Všetko skončí svojím spôsobom dobre... :)
18.06.2012 (13:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 36× • zobrazeno 3689×
10. kapitola
Prepáč mi to, Bella. Ale už to nemá zmysel, už nedokážem bez teba žiť. Všetok svet zrazu zmizol pred mojimi očami a ja budem dúfať, že sa po tomto dostanem za tebou do neba a budeme tam spolu. Nikdy som na to neveril, ale ty si mi dala nádej. Predátori tam nepatria, ale budem dúfať, že nás po smrti už nič neoddelí a budeme už spolu navždy tam.
Blížila sa dvanásta hodina, vonku svietilo slnko a námestie pred hradom bolo plné ľudí. Už sa to blíži. Nechceli ma zabiť, tak im pomôžem, aby ma zabili i tak.
Urobil som prvý krok a zamieril svoj pohľad na ľudí, hlasno som zavrčal a hľadal svoju obeť. Viem, že to nenechajú tak a nebudú riskovať odhalenie. Pred očami som mal len jej tvár, jej ústa šepkajúce ľúbim ťa. Cítil som, že je smrť blízko, počul som ich, ako sa dohadujú, keď sa zrazu Demetri rozbehol za mnou. Zatvoril som oči a pozeral jej do nádhernej tváre.
„Milujem ťa, Bella. O chvíľu sa uvidíme...“ šepol som a zrazu to prišlo. Smrť bola rýchla, krátka a zároveň nádherná...
xxx
Už z diaľky sa mihalo šesť tmavých tieňov, ktoré stáli nad veľkým hrobom s farebnými kvetmi. Ženy plakali bez sĺz a objímali svojich mužov. Tí len kajúcne sledovali mená vyrezané na náhrobnom kameni. Boli naštvaní, sklamaní, smutní, ale na druhej strane úplne všetkému rozumeli. Vedeli, že keby zomrela ich drahá polovička, v momente by cestovali do Talianska pre svoju smrť. Nikto z nich by si nevedel predstaviť ani minútu bez nej. Vedeli, že by ich brat nedokázal žiť bez nej a takisto vedeli, že i keby požiadal kohokoľvek z rodiny, aby ho zabili, tak by to nikto neurobil.
No jeden z nich mal až príliš ťažké srdce, možno stačila minúta skôr a dievča by bolo živé. Pokúsil sa ju premeniť, len raz skríkla od bolesti a bol koniec. Ani jed jej nepomohol, i keď sa dostal do tela. Bolo neskoro a on si to bude vždy vyčítať. Keby tak dorazili skôr a hneď by ju premenil a... Manželka sa naňho pozrela a nežne ho pohladila po líci. Cítila jeho vinu, no nesnažila sa mu to vyvracať, nepomohlo by to a príliš trúchlila nad svojím synom.
Hodiny tam stáli a ani sa nepohli. Nemohli uveriť, že ich nesmrteľný člen rodiny ako oni je mŕtvy.
„Mali by sme už ísť domov,“ šepla navečer Alice. Všetci prikývli, obrátili sa a bežali domov vo vzájomnej tichosti. Mali toho toľko na jazyku, ale nedokázali zo seba dostať nič.
Doma sa posadili do obývačky, všetkým naraz skĺzol pohľad na klavír v rohu miestnosti, kde vždy hrával.
„Ako sa to vlastne stalo?“ šepol do ticha Jasper, ktorý najviac trpel kvôli emóciám svojej rodiny.
Alice pohladila svojho manžela po líci. „Išiel hneď sa Volturiovcami prosiť o smrť, ale odmietli ho. Tak sa rozhodol, že s tým skoncuje sám, vyhrážal sa im, že výjde hneď von a zabije každého človeka, čo mu príde pod ruku. Nebrali ho vážne, no keď stál už vonku pred davom ľudí, Volturiovci sa objavili a... zabili ho, Aspoň takto som to videla.“
„Nemôžeme mu to mať za zlé,“ zašepkal Carlisle a odvrátil pohľad ku klavíru. „Ale nerozumiem tomu. Stačilo by pár minút skôr a to dievča by bolo práve v prvom štádiu premeny. Ale nemala šancu prežiť to, srdce jej úplne zlyhalo a ja mám pocit, že ten jed ju ešte... dorazil. Dostal sa jej do krvného obehu, len raz vykríkla a ani sa nepohla potom. Žiadne známky premeny, života... ničoho. Jej telo bolo tak zničené, že by ani premena nepomohla. Aspoň si to snažím nahovoriť...“
„Prestaň s tým sebaobviňovaním, Carlisle. Nemôžeš za to,“ ozvala sa Rosalie prísnym hlasom, i keď sa jej trochu triasol. „Edward nikdy neveril, že by sa ako predátor mohol dostať na druhý svet, žeby mohol dostať šancu aj na taký život. Nechcem byť príliš pobožná, ale možno sa stretnú v nebi.“
Esme sa na svoju dcéru nežne usmiala a prikývla.
xxx
Mladé dievča zmätene žmúrilo pred seba, ale nič nevidelo. Len bielobu, ktorá bola všade okolo nej.
„Haló, je tu niekto?“ zakričala snáď po miliónty raz a stále sa nikto neozýval. Konečne si prešla všetkou bolesťou, padaním, rúcaním sa do neznáma. Tak takáto je smrť?
No zrazu začula hlasy, boli všade. Otáčala sa okolo seba do všetkých strán, ale nikdy nič a hlavne nikto. Nebála sa, len bola zmätená a dokonca šťastnejšia. Mala čistú myseľ, nič zo života jej neostalo, akoby sa to vyparilo po ceste zo života do... neznáma. Nevedela, ako to nazvať. Nikdy neverila, že môže existovať niečo ako nebo alebo peklo. Verila len, že je určite niekde démon, ktorý sa rozhodol jej zničiť život, keď jej ukázal čaro drogy a jeho poslaním bolo zničiť ju úplne. Podarilo sa mu to...
Vtom sa začala hmla pred ňou rozplývať, oči ju trochu zaštípali, ako sa sústredila, aby niečo videla a zrazu bola pred... bránou? Za ňou nevidela znovu nič, ale podišla k nej a opatrne sa dotkla čiernej mreže. No keď sa jej dotkla prstom, zrazu jej pod dotykom niečo preblesklo a dvere brány sa otvorili. Vkročila dnu a vtom sa ocitla v obrovskej miestnosti, ktorá vyzerala ako interiér nejakého chrámu. Všetko bolo biele, obloha modrá, lietali tam krásne farebné motýle a štebotali. Bol to ako raj.
„Vitaj u nás!“ ozval sa zrazu hlboký hlas, ale nikoho okolo seba nevidela. Otáčala sa, otáčala, ale bola tu sama.
„Kde to som?“ spýtala sa po chvíli, či sa jej dostaví odpoveď.
„Je jedno, ako to nazveš, kde si. Tu je raj, nebo... pre ľudí ako si ty. Nezaslúžila si si ešte smrť a tu nájdeš to, po čom tak túžiš,“ odpovedal jej neznámy. „Choď ďalej, spoznávaj ľudí a nájdi ho. Teraz môžeš začať žiť pokojný a šťastný život plný lásky.“
Pokrčila zmätene obočie. „Koho tým myslíš?!“
„Nechaj sa viesť svojím srdcom, Bella. No tak, choď...“
„Vrelá vďaka za odpoveď, fakt si mi pomohol,“ zamrmlala. Zakričala ešte párkrát, ale nikto sa už neozýval. Tak šla dopredu podľa pokynov hlasu, vstupovala do väčšej a väčšej krásy. A zrazu uvidela okolo seba ľudí, malé deti. Všetci boli v bielom, živo sa rozprávali. Vyzeralo, že život tu je rovnaký ako na Zemi, len prostredie bolo dokonalejšie. Prechádzala pomedzi nich, zdravili ju a usmievali sa na ňu.
Objavili sa pred ňou dvere, tak vystúpila von. Priamo pred ňou bolo plno zelene, neďaleko dokonca vodopád, dokonalo modrá obloha, na druhej strane prenádherné domčeky. Raj, inak sa to nazvať nedá. Prešla medzi stromami, nohy jej sami kráčali niekam.
A vtom pred sebou uvidela vysokú postavu, stál chrbtom od nej. Ale tie vlasy, zmätene sa zamračila. Vyzeral zozadu úplne ako... ten, na ktorého nechcela myslieť. Dúfala, že žije teraz svoj život a je šťastný i tak.
No neznámy sa otočil a Bella musela zamrkať. Nebola to žiadna vidina, stál priamo pred ňou a nádherne sa usmieval.
„Edward?“ šepla roztraseným hlasom a vzlykla. „Čo tu robíš?“
„Nemôžem byť bez teba, Bella. Osud nás spojil a ja sa ťa nevzdám. Zomrel som ako ty, len aby som mohol byť s tebou. Neviem, čo tu robím, nebol som dobrý... ehm, človek, ale...“
„Mlč už!“ zahriakla ho a so vzlykom mu vbehla do náručia. „Ach, Edward, a ja som si myslela, že ťa už nikdy neuvidím. A teraz som tu s tebou najkrajšom mieste sveta.“
„A navždy, teraz budeme žiť navždy, láska. Bez tvojej závislosti, bez všetkého zlého.“
Z toho všetkého sa jej zatočila hlava. „Je toto len sen?“
„Nie, je to realita. Som tu s tebou a milujem ťa.“
Po líci jej stekali slonie slzy, ktoré nestíhal ani zotierať. „Milujem ťa, Edward.“
„Už navždy spolu, bez drog, alkoholu, ale milovania s tebou sa nevzdám,“ zachechtal sa potichu a konečne ju mohol pobozkať, aby potvrdil svoje slová.
KONIEC
Ehm, ja nič, ja muzikant. Ja fakt neviem, ako som prišla k takémuto koncu, ale veď ma poznáte, píšem a zároveň rozmýšľam naraz, takže to tak aj dopadne. Moja fantázia asi pracovala až príliš a vzniklo z toho... niečo, neviem, ako to nazvať. :D
Ak vám to príde ako totálne... divný koniec, tak fakt prepáčte, ale ja si nepomôžem, mne sa to tam nejako páči. :D
Zároveň vám chcem poďakovať za všetky komenty počas tejto krátkej poviedky a takisto i tým, čo poviedku čítali a podporovali ma. Ďakujem!
« Předchozí díl
Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Alcohol, drugs and Edward - 10. kapitola:
Dojemné jen skoda ze tak kratke
Súhlasím s AlenaCullen
Užasne to skončilo, len ma mrzí že to tam neskončilo na Zemi. Čakala som že Bella sa po čase vylieči možno aj s nejakými problémy. Že nakoniec Bella spozná Edwardovu rodinu. Že ju premení a budu spolu už naveky. Ale viem že nie všetko sa skončí happyendom.
Tieto posledné dve-tri kapitoli ma dostávali do kolien. Normálne mi pri tom tiekli slzy. Ale tiež ma zaráža že prečo keď ju miloval a nešiaľ ju tam pri posteli v bezvedomí tak ju ihneď nepremenil ale bral ju do nemocnice.
Ten nápad s tým rajom ma nadchol, strašne sa mi páčil.
Aj keď sa to neskončilo úplne podľa mojich predstáv za túto poviedku máš môj veľký obdiv. Vinikajúci nápad.
Inšpirovala si ma k napísaniu poviedky. Ďakujem.
dokonalé
Tak to byl úžasnej konec! Skvěle jsi to vymyslela!!!
Moc pěkná povídka, povedla se ti. Rozhodně jsem nečekala takovýhle konec, zdá se smutný, ale přece to skončí dobře
smekám před tebou
Teda, tak takovýto konec, jsen opravdu nječekala. Myslím, že nikdo z nás...Musím teda říct, že jsem čekala, že Bella bude dělat ještě Edwardovi nějakou dobu peklo a nakonec se oba ocitli v ráji? ... Ale jo, proč ne.
tak takýto koniec som fakt nečakala ale je naozaj krásny sú spolu s to je hlavné
úžasná poviedka
další koniec?? v poslednej dobe sa mi nejako končia všetký poviedky ktoré čítam no nič no nečakala som takýto konec ale dobre super kapitola a celkomvo celá poviedka bola uplne parádna
Téda, čekala jsem jakýkolik konec, ale takovýto opravdu ne. Mile jsi mě překvapila.
Škoda, že je tato povídka tak krátká a smutná. Hlavně proto, že umřeli. Edwardovy rodiny je mi líto.
Ale jsem ráda, že se spolu střetli aspoň v nebi.
Nádherná - a hlavně - originální povídka!
Prekvapivé... a Dokonalé,geniálne,brilantné a nemám asi viac slov.. Krásne!
Ty jsi autorka, takže jaký konec zvolíš, je samozřejmě na Tobě. Já jsem hlavně ráda, že jsou spolu, ikdyž je mi Cullenovic rodiny líto, že přišli o člena.
Och, bolo to také smutné, ale krásne a hlavne ten koniec. Taký smutný koniec - kvôli tomu že umreli ale krásny - stretli sa, síce v nebi ale stretli. Je mi ľúto, že sa táto poviedka už skončila, ale čo sa dá robiť. Aspoňže viem, ako sa to skončilo. Som rada že si to nenaťahovala aj cez prázdniny, lebo to by som asi nestíhala čítať. Veľmi pekne si to písala.
Je to prekrasna poviedka paci sa mi ako si to ukoncila. Aspon mozem v noci kludne spavat :D
Tak takový konec jsem nečekala
Už jsem tu četla hodně povídek, ale podobnou ještě ne Bylo to nádherné
Věřila jsem, že jiný konec, než ten přeslazený ohraný být ani nemůže. No, přesvědčila jsi mě o opaku. Bylo to naprosto originální a přitom krásné atd. atd.
Myslím že toto byla skvělá povídka a jsem vážně ráda, že jsem ju četla
PS: Hodně štěstí v další tvorbě
dokonalé, zajímavý konec nečekla jsem to ale i tak úžasné
Konečne ten nepresladený koniec...už mám doslova alegiu na ich decká a svadbu Poviedka, ktorá zaujala a nesklamala Congratulation
Bože, For, tak toto som nečakala. Myslela som, že umrú, dáš pohľad Cullenovcov a koniec... Len nádej, že sú tam možno niekde spolu, ale ty si nám vlastne obkreslila nebo, alebo čo to je. Ja neviem, je to možno šialené, ale mne sa to páči. Neverím, že by sa Edwardovi podarilo Bellu vyliečiť, ona na tom bola moc zle, takže toto je rozhodne lepšie riešenie.
krásny koniec spon že sú spolu
Romulek, máš pravdu, mohlo by to takto byť. K tomuto koncu ma inšpiroval jeden koment pri minulej kapitole, že bude zase ohraný, presladný koniec, kde musia zachrániť Edwarda. Tak teda radšej nič ohrané.
Hlavně,že jsou spolu Je jedno,kde to je.Byla nádhera,moct číst tuhle povídku.
Tak já čekala úplně jiný konec, Bella se přemění a Edwarda zachrání. Z tohohle jsem taková rozpačitá.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!