Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako som sa dostala na začiatok? - 1. kapitola

08.11.2012 (07:15) • Lola16 • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2220×

Ako som sa dostala na začiatok? – 1. kapitola

Bella

Sedela som za stolom v školskej jedálni a čakala na nich. Srdce som cítila až v krku a v brušku mi lietali milióny motýľov. Nemohla som sa už dočkať tých zlatých očí, ktoré vo mne vyvolávajú chvenie po celom tele, ale stále som rozmýšľala nad tým, či im mám povedať pravdu, alebo nie. Neviem, či by bolo najrozumnejšie k nim skočiť a povedať im všetko. Možno by som tým zmenila budúcnosť a moja dcérka by sa nemusela narodiť. Aj keď veľmi nerada na to myslím, tak musím Edwarda nechať, aby si pretrpel to, čo už raz zvládol. Musí to tak byť, lebo inak so mnou nezvládne splodiť našu miliovanú Renesmee. Už len keď si spomeniem na naše spoločné noci.

„Ach,“ nezabránila som povzdychnutiu.

„Bella? Bella? Si v poriadku?“ otočila som hlavu za tým hlasom.

„Áno? Prečo?“ vypustila som zo seba.

„Nič. Ja lenže si celá červená,“ povedala Angela.

Tak rada som ju znovu videla, aj keď som bola upírka, tak som si niekedy na ňu spomenula. Chcela som vedieť, ako žije, a tak. Je to veľmi milé dievča. Z mojich myšlienok ma až vyrušilo, keď sa otvorili dvere a do vnútra vstúpila moja rodina a hlavne môj manžel, ktorý pravdepodobne mojim manželom teraz nie je. Keď som sa tak na nich pozerala moje srdce behalo maratón a najradšej by sa za nimi rozbehlo, ale môj mozog s tým nesúhlasil a ja som ho aspoň raz musela počúvnuť. Jediné, čoho som sa bála bol Jasper, ktorý určite zacíti moje pocity, ale s tým nič nenarobím. Na moment som postrehla, ako Alice zastala. Určite dostala nejakú víziu. Len som dúfala, že to nebude o tom, že sa niečo muselo zvrtnúť a vrátili sme sa do minulosti.  

Svoj pohľad som obrátila na Edwarda, ktorý sa na mňa prekvapene pozeral.

„Na nich sa ani nepozeraj. To sú Cullenovci. Adoptívne deti doktora Cullena. S nikým sa tu nebavia, pravdepodobne nie sme pre nich dosť dobrí. Najzvláštnejšie a aj dosť nechutné je na nich, že oni tvoria páry,“ pohŕdavo povedala, ale prevládala tam aj závisť.

Mne sa to nepáčilo, tak som na ňu mierne zavrčala. Pravdepodobne mi ešte niečo ostalo z upírskej existencie, ale to som asi nemala robiť, lebo Jessica na mňa vystrašene pozerala, ale to by ani nevadilo, keby moja milovaná rodinka na mňa nezazerala. Samozrejme, ako inak, len Emmett mal úsmev od ucha k uchu.

„Mala by si sa radšej zaujímať sama o seba!“ snažila som sa o najmiernejší tón, ale podľa je výrazu sa mi to veľmi nepodarilo.

Jasper sa na mňa pozeral, ako keby ma chcel vysať, aj keď teraz je to dosť pravdepodobné. Ja som si ani neuvedomila a usmiala som sa naňho. Mala som chuť mu ešte aj zakývať, ale podľa jeho pohľadu som to nemala robiť, lebo teraz vyzeral byť frustrovaný ešte viac. Musím sa už krotiť.

Chcela som už otočiť hlavu, aby som nebola veľmi podozrivá, aj keď sa mi to veľmi nepáčilo, lebo by som sa na nich vedela pozerať od rána do večera a hlavne na jedného z nich. Mala som pocit, ako keby ma vypočul, lebo na mňa obrátil svoj zlatistý pohľad. Začala som sa v nich utápať, ale čo ma zamrzelo bolo, že som v nich ešte nevidela lásku. Možno tam bol nejaký plamienok, ale nebolo tam ešte to, čo predtým.

Edward

Vstupoval som so svojou rodinou do jedálne a už teraz som musel myslieť na to nechutné jedlo. Pozrel som sa doľava a videl som tam anjela. Sedela tam a pozorovala na nás tak zvláštne. Zrazu ma dorazili Jasperove myšlienky. Ako je možné, že človek nás môže tak milovať? A k tomu nás ešte ani nepozná. To nie je možné! Alebo je? To je neuveriteľné. Ona miluje Edwarda, tak intenzívne, ako ja Alice. Alebo viac? Nie, ja milujem Alice najviac na svete. Svoj pohľad som presunul na svojho brata, ktorý urobil to isté.

„Čo ste uvideli, ducha?“ so smiechom sa spýtal Emmett.

Ja som nemal náladu na jeho vtipy, ale stále som musel myslieť na Jasperove myšlienky. On sám si začal myslieť, že jeho dar sa nejako kazí, ale obidvaja sme vedeli, že to nie je možné.

„Čo sa deje?“ opýtala sa zvedavo Alice.

Nemá rada, keď niečo nevie, alebo nie je podľa nej. Chcel som jej už niečo na to povedať, keď dostala víziu. Sedel som na svojej lúke, ale čo ma prekvapilo bolo, že som tam nebol sám. Vedľa mňa sedela Bella a držala ma za ruku a ja som jej šepkal slová lásky do jej teplej pokožky. Alice sa na mňa žiarivo usmiala a mrkla na mňa.

Šiel som si po ten humus, ktorému ľudia hovoria jedlo, a potom som si sadol. Počul som ako nás Jessica ohovára. Nič iné sa ani od nej nadalo očakávať, ale čo ma prekvapilo, bola reakcia Belly. Ona zavrčala a štekla na to dievča, ako keby nás obraňovala. Začal som pochybovať o jej duševnom zdraví, lebo takto sa nespráva žiadny normálny človek. Chcel som vedieť načo myslí, ale nepočul som ju. Kto to je? Ako je to možné? To sa mi ešte nikdy nestalo. Jasper sa otočil na to dievča a zadíval sa jej do očí so svojim nie najpríjemnejším pohľadom. Mal som chuť naňho zavrčať, nech s tým prestane. Čakal som, že obráti svoj pohľad, ale to by nebola ona. Namiesto toho sa žiarivo usmiala a až potom sa otočila na svojich spolužiakov, ktorí na ňu volali.

„Braček, asi ťa dobeháva senilita,“ poznamenal vážne Emmett, ale dlho mu to nevydržalo a vyprskol do smiechu.

„Nechaj to už!“ Od Rose dostal po hlave.

Jasper len zavrčal, ale nijako sa k tomu nevyjadroval, lebo sa snažil prísť na to, ako je možné, že nie len neobrátila pohľad, ale ešte k tomu sa naňho usmiala a mal pocit, ako keby mu chcela ešte aj zakývať.

Jedáleň sa už začala vyprázdňovať. Postavil som sa aj ja a šiel na hodinu biológie. 

Autor: Lola16 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako som sa dostala na začiatok? - 1. kapitola: