Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako ďalej? 8. kapitolka

20.04.2010 (09:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 829×

"Tak ako snívam chcem žiť aj realitu."

8. kapitola

hudba

Kiežby bol môj osud inak napísaní...

Je to krásne len tak si vychutnávať jeho objatie a pery. Mala som strach, že si to budem  vyčítať, že to budem brať ako podvod pre Bellu, ale viem, že to neľutujem. Nebola by som toho schopná. Áno, možno som sebecká, ale momentálne mi to absolútne nevadí pretože som dostala aspoň kus môjho anjela. On ma bude mať navždy vo svojej moci. Najhoršie je na tom aký ma na mňa vplyv. Nabudúce stačí, že mi frnkne do nosa a ja budem paf.

„Ty si strašný kúzelník.“ Pichla som ho do rebier a on sa usmial.

„Ako to myslíš? Kuzelník...“

„Tak ako som povedala, niekedy si ako začarovaný. A inokedy... sa ku mne správaš ako keby som bola prekliata ja a ty si sa ma bál.“ Zakrútila som hlavou nad mojimi teóriami a on na mňa chvíľu pozeral. Ako keby chcel v mojich očiach vidieť niečo čo som mu nepovedala.

„Znelo to zvláštne... ale máš pravdu. Prepáč.“ Chytil moju ruku a pobozkal ju. Ách, keby sa táto noc nikdy neskončila. Prídeme domov skončí noc a začne deň a s tým príde aj Bella a skutočná realita. Pá pá moje sny.

„Hej vy hrdličky už sa ide,“ zasmiala sa Alice, ktorá vykúkala spoza dverí. No pokaz mi túto poslednú chvíľu ty šušeň malý! Zrazu sa rozrazili dvere a v nich stál usmievavý Emmett.

„Poď pod moje rámne...“ zasmial sa a ja som len prevrátila oči. Prečo?! Prečo Bože?! Chytil ma okolo krku a schoval ma do svojho medvedieho náručia.

„Emmett? Také, že sprcha nepoznáš?“

„Ale čo nepovie, keď je hladná,“ smial sa a ja som mala chuť kusnúť mu do toho dolíčku. Chytila som ho za líčka ako to robievajú staré babky a naťahovala mu ich a samozrejme som nezabudla šušlať.

„Ale šo, môj malý Emmettko potrebuje dudu... aké zlaté.“ Neznášal, keď som z neho robila dieťa a mňa to náramne bavilo. Zavrčal na mňa a prehodil si ma cez rameno. Len tak tak som si chytila šaty na zadku... nemohla som mu ani búchať do chrbta lebo celý svet by videl riť Kate Volturi. Super však? A myslím, že uchyláci na tejto disco by si ju chceli aj chytiť... fuj, až sa mi zdvihol žalúdok.

„Emmett pusti ma!“

„Nikdy!“

„Pu-sti-ma!“

„Ni-kdy!“

„Edward!“ zakričala som a on sa na mňa len šibalsky usmial.

„Emmett? Požičal by si mi ju na chvíľku?“

„No, a koľko za ňu dáš?“

„Dva medvede.“

„Platí!“ Emmett ma doslovné hodil Edwardovi a ja som sa zmohla iba na syčanie. Môj vlastný brat ma predal za dva medvede. Pche, by sa nedoplatili keby ma kupovali naozaj!

„Spokojná?“ Edward sa nahol až k môjmu nosu a mne sa zatočila hlava. Ani nevieš ako!

„Ani nie,“ šepla som cez všetku námahu sveta. Nech si nemyslí, že mu rovno všetko vyzradím.

„A čo by ste si ešte priala, mladá dáma?“

„A čo tak boštek na dobrú noc?“

„Noc sa ešte iba začína,“ zasmial sa a ja som to už nevydržala.

„Už buď ticho!“ Pritiahla som si ho za golier a ochutila jeho sladké pery. Konečne len moje. Juchú. Tak moc mi to chýbalo, aj keď to bolo iba 5 minút.

„Už ideme!“ Dupala k nám Alice ja som si vzdychla. A už je po všetkom.

Nasadli sme do áut a rútili sa domov. Cesta bola ešte kratšia ako sem. Ja ešte nechcem koniec! Urobím hoci čo... budem chodiť s Alice nakupovať, budem s Emmetom v obývačke tancovať hula hula len nech sa to ešte nekončí.

„Kate aby si vedela toto bola iba predohra,“ zasmiala sa Alice svojim zvonivým hláskom a vo mne sa ozval maličký hlas nádeje.  Keby sme teraz prišli domov pre mňa by nastala apokalypsa. Už by viac nebol Edward a ja... Bože, čo to tu trepem? Aj tak NIKDY Edward a ja nebude a ani nebolo. Som hlúpa, hlúpa, hlúpa a ešte raz hlúpa. Moje naivné názory sa môžu strčiť niekam!

„A čím takým ma idete očariť?“ usmiala som sa a Alice sa na tvári zjavil úsmev ala ja som tá, ktorá ma vypracovaný chrup. Wrm...

„No... najprv ideme... ale vieš čo nie, budem ticho... už som videla ako sa budeš tešiť ty raketa.“

„Tak... budem sa tešiť, hm... možno kačička do vane, nie, nie to je málo. Možno čipkované spodné  prádlo, nie aj to je nič. Alice! Ja naozaj neviem!“ Založila som si ruky na prsiach a nafučala líca a začala moja metóda pravdy.

„Aj tak ti to nepoviem. Aj keby si sa teraz mala nafúknuť a odletieť!“

„Alice!“

„Nie!“

„Prosím!“

„Nikdy!“

O 15 minút sme boli na kraji mesta Seattle a mňa už omrzelo pískanie, klopkanie do okna, fúkanie na ruku, ktoré vydávalo zvuky prdov. Naozaj už som vyskúšala asi všetko. Aspoň som sa pokúsila. Emmet sa ku mne pridal a obaja sme si zahrali duo prdov. On mal pazušie a ja rúčne. Zaujímavé však? Niekedy je to poriadna šupa... rada do života od Kate. Myslím, že napíšem knihu. Aký by bol názov? Mušle pravdy od Kate. To by bolo fajn nie? Znie to tak... mysticky. Okej STOP! Musím sa vrátiť do reality zvanej mučednícke obory jedna.

„Ja... je to tu krásne Alice.“ Ak mi práve nevypadli oči tak ja neviem čo. Kolotoče... stála som pred veľkým ruským kolotočom. Ako to vedela?

„Emmet!“ zakričala som a hodila sa mu okolo krku. Vybozkávala som ho na dolíčky a vyšticovala jeho kučierky. Každému som vtisla bozk, chytila Eda za ruku a valila sa ako voda k mojej láske. Ako to vedeli? Ešte si dať červené víno... teda medveďa a bolo by to ako v reštaurácií v oblakoch. Moje sny sú však iba... fantázia a môj svet.

„Páči sa ti tu?“

„Je to tu úžasné,“ šepla som a oprela si hlavu o Edwardove rameno.

„Povieš mi čo by si urobila keby sa kolotoč zastavil?“

„Skočila by som si šipku,“

„Pýtam sa seriózne vážne...“

„Neviem... vychutnávala by som si  to, že...“ A zrazu sa kolotoč zastavil a ja som ostala sedieť v nemom úžase. Videla som celé vysvietené mesto. A vedľa mňa sedel môj anjel. Bolo to ako v sne. Ako v nejakom romantickom braku... milujem túto upíriu rodinu. Edward sa usmial a spoza sedadiel vytiahol sklenené poháriky a fľašu... tak to nemyslí vážne.

„Dáte si... madam?“

„Pravdaže pane. Rada ochutnám  vašu osobnú výrobu.“

„Dovezená až  z Forks, madam.“

„Tak to je luxus,“ zasmiala som sa a on mi vtisol rýchlu pusu na pery. Takže si pripisujem bodík do  zápisníčku skvelého dňa. Dúfam, že to nie je sen. Lebo ak áno... chcem spať.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako ďalej? 8. kapitolka: