILIAN

Neveriacky som sa pozeral raz na jedného, raz na druhého.

„Ty, ty si fakt riadny pako,“ ukázal som prstom na svojho mladšieho brata, ktorý sa tváril ako kôpka nešťastia.

„Vy vôbec nechápete, čo sa tu deje?“ krútil som hlavou. „Ako vám mohlo ujsť, že Matt je otisknutý do Veronici? Veď je to také očividné, že to až bolí!"

„Nie, to nie je možné!“ ozvali sa obaja naraz.

„Ale je! Nikde sa nepíše, že sa musíme otisknúť do človeka. Iba že sme nepredpokladali, že by sa niekto mohol zaľúbiť do upírky a vy dvaja ste boli tak hlboko ponorení do seba, že ste si nevšimli očividné príznaky,“ pozrel som sa na nich prísne (aspoň som sa o to snažil, ale boli takí vykoľajení z toho, čo som im povedal, že by si nevšimli, ani keby som tu robil stojky).

„Jake tak nenávidel Veronicu, že takáto možnosť by ho ani nenapadla. A keď sa s ňou stretol, tak mal pred očami červenú hmlu...“ hovoril som, ale do reči mi skočil Jacob.

„Nie, ja len... vlastne...“ zakoktal sa.

„Ale nevrav!“ No ja som bol už taký rozbehnutý, že by ma nič nedokázalo zastaviť.

„A ty, môj natvrdlý bráško, ako si si mohol nechať navravieť, že ona nie je tá pravá? Nechápem, ako si to bez nej nemohol vydržať. Ja som Alex nevidel pár týždňov a nemôžem to vydržať. Musím byť pri nej, pomáhať jej, uistiť sa, či je šťastná. Vieš čo? Padaj za ňou, nech ti nezdúchne a pros ju na kolenách alebo sa aj plaz, nech ti odpustí, že si taký idiot,“ zakončil som svoju reč. Obaja sa na mňa pozerali ako teľatá na nové vráta.

„Halóó, niečo som vám hovoril!“ Hneď, ako som to dopovedal, sa obaja strhli a Matt sa v okamihu premenil na vlka a zmizol z čistinky. Jacob sa začal prechádzať hore-dole a rukou si prehrabol vlasy.

„To nie je možné. Také niečo sa nikdy nestalo. Ako? Prečo?...“ otočil sa ku mne, ako keby čakal, že ja mu odpoviem na tieto otázky. No ja som nechápal tieto blbé vlčie záležitosti lepšie ako on. Nevedel som, čo mu mám odpovedať, tak som len bezradne pokrčil plecia. Jake si sadol na kmeň, kde predtým sedeli Matt s Veronicou.

„Ja som ale blbec. Ak to Matt nevyrieši, budem príčinou jeho nešťastia. Ako som mohol byť taký slepý, že som nevidel to, čo bolo očividné?“ zrazu tak veľmi súcitil s Mattom, až mi to bolo odporné. On ho tak nenávidel celý čas, ako ho poznal a zrazu oba dôvody jeho nenávisti sa vytratili a to len preto, že Matt sa otiskol do Veronici. Tak veľmi uznával tieto vlčie zákony, že ho ani raz nenapadlo odporovať im. Nie je ako ja. Sme takí rozdielni, až nechápem, ako sme mohli byť najlepší priatelia. Zmenil sa, no ja tak isto. Odídem a vrátim sa do môjho mesta, ku mojej práci. Kašlem na toto všetko. Budem žiť tak ako uznám za vhodné ja a nie niečo nado mnou. Znechutene som sa otočil, premenil som sa na vlka a bežal som späť do dediny. Mal som v úmysle pobaliť sa a najbližším možným letom sa dostať do Londýna. Ďaleko od tohto všetkého. No vôbec som si neuvedomoval, že hlavný dôvod je ona. Vždy to bola a bude iba ona...

VERONICA

Počula som, ako za mnou niekto beží. Zrýchlila som, ale v duchu som vedela, že je to zbytočné. Aj tak ma raz dobehne. Od zlosti som zastala a ani nie za pár stotín sekundy ma dobehol, v okamihu sa premenil na človeka a vrhol sa ku mne, ale ja som uskočila nabok. On prekvapene zastal.

„Prosím, vypočuj ma!“ šepol, no ja som pokrútila hlavou.

„Už som sa napočúvala dosť a nemienim poslúchať ďalšie nezmysly.“ Chcela som odísť, ale on mi to neodvolil. Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe.

„Prosím, toto mi nerob...“ šepla som potichu. Vedela som, že hoci môj rozum bol tvrdo proti tomu, moje srdce a telo reagovalo úplne opačne. Chytil mi hlavu do dlaní a zašepkal mi do úst.

„Ľúbim ťa. Kašlem na to či som vlk, alebo či som alfa, alebo čo ešte... . Nemienim stráviť celý zvyšok života tak, ako som ho strávil posledné mesiace. Tie výčitky a tá bolesť. Už sa to nedalo vydržať. A prečo? Pretože som chcel rodinu a domov? Tú predsa mám, keď som s tebou a či som sa do teba otiskol alebo nie, je mi to jedno. Budem sa riadiť iba tým, čo mi hovorí moje srdce. A to mi práve teraz vraví, že ťa milujem a že si jediná, s kým chcem stráviť večnosť. Či bude trvať pár dní, alebo rokov, je mi to jedno. Chcem byť s tebou toľko, koľko mi bude dopriate a budem vďačný za každý deň. Ľúbim ťa.“ Svoj prejav zakončil sladkým bozkom. Takým sladkým, až sa mi z toho zakrútila hlava. Potom nasledoval ďalší a ďalší a ja som sa dostala do takého stavu, že ma už unavovalo bojovať. Ten pocit bol taký nádherný, že som si nevedela spomenúť, prečo by som si to nemala vychutnávať. Vzdala som to. Objala som ho a pritisla sa k nemu čo najbližšie. Vedela som, že toto je správne. A že takto to má byť.

EPILÓG

SHRNUTIE

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 17. Koniec alebo začiatok??: