Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alcohol, drugs and Edward - 4. kapitola

30.04.2012 (20:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 37× • zobrazeno 4372×

4. kapitola

Au, moja hlava. Do riti, čo sa vlastne včera stalo? Au, no radšej nebudem rozmýšľať, až príliš to bolí. Rozlepila som viečka, musela som zamrkať  viackrát, lebo som videla len hmlu. Zmätene som stiahla obočie, kde to som? Ležala som v nejakej divnej veľkej posteli, s ťažkosťami som sa posadila. Veľká izba, bledozelené steny, veľké okná, drevený nábytok akoby z minulého storočia, ale za to moderná telka, veža... Kurva, kde to som?!

Pretrela som si tvár, nohy som dala dole a postavila sa. Nie,  toto nebol dobrý nápad. Sústreď sa, Bella, hlavne nekrič, možno je to len sen alebo si len zaspala v byte nejakého chlapa. Sakra, veď som si večer šľahala vo svojej izbe.

Alebo som už zomrela? Dostali ma tie drogy a ja som teraz v pekle? Nie, na peklo je tu až príliš pekne. Mobil, potrebujem mobil. Chcela som si  strčiť ruky do kapsy, ale zistila som, že mám na sebe dlhé tričko, ktoré rozhodne nebolo moje. Privoňala som si k nemu. Ou, sladká vôňa, prepríliš sladká vôňa.

No nič, ostáva mi len jedno, musím ísť dole. Možno tam bude čakať nejaký dvojmetrový chlap, ktorý ma uniesol a prestrelí mi hlavu brokovnicou, keď mu ho nebudem chcieť vyfajčiť.

No to už stačí, idem dole. Pomaly som našľapovala po drevených parketách ku dverám, cítila som sa ako v nejakom horore. Kľučku som potiahla dole, našťastie nezavŕzgala, dole viedli nejaké schody, toto musel byť pekne veľký dom. Kráčala som dolu, na stenách boli samé gýčové obrazy.

Z kuchyne, teda ak to bola kuchyňa, išla sladká vôňa niečoho, až ma z toho naplo. Z parapety oproti schodom som zobrala pre istotu veľký kvetináč s nejakou farebnou burinou ako obranu, vošla do kuchyne a...

„Ty?!“ zvrieskla som, keď som uvidela toho psychopata, ktorý spokojne stál pri sporáku a niečo tam čaroval.

„Dobré ránko prajem,“ povedal pokojne a dokonca sa zoširoka usmial.

„Kde?! To?! Sme?!“ hovorila som so zaťatými zubami a hnev vo mne sa stupňoval.

„Na našej rodinnej chate veľmi ďaleko od Forks. Ak budeš chcieť utiecť, tak šťastnú cestu, ale to ťa prinajmenšom zožerie tak nejaký medveď. Sme v strede ničoho, v strede krásnej prírody, hôr, rastlín a neďaleko je more. Ak chceš môžeš odplávať... Alebo sa tu pekne posaď, urobil som nám raňajky. Ou, a drogy ani chľast tu nie sú. Po jedle sa budeme pekne rozprávať a dostaneme ťa z toho, dobre? No tváriš sa celkom dobre, Jessica asi preháňala, že ma budeš chcieť prizabiť. Dobrú chuť,“ vychrlil zo seba pokojne.

„Ty debil!“ Hodila som po ňom ten kvetináč, ale ladne uhol a kvetina pristála na linke.

„To si potom upraceš, moju mamu šľahne, keby to vidí,“ poznamenal. Zo sporáku zložil panvicu a na dva taniere nachystal miešané vajíčka. Ble, tá vôňa bola nechutná.

„Okamžite ma odvez domov, lebo na teba zavolám políciu!“ zvrieskla som.

„Pokojne ju zavolaj... ak máš mobil,“ zachechtal sa, posadil na stoličku a začal jesť. Toto snáď nie je možné, ako môže byť niekto tak debilný?! Tak strašne ma rozzúril, bez myšlienok som sa naňho vrhla a začala ho  trieskať rukami po hlave, ale chytil ma silno a obaja sme sa zvalili na zem. Pristál na mojom tele a ruky mi držal nad hlavou, nohy na nohách a... Panebože, na podbrušku som cítila jeho vzrušenie.

„Ty jeden hnusný nadržaný psychopat!“ Zmietala som sa pod ním, on sa len smial a nechal ma nech pod ním zúrim ako besný pes. Po čase ma to prestalo baviť a dokonca unavilo.

„Prečo?“ šepla som a mala slzy v očiach, keď som si to všetko uvedomila. Som niekde... nikde bez chľastu a drog. Ako to mám vydržať?

Zrazu sa zatváril nejako nežnejšie. „Lebo ti chcem pomôcť. Bella, takto by si skončila o pár týždňov možno aj mŕtva a to naozaj chceš? Vieš, ako tým ubližuješ Jessice a svojím rodičom?“

„Moji rodičia nežijú a je mi jedno, či skapem alebo nie. Nič ma tomto svete nedrží.. len fľaška Jacka Danielsa a drogy, čo to nechápeš? Prečo ma nenecháš žiť svoj život a nežiješ si ten svoj?“

„Lebo to nedokážem, ty zdrogovaná princezná. Nepýtaj sa prečo, zrazu si stala súčasťou môjho života a ja ti potrebujem pomôcť. Budeš tu so mnou tri týždne a dostaneš sa z toho. Viem to...“

„Vieš čo? Choď s tými rečami do riti, zlez zo mňa, keď si nadržaný pomôž si s rukou, ale mňa nechaj na pokoji.“

Skrivil tvár, ale postavil sa, bez slova som sa zdvihla zo zeme a kráčala naspäť do izby, kde som bola. Treskla som za sebou poriadne dverami. Mala som chuť sa ísť rozrevať do postele, ale namiesto toho som išla do kúpeľne, ktorá  bola hneď vedľa. Super, veľká vaňa... aspoň niečo pozitívne.

Napustila som si poriadne horúcu vodu a vliezla tam. Božské...

Momentálne mi nefungovať absolútne mozog, nenapadlo ma nič, ako odtiaľto vypadnúť. Do riti, to si snáď nemyslí, že tu ostanem tri týždne! A s ním? S takým debilom? Ale fajn, ako chce, ja mu ešte ukážem. On bude ten, kto sa zo mňa zblázni. So spokojným výrazom som vyliezla po polhodine z vody, utrela sa malý uterákom, čo bol na koši s bielizňou a nahá vyšla z kúpeľne.

Na čo sa obliekať? Už ma videl nahú a je mi to jedno, nemal urobiť to, čo urobil. Zliezla som zase dole a vošla do kuchyne, stále sedel za stolom a mračil sa.

„Dobrú chuť,“ odvrkla som, aby som ho upozornila na svoju prítomnosť. Zdvihol ku mne hlavu... Vyvalil oči a jedlo v krku mu zaskočilo. Musela som zadržať smiech, prešla som pokojne okolo neho a nahla sa k chladničke. Vytiahla som krabicu džúsu a posadila sa oproti nemu za stôl.

„Dúfam, že ti chutí. Daj si aj moju porciu, ja to do huby nedám, strašne to smrdí,“ zamrmlala som a poriadne sa napila. Edward stále zízal na moje telo a bez hanby teraz jeho pohľad pristál na mojich prsiach.

„Nejaký problém?“

„Nezabudla si sa obliecť?“ spýtal  sa a znovu prehltol.

„Nie, nemám tu žiadne svoje čisté veci a vždy chodím po byte nahá. Smola, musíš si zvyknúť, nemal si ma uniesť. A neboj sa, toto je len začiatok, ak budem bez drog a chľastu viac ako deň, ešte si užiješ,“ hovorila som dosť vyhrážajúco.

Pobavene sa zasmial. „Myslíš, že ma tým vystrašíš a ja ťa hneď pustím od strachu? Chceš si tu chodiť holá? Fajn, pokojne, aspoň sa nebudem nudiť.“

Vrelo to vo mne, postavila som sa a nahla sa k nemu pekne cez stôl, aby mohol obdivovať bližšie.

„Neskutočné, ako môže byť niekto tak arogantne deb...“ Vrhol  sa na mňa cez stôl a pristáli sme na zemi. A to sa mu, do riti, podarilo ako? No hneď ma zbavil myšlienok, začal plieniť moje ústa. Kolenom mi roztiahol hrubo stehná, rozopol si nohavice a stiahol si ich po kolená. Bez akéhokoľvek oznámenia ho do mňa vrazil a začal prirážať, až to trochu bolelo, ale milovala som takýto sex. Nejde o nič, len o výsledok celého aktu. Bol tak neskutočne hrubý a mňa tým ešte viac rozpaľoval. Nechty som mu zarývala do chrbta a druhou rukou ho priťahovala k sebe ešte bližšie za ten dokonalý zadok. Celú dobu mi pozeral do očí, ak som nebola teraz zhúlená, tak som mala pocit, že mi vidí až do duše.  A už to prichádzalo...

„Kurva!“ zvrieskla som a prilepila sa k jeho telu, akoby bola posledná záchrana. Bože, tomuto sa hovorí orgazmus. Ešte lepší ako predtým v mojej izbe.

„Keď budú takto vyzerať celé tri týždne, vrátiš sa odtiaľto ako nymfomanka,“ zachechtal sa, keď som sa na ňom začala hýbať hneď, ako ma na seba prevalil.

„Vyžívaš sa v tom?“

„Ani nevieš ako... Vieš čo? Teraz zo mňa zlez, dáme si sprchu a pôjdeme sa pokochať prírodou, dobre? Na sex máme celú noc,“ povedal znovu tým pokojným hlasom a vyšiel zo mňa.

„Héj, čo to robíš?!“

„Nymfomanka,“ zachechtal sa.

„Trhni si a najskôr si preštuduj, kto vlastne nymfomanky sú.“ Pretočil očami a zdvihol sa. Dal mi len pár sekúnd, aby som sa pokochala jeho stále vztýčeným vzrušením a vytiahol si nohavice hore. Zúfalo som vzdychla a vstala tiež. Toto neprežijem... zbláznim sa!

Zrazu sa zamračil a pozrel sa von oknom.

„Čo je? Ide medveď?“

A v tom niekto zaklopal na dvere. V momente som sa k nim rozbehla a začala kričať. Ďakujem ti, bože, ale kto... „Pomóóóc, uniesli ma! Pomóc, prosím, pomôžte mi! Znásilnil ma!“

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alcohol, drugs and Edward - 4. kapitola: