Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako dalej 4. kapitolka

22.12.2009 (17:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 542×

4. kapitolka

Počula som okolo seba krik a plač.

„Carlisl pomôž jej.“ Vzlykal môj anjel.

„Budeme robiť čo sa dá synak.“ Počula som ako zacvakli dvere. Určite som bola v nemocnic. Ako to že žijem?

Počula som svoje srdce na pristrojoch. Doktori niečo hovorili.

„Dievča zvládneš to.“ Bol to Carlisl. Zrazu  ten prístroj nepípal tak ako mal len jedno dlhé pííííp. Nie! Nemôžem zomrieť teraz.

„Nie, nie.“ Šepol Carlisl. Počula som ako sa otvorili dvere.

„Je mi to ľúto.“

„Nie!“ kričal Emmet a Edward tak nahlas že to musel počuť aj Mŕtvy čiže ja. Ale ako môžem vnimať okolitý svet ked som mŕtva?

Ocitla som sa v nejakom bludisku. Predo mnou  bol dve cesty. Svetlo a tie hlasy. Brána odkiaľ vychádzali tie hlasy. Mojej rodiny. Vstala som a rozhodovala sa kam sa vybrať. Ked sa vyberiem do svetla. Veštká ta bolesť zo mňa opadne nie? A ked sa vrátim do tej reality oblapí ma tá istá sieť.

Kráčala som do tých hlasov. Mám predsa otca a brata. Obaja ma miluú. Už ked osm bola úplne ma napadla iná myšlienka. A nedokážu bezo mňa žiť? Emm má svoju lásku. A otec svoju milovanú prácu. Nikomu už nebudem chýbať. Ustúpila som o dva kroky no potom som sa na dobro rozhodla. Pôjdem domov. Rozbehla som sa a skočila do brány.

Nadýchla som sa a prudko otvorila oči. Zrazu sa otvorili oči. Bol tu Carlisl a lekáry.

„To nie je možné.“ Šepol Carlisl. No ja osm cítila strašné bolesti. Sykla som a držala sa okrajov postele. Znovu som upadla to temna ale teraz je to naštastie iba spánok. Urbila som dobre akú cestu som si vybrala? Či som urobil najväčšiu chybu. Mala som možnosť a aj som ju možno premrhala.

Zobudila som  sa na pípanie prístrojov. Najprv som len otupene žmúrila do svetla no potom som oči otvorila úplne. Chcela som si ich pretrieť no vadili mi hadičky. Chcela som si ju vybrať no niekto ma zastavil.

Bol to Edward. Až teraz som si všimla že ma drží za ruku.

„Som rád že ťa konečne vidím s otvorenými očami.“šepol a smutne sa pozeral do zeme.

„Ja..“ chraplavo som povedala. Musela som si dokašlať. Dosť dlho trvalo do kým som kašlala.

„Pepáč.. no chcela som povedať že ja Edward odchádzam. Nemusíš sa ob..“ Dal mi prst na pery.

„Prosím.. už bud ticho.“ Nahol sa a pobozkal ma. Naše pery tvorili jedno. Bolo to ako sen. Počkať ved ono to je sen.

„Sníva sa mi že?“

„Nie láska. Jané že nie.“ Usmial sa a pohladil ma potváry.

„A čo B..“ nestihla som odpovedať.

„Je to zložité a bolí ma že som jej ublížil ale city k tebe sú silnejšie.“ Mračil sa a žmolil moju perinu.

„Milujem ťa Edward Cullen Mansen.“ Usmiala som sa. Znovu ma pobozkal. Všetko ma boleo a pod vplyvom liekov som znovu zaspala. Ked som sa zobudila všetko sa opakovalo no nesedel tu Edward. Nie! Kričalo mi v hlave bol to len sen. Začala som plakať. Nikto tu nebol. Vytrhala som si hadičky a vybehla z postele všetko ma bolelo. Utekala som v nemocničnej košely preč.

„Slečna nemôžete odísť.“ Kričala na mňa sestrička. No ja som utekala a plakala.

Zrazu ma chytili dvaja silný chlapi.

„Pustite ma!“ vrieskala som. A aj som sa im vytrhla. Ved som bola silnejšia. Utekala som von do lesa. Upírskov rýchlosťou som utekala domov. A videla na verande Bellu a Edawrda. Sedela v jeho náručí.  Edward ma zbadal. Padla som na kolená a začala plakať.

„Nie!“

„Nemohol to byť len sen. Nemohol.“ Vzlykala som. Niečo bele povedal a utekal za mnou.

Kľakol si ku mne a chcel ma objať.

„Nechaj ma!“ plakala som vstala som a cúvala do zadu. Znovu som spadla na zem. Niekto sem bežal. Bol to Carlisl a Emmet.

„Pane bože.“ Šepol ked ma videl ležať tu na zemi.

„Zbláznila si sa Kate?“ zdvíhal ma Carlisl.

„Nie, nie.“ Šepla som a vzlykala. Stále som bola mimo. Bola som vo svojom svete. Prečo ma tam ledabolo ničí? Nezáleži mu na mne?

Ved hovoril že mamiluje. Nechcel aby som umrela.

Vidíte?! Vybrala som si zlú cestu. Cestu večného utrpenia a bolesti.

Emmet

Strašne ma štvalo že som nevedel kam ide. A potom mi oznámia že je mŕtva. A to len tak. Z ničoho nič. Je to moja sestrička ja osm ju mal chrániť. A teraz je tu. Bojovala aby nás tu nenechala bez nej. A vyhrala. Ona bola vždy veľká bojovníčka. Bola to moja láska. Starala sa o mňa a ja som o ňu skoro prišiel. Som sebec že som na ňu nedával pozor. No od teraz už sa to zmení. Viem vyzerám veľmi nezodpovedne aj som ale ak sa jedná o moju rodinu viem sa zmeniť zo sekundy na sekundu. Všetci sme vedeli že tomu tak je no on sa choval ako hlupák. A to jeho dievča ani neviem ako savolá. Ved bola úplne oničom. A ešte to ako sa k nej zachoval. Počul som ju plakať? Ved teraz ležéí v nemocnici. Otočil som tvár na Carslisl a obaja sme sa rozbehli von. Videli sme ju už z diaľky. Bol pri nej Edward. V tej minúte som ho chcel rozsekať.

Ked som ju uvidel tam na zemi trhalo mi to srdce. Toto nebola Kate. Nie toto bolo niečo čo sa nedá pomenovať. Bola zničená a smutná. Toľko bolesti v jej očiach ma trhalo.

Carlisl ju zodvihol a niesol do domu. Tam ju položil na posteľ a kontroloval. Prišla ku mne Rose a chytila za ruku. Hladila ma po  mojej ruke. Vedela aké to je pre mňa tažké. Videť ju takto.

Kate

Takže som mala pravdu. Super nie? Prečo som len taká hlúpa a naivná? Prečo ma on musí ničiť?

Zababušila som sa do periny a nevnímala som nič okolo seba. Chcela som zaspať a nikdy sa nezobudiť.

Zobudila som sa na strašné teplo. Pretočila som sa a nevnímala svet znovu. Niekto som došiel. Bola to Esme

„Zlatko nezdá sa to ale už tu ležís skoro týždeň.“

Mykla som plecami.

„Celá rodina ťa potrebuje.“

Pretočila som sa a pozerala do steny. Bola som vo svojom svete. Už ma nezachráni nikto...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako dalej 4. kapitolka: