Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alcohol, drugs and Edward - 5. kapitola

30.05.2012 (07:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 32× • zobrazeno 3778×

 5. kapitola

Zrazu sa zamračil a pozrel sa von oknom. 

„Čo je? Ide medveď?“ 

A v tom niekto zaklopal na dvere. V momente som sa k nim rozbehla a začala kričať. Ďakujem ti, bože, ale kto... „Pomóóóc, uniesli ma! Pomóc, prosím, pomôžte mi! Znásilnil ma!“

Schmatla som kľučku a prudko ňou trhla, bolo zamknuté. „Pomóóóc!“ 

„Ukaž, otvorím ti,“ ozval sa za mnou Edwardov suchý hlas. Prekvapene som sa otočila a podozrivo som si ho premerala. „Pokojne utekaj, myslím, že tá osoba ti príliš nepomôže a ako som hovoril, odtiaľto sa ďaleko nedostaneš.“ 

Odomkol dvere a ja som sa vrhla do náručia ešte neznámej osoby, ale potkla som sa o prah a rozpleštila sa na zemi. 

„Bella, Bella,“ chechtal sa vedľa mňa nemožne známy hlas. 

„Jess!“ zvrieskla som a postavila sa zo zeme. 

„Tiež ťa rada vidím, Bells. Neboj, hneď idem preč,“ povedala pokojne. „Edward, priniesla som tie lieky, je tam nikotínová náplasť a slabšie lieky, ktoré zmiernia bolesť, keď nebude mať v dosahu drogy. Lekár povedal, že by to malo pomôcť, ale bude potrebovať hlavne psychickú podporu.“ 

„Nenávidím ťa, Jess. Z celého srdca ťa nenávidím!“ kričala som po nej hystericky. „Teraz ma zavezieš domov! Myslela som, že si moja najlepšia kamarátka a...“ 

„Som tvoja najlepšia kamarátka a viem, že ti to pomôže. Práca volá, takže idem. Držím palce a Bella... myslí to dobre, potrebuješ pomoc.“ Otočila sa, ale rozbehla som sa za ňou. No chytili ma svalnaté ruky a držal ma silno okolo pása pri svojom tele. 

„Pusti ma, ty hajzel! Nemôžeš ma tu držať proti svojej vôli!“ 

„A čo urobíš? Zavoláš políciu? Pokojne môžeš. Ale pred pár minútami si nevyzerala, že by si bola proti. Pokojne sa teraz vrátime naspäť a môžeme pokračovať...“ Mrkol na mňa, ale vytrhla som sa mu. Jessica už bola preč. 

„Nenávidím ťa, strašne ťa nenávidím!“ A rozbehla som sa do lesa, bolo mi jedno, kam utekám. Bežala som pomedzi stromy, na lícach som ucítila svoje slzy, až som prepukla v hysterický plač. Toto mi nemôžu predsa urobiť. Nemôžu ma obrať o svoj život, o všetky krásy života.

Edward:

Nenávidí ma, no super. Ale čo som mal čakať? Čo jej mám povedať? Zaľúbil som sa do teba, Bella, urobíš to aspoň kvôli mne? Prestaneš zo všetkým? Videl som jej nezáujem o moje slová už predtým, keď sa ma pýtala, prečo to všetko robím. Technika vylievania pocitov nezaberie, musím na to inak, ale ako? Pri sexe vyzerala tak uvoľnene... to mám s ňou len spať, aby som ju nevyliečil? Určite by som nebol proti, ale tým by som nič nevyriešil. Ale priznám sa, že divoké milovanie s ňou bolo ako v siedmom nebi. A keď prišla za mnou nahá? Panebože, ešte raz to urobí a budem prvý prípad upíra, ktorý dostane infarkt. 

Mal by som za ňou bežať radšej, ďaleko sa síce nedostane, ale netreba riskovať, že ju napadne nejaká puma alebo čo... Bežal som za jej vôňou, ďaleko sa nedostala, sedela pri strome a vzlykala. Už teraz bola mimo bez svojich dávok a chlastu, čo bude robiť neskôr? Viem, že takáto reakcia je normálna, ale je mi ľúto, keď tak trpí. Je tak mladá a krásna a už si ničí život. 

„Bella?“ šepol som zlomene a posadil sa k nej. Tvár mala zakrytú rukami. 

„Vypadni, si obyčajný hajzel, ktorý nemá nikoho na šukanie, tak si ma tu musel uväzniť a hrať sa na dobručkého psychiatra a snažíš sa to zakryť tým, že ma chceš vraj zbaviť závislosti,“ mlela hlúposti. 

„Au, to bolelo.“ Znovu som sa postavil a chytil ju bez akéhokoľvek upozornenia do náručia a niesol ju naspäť do domu. Prekvapivo sa nesnažila nejako odtiahnuť a dokonca si zaborila tvár do mojej košele. Spokojne som sa usmial... Možno to nepôjde tak ťažko. 

Doma – nazvime to tak aspoň dočasne – som ju položil do postele a vrátil sa do kuchyne, aby som pripravil niečo na jedlo. Raňajok sa ani nedotkla, musí byť hladná. Aj keď pochybujem, že do seba niečo dá, keď bude musieť abstinovať. Bude jej akurát zle. Našťastie som našiel v skrinke nejaké piškóty, ešte som zobral vodu s tabletkami a vrátil sa naspäť. 

Ale namiesto urazenej, uplakanej ženy tam ležala krásna žena s dlhými vlasmi rozprestretými okolo vankúša a spokojne odfukovala. Nemohol som si pomôcť a pohladil som ju po vlasoch. Niečo zamrmlala a pokračovala v spánku. 

Veci som položil na stôl a išiel radšej dole, určite ma nebude chcieť vidieť, keď sa prebudí. O dva dni nás čaká to najhoršie, štvrtý deň bez koksu je najhorší, ale zvládne to. Je silná a jej pomôžem.

Spala celý deň, vonku sa už zotmelo a všade bolo ticho... božské ticho. Jediný zvuk bolo Belline srdce, ktoré zrazu zrýchlilo. Už-už som bol pripravený byť v sekunde u nej, ale začul som jej slabé kroky, ktoré boli stále bližšie a bližšie. Zrazu bola predo mnou a znovu bola nahá. Prečo ma len tak trápi? V tvári mala zúfalý výraz... 

„Chcem... alebo skôr potrebujem sex,“ dostala zo seba a ja som sa hlasno rozosmial. Moja malá zdrogovaná nymfomanka. 

„Veď si povedala, že ma nenávidíš. Ja som teraz urazený, nič nebude,“ provokoval som ju, i keď som ju tým pekne trápil. Svojimi vyvinutejšími zmyslami som zacítil už zdiaľky jej vzrušenie. No a čo teraz? Babo, raď! Nič iné mi neostáva, ako jej vyhovieť a to s radosťou. Čo sa to so mnou len deje? Má to byť moja pacientka a ja len jej psychiater. Žiadny sex, vzťah, nič! Ale... no načo sa vytvárať argumenty. Určite jej to pomôže a ja som tu na to, aby som jej pomáhal, no nie? 

Postavil som sa a až bolestne pomaly som sa k nej približoval. Jej oči ma sledovali, nepatrne sa ošila a netrpezlivo čakala. Pod očami mala veľké kruhy pod očami, tvár bielu ako stena a zdala sa mi až príliš chudá... Drogy. 

Načiahol som k nej ruku a nežne ju pohladil po líci, ale vrhla sa po mne ako levica, až ma zvalila na sedačku. A že upír... Pri nej som nič. A Bella to rada až príliš tvrdo, bál som sa, že jej ublížim, ale všetko jej to robilo až príliš dobre. Mám sa báť?

O dve hodiny neskôr, polnoc

„Nenávidím ťa, ale sex s tebou je snáď lepší ako všetky drogy, čo som kedy vyskúšala,“ zasmiala sa Bella do vankúša. 

„Budem to brať ako kompliment. Čiže ja budem teraz tvoja náhrada za drogy?“ 

Otočila ku mne hlavu, v očiach jej blyslo. „Znásilním ťa, zabijem, zahrabem do zeme a utečiem.“ 

„Pekný plán, už sa neviem dočkať, až ho uskutočníš,“ zachechtal som sa. 

„Debil!“ 

„Vďaka.“ 

„Musíš mať na všetko odpoveď?“ Tvári zaborila do vankúša, radšej som ju zakryl, aby neprechladla. 

„Áno, zistil som, že nebudeš reagovať, keď na teba používam svoju lekársku reč a rady, tak sa musím prispôsobiť tebe.“ 

„Dobrá hovadina.“ 

„Nebrbli. Netušil som, že si taká nymfomanka,“ podpichol som ju znovu, ale už mi neodpovedala. Tvár mala zaborenú stále vo vankúši, až som sa bál, že sa udusila, ale počul som jej dych i tep. 

„Bella?“ 

„Nechaj ma spať a nerozprávaj stále,“ zamrmlala unavene. Pousmial som sa a prikryl som ju ešte vyššie až po krk. Otočila sa tvárou ku mne, oči mala zatvorené a už spala ako zarezaná. Tvár sa jej uvoľnila a ja som opäť mohol vidieť anjelskú, nezamračenú tvár tejto krásky. 

Celé hodiny som ju pozoroval a stále sa nemohol nabažiť. Miešalo sa vo mne toľko pocitov, ale najviac pocit šťastia. Bol som až príliš šťastný, i keď bolo ešte priskoro. 

Zrazu nahlas vydýchla, prisunula sa ku mne ešte bližšie a jej hlavu som mal na hrudi. Nohu si pretiahla na tie moje a horúcu dlaň mi položila na brucho. Spokojne vzdychla a ja som sa takmer roztiekol... 

Je toto siedme nebo? Ešte asi nie, stále ma čaká peklo... i keď možno ani nie, budem robiť všetko preto, aby sa z nej stala šťastná mladá žena plná elánu i bez alkoholu a drog. 

Takže plán číslo jedna bude výlet do prírody, hory, samá a samá príroda. Len my dvaja a jeden stan...

Prepáčte, že to tak dlho trvalo, tipujem že i vy ste dosť pozabúdali, čo sa v minulých kapitolách stalo, ale zase tak veľa toho nebolo... myslím. :D

Ďakujem za všetky komenty, snáď ste ešte úplne nezabudli na túto poviedku. ;)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alcohol, drugs and Edward - 5. kapitola: