Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako som sa dostala ku Cullenovcom - 1. Príchod k novej rodine - Fiasko

10.10.2010 (17:00) • Idush • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1157×

Komentáre ma potešia, nešetrite kritikou. :) Veľké vďaka patrí Shindeen, ktorá mi pomohla s perexom. :D

Letela som už tretí deň. Moja vtáčia podoba mi už riadne liezla na nervy. Potrebujem sa trochu natiahnuť. Ale ak chcem byť lepšou... let je najlepšia možnosť. Podo mnou sa rozprestierali lesy a pár čistiniek - len jedna sa odlišovala od ostatných - zhŕkla sa na nej skupinka chlapov s jedným dievčaťom. Vzápätí sa z nich stali vlci. Už som blízko. Brat mi ich spomínal, keď som s ním naposledy bola - tak ako aj Cullenovcov. Rozhodla som sa, že sa ku nim dostanem, nech ma dovedú do môjho cieľa. Zletela som rýchlo. Vzduch mi šľahal do mojich orlích očí, ale mne to nevadilo.

Dva metre nad zemou som sa zmenila do svojej vlastnej podoby, akú by som mala, keby som bola nimi - prišlo mi to ako dobrý nápad. Mahagónová srsť mi viala po celom tele a od sánky, cez brucho, až po chvost sa tiahli biele chlpy. Jemne som našľapovala po zemi svojimi mohutnými labami a blížila sa k nim. Zrazu zastali. Veľký čierny vlk sa vybral v proti smere ostatným a ostatní sa za ním pomaly otáčali. Podišiel ku mne, pozrel sa na mňa a zrazu som začula vo svojej hlave jeho hlboký, dunivý hlas:

„Kto si?" Bola som ticho. K nemu sa zatiaľ priblížil vlk s hrdzavou srsťou - bol zvedavý ako všetci.

„Kto si?" opýtal sa ešte raz, ale netrpezlivo. V jeho hlase sa ozývala zvláštna ozvena. Ako keby hovorili dvaja.

Zrazu začal vrčať, pýtal sa ďalej, stále tú istú otázku. „Kto si, odpovedaj!"

Preľakla som sa. Vyzeral vražedne. Premenila som sa opäť do podoby po ktorej som tak veľmi netúžila, ale bola bezpečnejšia - v tomto prípade upírska. Chrbtom som sa nahrnula na najbližší strom. Preľakli sa. Niektorí vyzerali priam na odpadnutie. Musela som prehovoriť. „Nechcem vám ublížiť!" vychechtala som zo seba.

Ich vodca, ten čierny, sa premenil do svojej ľudskej podoby, ale tentoraz ostal pri vlkoch. „Kto si?" opýtal sa úplne v strachu.

„Zaveďte ma ku Cullenovcom, cestou vám poviem."

Hrdzavý zavrčal. Vodca sa pýtal ďalej. „Prečo?"

„Volám sa Tina. Môjho brata ste videli pri tej, akože vojne s Volturiovcami - volá sa Nahuel. Nedávno sme ho stretli a povedal mi o Cullenovcoch, vtedy som si uvedomila, že vlastne zabíjam polovicu zo seba a keď sa mám možnosť byť človekom, aj keď som poloupír, moja rodina ma zabije."

Hrzdavý vlk sa premenil na človeka. Jeho krásne tmavohnedé oči sa podozrievavo zaborili do tých mojich. „Ja viem dobre, ako vyzerajú poloupíri, ty ním nie si!"

„Po prvé, som. Po druhé, zaveďte ma ku Cullenovcom a vysvetlím vám všetko. Niečo za niečo."

Vodca sa otočil k hrdzavému, ktorého mi brat spomínal ako ich vodcu a vybavoval sa s ním.

„Jacob, choď ty, ak je poloupír, vypáčiš z nej niečo. A ku Cullenovcom sa tebe ide najlepšie. Pritom sa jej opýtaj na všetko potrebné, nech vieme, čo je zač. Keď sa dokáže z vlka premeniť na upíra. Choď."

Jacob, konečne viem jeho meno, prikývol. Vybral sa ku mne. „Poď," oznámil mi chladne. A pritom na mňa kývol rukou gestom "poď ďalej". Ovládal sa viac, ako ostatní.

Vybrala som sa za ním. Utekal rýchlo, ale nemal na mňa, kedže behal ako človek.

„Nechceš Cullenovcom ublížiť, že nie?" vypytoval sa.

„Aaale, len si ich idem zobrať do otroctva a neskôr ich mučiť, poprípade zjesť. Preboha nechcem im ublížiť," snažila som sa žartovať. „Prichádzam v mieri," ozvala som sa ufónskym hlasom.

Neodpovedal. Žiadna reakcia - suchár. Zakrátko sme prišli ku starej, moderne zreštaurovanej vile. Na terase čakal upír s medenými vlasmi vyčesanými dohora. Tváril sa vážne. Všetci sa tu tvária vážne. Asi sa unudím.

„Vitaj Jacob. Poďte ďalej," uvítal nás do vily. Rodina bola zoradená a posadená na sedačkách v obývačke. Jacob sa posadil vedľa dievčaťa, krásneho dievčaťa. Mala bronzové dlhé vlasy, čokoládovo-hnedé oči, pleť čistú a bez chybičky. Ale ani ostatní neboli na zahodenie. Cítila som sa, ako v zoskupení bohov.

Náš "hostiteľ" ma začal predstavovať: „Toto je Tina. Je to Nahuelova sestra. Ušla od jej sestry a otca, keď sa dozvedela o nás. Už nechce zabíjať ľudí, lebo chápe, že ona je z polovice človekom. Preto sa zjavne rozhodla pridať k nám."

Preboha! Ako...? Ako to vie?!

„Tina, čítam myšlienky."

Obozrejmil mi. „Ahá," pochopila som.

„Tina, ja som Edward," začal mi predstavovať Cullenovskú famíliu. „Jacoba poznáš, toto je moja dcéra Renesmee - je taktiež poloupír, moja žena a jej matka Bella, môj adoptívny otec Carlisle a matka, takisto adoptívna, Esme. Moji, znovu adoptívni súrodenci, Alice, Jasper, Rosalie, Emmett."

Všetci sa tvárili milo.

„Ahojte, ja som Tina," pustila som sa do svojho zdĺhavého životopisu, „narodila som sa 15. augusta 1823 v nejakom lese. Neskôr ma našiel môj otec a spolu s ním som hľadala svojich ďalších súrodencov. Som z nich najstaršia. Môžem meniť podobu. Najprv som dokázala meniť len podobu svojho vzhľadu na niekoho iného, na niečo, alebo na človeka, upíra a teraz už aj vlka. Môžem sa zmeniť na čokoľvek, na čo pomyslím. Neskôr, po tréningu, som dokázala zmeniť aj vzhľad iného, následne vymeniť si telá medzi sebou. Potom, pred tridsiatimi rokmi sa mi podarilo meniť čokoľvek. Takže dokážem si zmeniť aj svoju zázračnú schopnosť alebo aj čokoľvek iné. Taktiež to dokážem zmeniť aj iným. Takže Edward može mať namiesto čítania myšlienok zhmotnenienie niečoho, na čo pomyslí, dokým sa nerozhodnem zmeniť to."

„Wau." Všetci na mňa vyvaľovali oči. Začali mať voči mne aj väčší rešpekt.

„Pred mesiacom sme narazili na môjho brata, povedal mi o vás. A tak som sa rozhodla nevraždiť ľudí. Bola by som rada keby ste mi v tom pomohli a prijali ma za svoju."

Carlisle začal vstávať. „To je úžasné. Jasné, že môžeš. Vitaj."

Prišiel ku mne a objal ma. Pocítila som, že tu patrím. Tu je moja rodina.

Autor: Idush, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako som sa dostala ku Cullenovcom - 1. Príchod k novej rodine - Fiasko: