Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 13. Alice a bozk

05.09.2009 (10:00) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1181×

To nie je možné. Stále tomu nemôžem uveriť. Prečo mi to spravil? Žiadne vysvetlenie ani ospravedlnenie čí nejaké absurdné dôvody. Nič. Také myšlienky mi behali hlavou dosť často. Inak tomu nebolo aj teraz. Čakala som, že sa ozve, že príde list alebo aspoň zavolá. No on sa odvtedy ani raz neozval.

Zazvonil telefón.

„Veronica, opováž sa dať si tú zelenú sukňu k tomu červenému topu. Dnes musíš vyzerať fantasticky a nie ako zvädnutá vetvička imela.“ ozval sa z mobilu Alicin hlas.

„Prečo si neoblečieš tie nádherné fialové minišaty. Pôjdu ti k očiam a predpokladám, že aj k tým novým pramienkom vo vlasoch“ dodala ešte.

Neprítomne som sa na seba pozrela do zrkadla. Videla som tam vysokú krátkovlasú blondínku so smutnými fialovými očami. Kde sa podela tá malá tmavovlasá čertica? Ozvalo sa mi v hlave, no hneď na to prišla odpoveď: Odišla s ním!

Potriasla som hlavou, aby som sa zbavila jeho obrazu, ktorý sa mi okamžite zjavil pred očami.

„Aha Alice máš pravdu. Na kombináciu červeno-zelenej je príliš skoro. Je len začiatok decembra.“ povedala som bez štipky záujmu. Bola som ako malé dieťa, ktoré s láskou napomínajú aby spravilo to čo je lepšie. Len vďaka Alice som ešte stále chodila medzi ľudí, ale len ako Ange. Veronica sa odsťahovala k svojim príbuzným do USA, znova vďaka Alice. Ja som nemala síl zostať v mojej skutočnej podobe. Príliš to bolelo.

„Prepáč Alice, že som teraz neznesiteľná, ale daj mi ešte chvíľku snáď ma to prejde.“ povedala som do tichého telefónu.

„Ja viem. Neboj to sa zmení. Videla som ťa šťastnú.“ povedala veselo, ale moja nálada okamžite klesla o pár stupňov, takže by som mohla kľudne konkurovať teplotným rekordom na Antarktíde. Keď ma videla šťastnú, tak to znamenalo, že tam, v mojej budúcnosti, nebol On.

„Tak sa ponáhľaj, nechceš predsa meškať. Na dnes sa výnimočne teším“ dodala a takmer som videla ako na sa mňa spiklenecky usmiala a žmurkla okom.

Och Bože tá Alice, som zvedavá čo zas vymyslela vzdychla som si.

„Alice, už musím ísť lebo fakt nestíham“ povedala som a pritom som sa mrkla na hodiny. Bolo už dosť neskoro.

„OK. Aj tak prídeš včas. Maj sa uvidíme sa neskôr, oveľa oveľa neskôr.“ povedala a zložila. Ani som sa nad tým čo povedala nepozastavila. Jednoducho to bola Alice a ona vždy vie niečo o krok dopredu, takže ja za ňou fakt nestíham.

Rýchlo som si obliekla šaty, ktoré mi Alice kúpila na jej obvyklom týždennom nákupe. Ani som sa nepozrela do zrkadla. Vedela som čo tam uvidím a vedela som na koho budem myslieť. Vzala som si bundu a vybehla von.

Do klubu som sa dostala aj na upíra v rekordne krátkom čase. Pozdravila som sa so Sebastianom a prehodila som s ním pár slov, ale nemám ani poňatia o čom sme sa zhovárali. Odpovedala som automaticky a bez najmenšieho záujmu ako vždy. Celé dva mesiace. Ľudia si už zvykli.

Prestalo ma baviť aj hrať v klube. Párkrát som uvažovala nad tým, že s tým skončím a vypadnem odtiaľto, ale Alice ma vždy stihla prehovoriť, no neviem do kedy sa jej to bude dariť.

Automaticky som púšťala hudbu a čakala som kedy príde Alice aj s ostatnými. Tak ako vždy prídu s úderom polnoci. Alice bola tým posadnutá.

Zacítila som upíri pach. No na moje prekvapenie som  cítila iba Edwarda. Hodila som pohľad na hodiny, bolo len pár minút po 11. Pozrela som sa spýtavo na neho, no on len pokrčil plecami a ospravedlňujúco sa usmial. Som zvedavá, čo zas vymyslela tá Alice. Kývla som na neho, aby ku mne prišiel. Predieral sa davom ku mne.

„Tak, čo má za zase lubom?“ spýtala som sa keď ku mne prišiel.

Znova pokrčil plecami a dodal: „Ja neviem. Vyhodila ma z domu so slovami, že keď jej čítam myšlienky nevie sa na nič poriadne sústrediť. Zvláštne, že jej to doteraz nevadilo.“

Ja som to nekomentovala a pokračovala som v púšťaní hudby. Zrazu nám obom zazvonili telefóny. Pozrela som sa na displej. Alice, čo tá len môže chcieť. Zdvihla som.

„Ahoj moja. Musíme súrne odísť do Denali. Jazz práve volá Edwardovi ten ti povie prečo. Nevyvádzaj jasné! Čau.“ Povedala a zložila. Nestihla som ani len otvoriť ústa, aby som jej odpovedala.

Pozrela som sa na Edwarda, aby mi to vysvetlil, no ten ešte telefonoval.

„... ja ju zabijem .... prisahám Jazz, že ju zabijem .... viem, že je to tvoja žena ... OK, tak láska tvojho života, ale toto už fakt prehnala .... a čo Tanya aj tých do toho zatiahla .... a súhlasili? .... čo? čo si myslia? .... čo urobila? ..... ja ju zabijem ... daj mi ju k telefónu ...  hneď teraz ... Jasper Hale okamžite mi ju daj k telefónu ... haló? Jasper!“ zúrivo kričal do telefónu.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa aj keď ma to v podstate nezaujímalo. Aspoň budem mať na chvíľu pokoj od Alice.

„V skratke všetci odišli do Denali a mňa tu nechali. Alice mi odkázala, aby som sa ti postaral o program“ dodal a uškrnul sa.

„Aha“ povedala som asi čakal inú odpoveď lebo pobavene zdvihol jedno obočie.

„Aké si mala plány s Alice?“ spýtal sa. Zjavne chcel zodpovedne zvládnuť úlohu, ktorú mu pridelila Alice.

„Ja (zdôraznila som to slovko) som s Alice nemala žiadne plány, to ona mala plány so mnou.“ odvrkla som a ďalej som sa bez najmenšieho záujmu o jeho osobu venoval práci. Už to nebola zábava len práca. Edward zmĺkol.

Čas rýchlo plynul. Ani som si nevšimla, že sa klub vyprázdňuje, až sme ostali len my dvaja a Sebastian.

„Hej Ange“ zvolal Seb „pre dnešok končíme“

Zdvihla som hlavu a prekvapene zamrkala. Klub bol totálne prázdny. Pozrela som sa na Edwarda, ten sa od nášho rozhovoru ani nepohol, len sa na mňa zamyslene pozeral.

„Heej, už končím. Tak čo? Už si niečo vymyslel?“ prekvapene zažmurkal a pravdepodobne si až teraz uvedomil, že klub je prázdny a hudba už nehrá. Tajne som dúfala, že nič nevymyslel a ja mám pred sebou voľný týždeň. Pri Alice som takéto šťastie nemala.

„Noo, rozmýšľal som, žeby sme šli na lov, ale boli sme pred dvoma dňami, tak čo si dať závod do Londýna a späť. Čo ty na to?“

Ach Bože tak on ma nenechá na pokoji, pomyslela som si.

„Keď inak nedáš“ no bolo mi to jedno. Nezaujímalo by ma ani keby sme cestovali na mesiac. Podľa výrazu jeho tváre nebol s mojou odpoveďou celkom spokojný, ale nepovedal nič. Počkal kým som si zbalila veci a išli sme von.

„A kde teraz? K vám alebo ku mne?“ spýtala som sa.

„Podľa toho aké auto s vyberieš. Ako dáma má možnosť voľby a samozrejme si môžeš vybrať aj z našej garáže.“ Musela som uznať, že sa snažil. Nenapadlo ma povedať nie, to som už vzdala dávno. Vedela som, že pre nich „nie“ nie je odpoveď.

Vyrazili sme smerom k môjmu domu. Ja som nebola na aute. Milovala som voľnosť a autá ma istým spôsobom obmedzovali. Toto bol oficiálny dôvod. Ten môj osobný bol zas a znova On. S ním som si zvykla voľne sa pohybovať.

Cestou som rozmýšľala nad dôvodom odchodu Cullenových do Denali. Vedela som, že by mi to Edward povedal, keby som sa opýtala, ale až taká zvedavá som nebola.

Keď sme prišli domov, tak som vybehla do izby po kľúče. Prehrabovala som sa vo veciach, ktoré sa tam kopili. (Alice mi vždy nosila niečo nové, tak načo prať) Nemohla som si spomenúť, kde som tie prekliate kľúče nechala. Zrazu som vytiahla z tej obrovskej kopy šatstva staré tričko. Bolo presne to tričko, ktoré mi dal On ako náhradu za veci, ktoré mi zničil počas nášho milovania. Podlomili sa mi kolená a klesla som na zem. V rukách som zvierala ten kus oblečenia a z úst mi vyšiel zúfalý výkrik. Potom sa niečo vo mne zlomilo a ja som nebola schopná prestať. Vzlykala som bez sĺz. Vtom ma objali niečie ruky a ja som sa rozvzlykala ešte viac.

Edward

Čakal som ju pred domom a rozmýšľal nad ňou. Chcel som jej pomôcť. Bola taká smutná a sama. Vedel som aké je to byť sám. Aké je to keď ťa každý ľutuje. Vtom som z jej izby počul zúfalý výkrik. Vybehol som hore za pár sekúnd. Videl som ju ako kľačí na zemi a v rukách zviera kus látky. Nevedel som čo sa stalo, ale určite to má niečo spoločné s ním. Trhalo mi srdce vidieť ju takto. Kľakol som si k nej a objal ju. Rozvzlykala sa ešte hlasnejšie. Nevravel som nič. Len som ju držal a kolísal.

Zrazu prestala. Zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa takým pohľadom, že keby ma teraz o niečo požiadala neváhal by som ani sekundy, aby som jej to splnil.

„Však ma tu nenecháš. Ty ma neopustíš? Povedz, že tu ostaneš. Neodchádzaj prosím.“ Jej hlas znel tak zúfalo.

„Neboj sa ostanem tu ak chceš.“ Aj tak som nebol schopný odísť. Jej pohľad ma hypnotizoval. Najradšej by som sa sklonil a pobozkal ju. Vedel som, že by to nebolo správne, ale nemohol som túto zúfalú túžbu potlačiť. Tak by som jej chcel v tejto chvíli čítať myšlienky. Chcel som vedieť, čo sa skrýva za pohľadom tých jej úžasných fialových očí.

Vtom jej ruky vystrelili k môjmu krku. Stále sa pozerala do mojich prekvapených očí. Cítil som každý ich dotyk. Sklonil som sa k nej, no stále som čakal. Čakal na ňu. Na nej ostalo posledné rozhodnutie. Jemne pritlačila svoje pery na moje. Chvíľu som si to len vychutnával, ale ona chcela viac. Bozkávala ma s divokou túžbou. No ja som vedel, že to nie mňa bozkáva, bozkáva jeho. Snažil som sa prekričať ten hlas v mojej hlave. Ona bozkáva mňa, nie jeho kričal som. No jej pevne zatvorené oči a ruka čo stále zvierala ten prekliaty kus handry ma presvedčil o opaku. Odtiahol som sa od nej, no ona len zašepkala.

„Neodchádzaj, prosím Matt vráť sa“ toto bolo pre mňa ako facka. Ona si to však stále neuvedomovala.

Zrazu v mojom náručí neležala žena mojich snov, ale malá hnedovlasá a hnedooká dievčina, ktorá sa prekvapene pozerala na mňa. Vtom som si to uvedomil. Ja som sa zamiloval do niekoho, kto neexistuje. Zamiloval som sa do Ange. Sebavedomej a podmaňujúco krásnej ženy. No to je len prelud, je to len zámerne vytvorená osoba. Ten krásny škriatok, ktorého som držal v náručí, tak ten bol pre mňa ako malá sestra. Bože čo som to len spravil.

„Ja ... Edward ... nechcela som .... neviem“ koktala. Nevedela, čo povedať, ale ja som to vedel. Zrazu bolo všetko jasné ako kryštál. Chytil som ju a posadil na posteľ.

„Teraz ma počúvaj jasné.“ Prikývla a ja som pokračoval ďalej

„Obidvom nám je jasné, že to čo sa udialo bola chyba. Ja milujem Ange a ona je iba prelud a ty stále miluješ Matta“ začal krútiť hlavou na znak nesúhlasu. Chytil som je nežne za bradu.

„Ale áno. A teraz urobíš to čo ti poviem. Zavoláš pekne na letisko, objednáš si letenku do Forks a odletíš prvým lietadlom. Žiadne výhovorky“ povedal som keď som zbadal, že otvára ústa a už už chce niečo povedať.

„Stretneš sa s ním a porozprávate sa. Musíš vedieť na čom si lebo ťa to raz zabije alebo urobíš znova nejakú hlúposť. Už ma nebaví chodiť stále okolo horúcej kaše. Jednoducho tam pôjdeš a stretneš sa s ním aj keby som ťa tam mal osobne dotiahnuť. Rozumela si?“ chvíľu na mňa zmätene pozerala a potom sa jej ústa roztiahli do úsmevu.

„Rozkaz šéfe“ a zasalutovala. Podal som je do rúk telefón, vytočila číslo, zisťovala si lety do USA a objednala si letenku. Letelo je to o pár hodín. Pobalila si len pár vecí a išiel som ju zaviesť na letisko.

„Veľa šťastia“ zakýval som je a pobral sa domov. Vtom mi zazvonil telefón. Alice. Povzdychol som si a zdvihol som jej to. Jej hlas znel vystrašene.a

„Preboha čo sa stalo? Najskôr som ju videla usmievať sa a potom zmizla. Povedz mi, že si ju nezabil alebo niečo podobné?“

„Zaslúžila by si si, aby som bol ticho a ty by si sa trápila. No ja som veľmi dobrý brat a nerobím podrazy, ako niekto tak ti to poviem. Ang.... teda vlastne Veronica práve odletela za Mattom, aby si to vyjasnili.“

„Ale ja som si myslela, že ty a ona. Veď som vás videla. Ja tomu nechápem.“ Bola zmätená a to sa je často nestáva. Pri inej príležitosti by som si to možno vychutnal, ale toto bolo iné.

„Už som ti raz povedal, nespoliehaj sa príliš na to, čo vidíš. A pre prípad, že by si ma zase chcela dať s niekým dokopy, nechaj to na mňa. Viem čo robím a nemám päť rokov.“ Trošku som to prehnal, ale ona sa z toho rýchlo spamätá.

„Prepáč Edward. Už to nikdy nespravím“ povedala

„Dúfam.“ povedal som a zložil telefón. Zatvoril som oči a znova som si prehrával ten moment.

Nikdy na teba nezabudnem Ange, pomyslel som si.

Dúfam, že aspoň Veronica nájde svoje šťastie.

Nasledujúca kapitola

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 13. Alice a bozk: