Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alcohol, drugs and Edward - 10. kapitola

18.06.2012 (13:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 36× • zobrazeno 3686×

10. kapitola

Prepáč mi to, Bella. Ale už to nemá zmysel, už nedokážem bez teba žiť. Všetok svet zrazu zmizol pred mojimi očami a ja budem dúfať, že sa po tomto dostanem za tebou do neba a budeme tam spolu. Nikdy som na to neveril, ale ty si mi dala nádej. Predátori tam nepatria, ale budem dúfať, že nás po smrti už nič neoddelí a budeme už spolu navždy tam.

Blížila sa dvanásta hodina, vonku svietilo slnko a námestie pred hradom bolo plné ľudí. Už sa to blíži. Nechceli ma zabiť, tak im pomôžem, aby ma zabili i tak.

Urobil som prvý krok a zamieril svoj pohľad na ľudí, hlasno som zavrčal a hľadal svoju obeť. Viem, že to nenechajú tak a nebudú riskovať odhalenie. Pred očami som mal len jej tvár, jej ústa šepkajúce ľúbim ťa. Cítil som, že je smrť blízko, počul som ich, ako sa dohadujú, keď sa zrazu Demetri rozbehol za mnou. Zatvoril som oči a pozeral jej do nádhernej tváre.

„Milujem ťa, Bella. O chvíľu sa uvidíme...“ šepol som a zrazu to prišlo. Smrť bola rýchla, krátka a zároveň nádherná...

xxx

Už z diaľky sa mihalo šesť tmavých tieňov, ktoré stáli nad veľkým hrobom s farebnými kvetmi. Ženy plakali bez sĺz a objímali svojich mužov. Tí len kajúcne sledovali mená vyrezané na náhrobnom kameni. Boli naštvaní, sklamaní, smutní, ale na druhej strane úplne všetkému rozumeli. Vedeli, že keby zomrela ich drahá polovička, v momente by cestovali do Talianska pre svoju smrť. Nikto z nich by si nevedel predstaviť ani minútu bez nej. Vedeli, že by ich brat nedokázal žiť bez nej a takisto vedeli, že i keby požiadal kohokoľvek z rodiny, aby ho zabili, tak by to nikto neurobil.

No jeden z nich mal až príliš ťažké srdce, možno stačila minúta skôr a dievča by bolo živé. Pokúsil sa ju premeniť, len raz skríkla od bolesti a bol koniec. Ani jed jej nepomohol, i keď sa dostal do tela. Bolo neskoro a on si to bude vždy vyčítať. Keby tak dorazili skôr a hneď by ju premenil a... Manželka sa naňho pozrela a nežne ho pohladila po líci. Cítila jeho vinu, no nesnažila sa mu to vyvracať, nepomohlo by to a príliš trúchlila nad svojím synom.

Hodiny tam stáli a ani sa nepohli. Nemohli uveriť, že ich nesmrteľný člen rodiny ako oni je mŕtvy.

„Mali by sme už ísť domov,“ šepla navečer Alice. Všetci prikývli, obrátili sa a bežali domov vo vzájomnej tichosti. Mali toho toľko na jazyku, ale nedokázali zo seba dostať nič.

Doma sa posadili do obývačky, všetkým naraz skĺzol pohľad na klavír v rohu miestnosti, kde vždy hrával.

„Ako sa to vlastne stalo?“ šepol do ticha Jasper, ktorý najviac trpel kvôli emóciám svojej rodiny.

Alice pohladila svojho manžela po líci. „Išiel hneď sa Volturiovcami prosiť o smrť, ale odmietli ho. Tak sa rozhodol, že s tým skoncuje sám, vyhrážal sa im, že výjde hneď von a zabije každého človeka, čo mu príde pod ruku. Nebrali ho vážne, no keď stál už vonku pred davom ľudí, Volturiovci sa objavili a... zabili ho, Aspoň takto som to videla.“

„Nemôžeme mu to mať za zlé,“ zašepkal Carlisle a odvrátil pohľad ku klavíru. „Ale nerozumiem tomu. Stačilo by pár minút skôr a to dievča by bolo práve v prvom štádiu premeny. Ale nemala šancu prežiť to, srdce jej úplne zlyhalo a ja mám pocit, že ten jed ju ešte... dorazil. Dostal sa jej do krvného obehu,  len raz vykríkla a ani sa nepohla potom. Žiadne známky premeny, života... ničoho. Jej telo bolo tak zničené, že by ani premena nepomohla. Aspoň si to snažím nahovoriť...“

„Prestaň s tým sebaobviňovaním, Carlisle. Nemôžeš za to,“ ozvala sa Rosalie prísnym hlasom, i keď sa jej trochu triasol. „Edward nikdy neveril, že by sa ako predátor mohol dostať na druhý svet, žeby mohol dostať šancu aj na taký život. Nechcem byť príliš pobožná, ale možno sa stretnú v nebi.“

Esme sa na svoju dcéru nežne usmiala a prikývla.

xxx

Mladé dievča zmätene žmúrilo pred seba, ale nič nevidelo. Len bielobu, ktorá bola všade okolo nej.

„Haló, je tu niekto?“ zakričala snáď po miliónty raz a stále sa nikto neozýval. Konečne si prešla všetkou bolesťou, padaním, rúcaním sa do neznáma. Tak takáto je smrť?

No zrazu začula hlasy, boli všade. Otáčala sa okolo seba do všetkých strán, ale nikdy nič a hlavne nikto. Nebála sa, len bola zmätená a dokonca šťastnejšia. Mala čistú myseľ, nič zo života jej neostalo, akoby sa to vyparilo po ceste zo života do... neznáma. Nevedela, ako to nazvať. Nikdy neverila, že môže existovať niečo ako nebo alebo peklo. Verila len, že je určite niekde démon, ktorý sa rozhodol jej zničiť život, keď jej ukázal čaro drogy a jeho poslaním bolo zničiť ju úplne. Podarilo sa mu to...

Vtom sa začala hmla pred ňou rozplývať, oči ju trochu zaštípali, ako sa sústredila, aby niečo videla a zrazu bola pred... bránou? Za ňou nevidela znovu nič, ale podišla k nej a opatrne sa dotkla čiernej mreže. No keď sa jej dotkla prstom, zrazu jej pod dotykom niečo preblesklo a dvere brány sa otvorili. Vkročila dnu a vtom sa ocitla v obrovskej miestnosti, ktorá vyzerala ako interiér nejakého chrámu. Všetko bolo biele, obloha modrá, lietali tam krásne farebné motýle a štebotali. Bol to ako raj.

„Vitaj u nás!“ ozval sa zrazu hlboký hlas, ale nikoho okolo seba nevidela. Otáčala sa, otáčala, ale bola tu sama.

„Kde to som?“ spýtala sa po chvíli, či sa jej dostaví odpoveď.

„Je jedno, ako to nazveš, kde si. Tu je raj, nebo... pre ľudí ako si ty. Nezaslúžila si si ešte smrť a tu nájdeš to, po čom tak túžiš,“ odpovedal jej neznámy. „Choď ďalej, spoznávaj ľudí a nájdi ho. Teraz môžeš začať žiť pokojný a šťastný život plný lásky.“

Pokrčila zmätene obočie. „Koho tým myslíš?!“

„Nechaj sa viesť svojím srdcom, Bella. No tak, choď...“

„Vrelá vďaka za odpoveď, fakt si mi pomohol,“ zamrmlala. Zakričala ešte párkrát, ale nikto sa už neozýval. Tak šla dopredu podľa pokynov hlasu, vstupovala do väčšej a väčšej krásy. A zrazu uvidela okolo seba ľudí, malé deti. Všetci boli v bielom, živo sa rozprávali. Vyzeralo, že život tu je rovnaký ako na Zemi, len prostredie bolo dokonalejšie. Prechádzala pomedzi nich, zdravili ju a usmievali sa na ňu.

Objavili sa pred ňou dvere, tak vystúpila von. Priamo pred ňou bolo plno zelene, neďaleko dokonca vodopád, dokonalo modrá obloha, na druhej strane prenádherné domčeky. Raj, inak sa to nazvať nedá. Prešla medzi stromami, nohy jej sami kráčali niekam.

A vtom pred sebou uvidela vysokú postavu, stál chrbtom od nej. Ale tie vlasy, zmätene sa zamračila. Vyzeral zozadu úplne ako... ten, na ktorého nechcela myslieť. Dúfala, že žije teraz svoj život a je šťastný i tak.

No neznámy sa otočil a Bella musela zamrkať. Nebola to žiadna vidina, stál priamo pred ňou a nádherne sa usmieval.

„Edward?“ šepla roztraseným hlasom a vzlykla. „Čo tu robíš?“

„Nemôžem byť bez teba, Bella. Osud nás spojil a ja sa ťa nevzdám. Zomrel som ako ty, len aby som mohol byť s tebou. Neviem, čo tu robím, nebol som dobrý... ehm, človek, ale...“

„Mlč už!“ zahriakla ho a so vzlykom mu vbehla do náručia. „Ach, Edward, a ja som si myslela, že ťa už nikdy neuvidím. A teraz som tu s tebou najkrajšom mieste sveta.“

„A navždy, teraz budeme žiť navždy, láska. Bez tvojej závislosti, bez všetkého zlého.“

Z toho všetkého sa jej zatočila hlava. „Je toto len sen?“

„Nie, je to realita. Som tu s tebou a milujem ťa.“

Po líci jej stekali slonie slzy, ktoré nestíhal ani zotierať. „Milujem ťa, Edward.“

„Už navždy spolu, bez drog, alkoholu, ale milovania s tebou sa nevzdám,“ zachechtal sa potichu a konečne ju mohol pobozkať, aby potvrdil svoje slová.

KONIEC

Ehm, ja nič, ja muzikant. Ja fakt neviem, ako som prišla k takémuto koncu, ale veď ma poznáte, píšem a zároveň rozmýšľam naraz, takže to tak aj dopadne. Moja fantázia asi pracovala až príliš a vzniklo z toho... niečo, neviem, ako to nazvať. :D

Ak vám to príde ako totálne... divný koniec, tak fakt prepáčte, ale ja si nepomôžem, mne sa to tam nejako páči. :D

Zároveň vám chcem poďakovať za všetky komenty počas tejto krátkej poviedky a takisto i tým, čo poviedku čítali a podporovali ma. Ďakujem!

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alcohol, drugs and Edward - 10. kapitola: