Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alice Volturi 4. kapitola

24.05.2010 (14:30) • Jane359 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1549×

4. kapitola

Alice

„Zbohom, Aro," pozdravila som sa mu. „Alec, Jane."

Oni dvaja ku mne pribehli, a z celej sily ma objali. Našťastie som si už na tieto ich objatia zvykla.

„Budeš nám chýbať," povedali skoro naraz veľmi smutne. Ešte sa nestalo, že by som od nich odišla maximálne na 2 dni. Ale aj tak si myslím, že to preháňajú.

„Ale bože, nebudem tu dlho.“ Snažila som sa ich odstrčiť, ale predsa sú silnejší. Nanešťastie.

„Mne je to ale úplne ukradnuté!“ zašepkala mi do ucha Jane a skoro ma zadusila.

„Haló, ja to z dýchaním nemám ako vy,“ pripomenula som im. Trochu povolili, ale stále ma nepúšťali.

Jasper

„Alice?" spýtal som sa opatrne, lebo som sa už o ňu začal strachovať.

Tá malá upírka, Jane, na mňa škaredo pozrela. Odtrhla sa od nej, a pomaly išla ku mne. Zastala 2 metre odo mňa.

„Ak jej niečo urobíš... Je jedno, či to bude tvoja chyba, alebo nie. Mne to v tej chvíli bude jedno. Skrivíš jej jediný vlások na hlave..." Nestihla dopovedať, lebo Alice ju zastavila.

„Jane, všetko bude v poriadku. Ver mi." Pricupkala ku mne.

„Mali by ste už ísť," šepla zrazu.

„Aro," jemne pokynula dozadu.

„Tak zbohom," povedal Aro. Obrátil sa a spolu s gardou odišiel. Síce sa tváril statočne, cítil som, ako ho to zraňuje. V mysli som sa zasmial. Zranený upír. Ha!

Zrazu sa Alice na mňa usmiala, a ja som zase podľahol jej čaru.

„Poď!" Potiahla ma za ruku, a spolu sme utekali preč od svorky, a preč od miesta kam odišli tí Volturiovci.

Zastali sme až na dokonale okrúhlej lúke.

„Alice,“ šepol som potichu. „Čo si mala za víziu?“

„Takto Ti to nepoviem,“ povedala zamyslene.

„Ale...“ chcel som protestovať, ale zastavila ma.

„Počkaj si. Veď nie nadarmo sa vraví: Kto si počká, ten sa dočká. Ale môžem Ti zaručiť, že budeš šťastný.“ Sadla si na nádherné modré kvety, a rukou pokynula vedľa seba.

„Budeš tam ešte dlho stáť, alebo si sadneš ku mne?“ zasmiala sa.

Usmial som sa, a sadol som si pred ňu.

„Už Ti niekto povedal, že si to najkrajšie stvorenie na svete?“

Zľahka sa zasmiala, a vložila si svoju ruku do mojej dlane.

„A tebe už niekto povedal, že si ten najkrajší blonďatý vlkolak aký chodí po Zemi?“

„Tak to Ti ďakujem,“ usmial som sa.

„Neni zač,“ a pomaly si ľahla na trávu. „Milujem slnko.“

Obdivoval som ju aká je krásna, keď vtom zrazu som začul dievčenský hlas.

„Jazz? Zlatko kde si?" Bolo jasné, že volá na mňa, ale nedonútil som sa pohnúť.

„Jasper? Kto to je? Je to nejaký človek," spýtala sa s obavami v hlase.

„Nič sa neboj. To je len Kate," povedal som akoby nič, a vtom mi to došlo. „Dokelu, Kate!"

„Kto je Kate?"

„Je to dievča," začal som vysvetľovať. „Dievča do ktorého som si myslel, že som sa pripútal, ale ako teraz môžem vidieť, nepripútal som sa."

Vtom prišla.

„Ach, Jazz. Tu si," povedala ale hneď sa zháčila, lebo uvidela Alice. „Kto to je?"

„Som Alice," ozvala sa.

„Čo tu spolu robíte?" pokračovala Kate. Bolo jasné, že sa pýta mňa, ale vždy za mňa odpovedala Alice.

„Užívame si slnka."

„Teba sa nič nepýtam. Jasper, vysvetli mi to."

„No, vlastne. Kate, pamätáš ako som ti povedal, že som k tebe pripútaný, a že ťa milujem?"

„Áno."

„Dnes som zistil, že som ťa "len" miloval," povedal som smutne, a čakal som ako zareaguje.

„Počkaj. Ty sa mi tu snažíš povedať, že ma nemiluješ. Že si ma len využil?" rozkričala sa.

3. kapitola

MCullen

Jane359

5. kapitola

Autor: Jane359 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alice Volturi 4. kapitola: