Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj ľad sa raz roztopí 7. kapitolka

08.06.2010 (15:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1396×

"Zabudni na chlad a roztop sa!"

7. kapitola

hudba

„Kto?!“ zatočila sa mi hlava a upadla som do bezsenného spánku.

Všade bola tma a v ušiach mi bzučali včely. Počkať včely? Kde by sa tu nabrali včely?! Nie Lussie, šibe ti, úplne máš vymytý mozog! Je to tak, nič v ňom nemáš, HA! Nie! Zasa to robím, rozprávam sa sama so sebou, ako nejaký psychopat!

Pomaličky som otvorila jedno oko, no hneď ako som to urobila, vrazilo mi do očí silné slnečné svetlo. Do pekla zastrite niekto! Chytila som si oči a pomaličky si sadla. Dobre a teraz po slepiačky nájsť závesy však? Vstala som a po myšacích krokoch sa šuchtala nevedno kam. Narazila som do... myslím, že do skrinky a už som len počula... bum. Niečo sa muselo rozbiť, dúfam, že sa Aro nenahnevá!

„Povieš mi, čo stváraš?“ Otočila som sa za hlasom, ale ruky z očí som si stále neodtrhla.

„Vieš svieti tu, aj keď nemám potuchy, čo za čudáka si, mohol alebo mohla by si zastrieť?“ Ten alebo tá okolo mňa prebehla a mňa striaslo zimou. Keď už som si bola istá, že je tu dostatok tmy, otvorila som kukadlá a pozrela sa na votrelcu v mojej izbe.

„Demetri?“

„No nie teta Konsuela!“ Ironik jeden! Vyplazila som mu jazyk a sadla si na posteľ, chrbát som si oprela o studenú stenu a sťažka dýchala. Demetri si sadol do kresla oproti mne a hral sa s prstami.

„Už je ti dobre?“ Zodvihol na mňa zrak a jemne sa usmial.

„Myslím... myslím, že hej.“ Mykla som plecami a pozerala sa na toho bimbuláka predo mnou. On asi naozaj niečo berie. Suší si krv, potom ju zoškrabká a ťahá.

„To si sem došiel len kvôli tomu?“

„Ak ti vadím, môžem aj odisť.“ Vstala som a šla k dverám otvorila som a kývla smerom von. On na mňa prekvapene klipkal očami a ja som ešte raz a rázne ukázala smerom von. Vzdychol si a vyšiel von... nabral dych, že niečo povie, no ja som mu stihla zavrieť pred nosom.

Vyšla som zo sprchy a sušila si vlasy... behala som po izbe iba v uteráku a spievala si do melódie mojej obľúbenej piesne. Poskakovala som a točila hlavou... teda vlasmi ak ma chápete. Začala som vrieskať a tancovať. Cítila som sa k prekvapeniu veľmi voľne a moje zlé myšlienky boli preč. No toto... čo urobí s polo-upírom sušená krv. Ale nie...

Vyšla som z izby a mierila si to rovno k Arovi. Naozaj sa nudím a neviem, čo budem v tomto spráchnivenom hrade robiť!

„Aro?“

„Vstúp.“

„Vieš, trošku sa nudím a...“

„Volal mi Jasper, Lussie.“  Jasper, Jasper... ahá, môj otec! No, super. Ďakujem ti Bože, za tento deň!

„A čo chcel?“

„Vravel, že chce, aby si sa vrátila domov.“ No, jasné. Ty čo si chcel moju mamu mi tu budeš hovoriť takéto vec, že? Ty pedofil!

„Ďakujem, pane, ale nemám záujem.“ Usmial sa a kývol. Rýchlo som unikla  z jeho pohľadu a utekala preč. Ocitla som sa na záhrade, kde svietilo slnko a tento raz mi to nevadilo. Skôr som bola rada, že mi zohreje moju ľadovú pokožku. A moje ľadové srdce. Viem, že vám pripadám zlá, ľadová a sarkastická. Ale je to iba maska. Viem, že inak by som to nezvládla. Nechcem s nikým viazať bližší kontakt, lebo bolesť straty už neunesiem. Zrada od Troya ma bolela viac, ako som si bola kedy myslela. Bola som naivná, keď som si myslela, že bol môj najlepší  priateľ vždy. Chýba mi jeho úsmev i jeho neustála zlosť voči mne. Chýba mi ujo Emmett a jeho “starecké“ šibalstvá. Zlostná teta Rosalie. Vždy milý a priamy ujo Edward. Bellina ženskoť. Tiež mi chýba babička Esme a dedo Carlisle. Chýbajú mi ich múdre slová a láska k vnúčatám. A hlavne mi chýba moja najlepšia priateľka Nessie. Jej bľabotanie a hyperaktívne skákanie okolo mňa. Vždy ma vedela rozptýliť. Bola jediný “človek“ ktorí ma poznal tak dobre. Teda ak nepočítam moju mamu. Tak rada by som bola teraz s ňou, chúlila sa v jej náručí, ako keď som bola malá. Prečo  s vekom pribúdajú problémy, zodpovednosť a neustále skúšky? Kde je môj ocko, aby ma dokázal postaviť na nohy. Aby mi večer hovoril rozprávku života jeho a mojej mami?  Prečo sa vždy všetko čo milujeme musí obrátiť proti nám? Dobre, možno nie vždy, ale moje pocity sú... na bode mrazu.

Sadla som si pod strom a trhala okolo seba margarétky.

„Si v poriadku?“

„Zasa ty?“

„Bohužiaľ, budeš si musieť zvyknúť.“ Mrkol na mňa Demi a ja som sa usmiala, no tak aby si to nevšimol.

„Nie nebudem, zabijem ťa a budem mať pokoj.“

„A kde sú slová, neboj sa ja nehryziem?“

„Tie som nikdy nevyslovila!“

„Ja viem, ale mohla by si.“ Zasmial sa a ja som pocítila motýliky v bruchu. Pleskla som si po ňom a on sa na mňa udivene pozrel.

„To nič.“ Pohodila som rukou no vnútri som si poriadne nadávala. Hlúpa, hlúpa, Lussie!

„Nudíš sa však?“

„Fíha, ako si na to došiel ty dedo vševedo?“

„Povedala mi to intuícia.“

„Nemudruj!“

„Prečo neskúsiš preskúmať hrad? Vždy tam môžeš nájsť niečo, čo ťa zaujme.“

„No minule som našla veľmi zaujímavú pleseň.“

„Teba zaujímajú plesne?“ smial sa ako ujetý a ja som mu pleskla po čele.

„Nie! To bola irónia!“ zavrčala som a on sa postavil a rýchlo sa pohol. Zrazu som mu visela cez rameno a búchala mu do chrbta.

„Demetri, ak ma nepustíš!“

„Tak čo, madam?!“

„Ukusnem ti ucho! Alebo nie! Skôr hlavu... nie ja ťa zabijem!“ Chcela som sa však smiať, smiať sa a zabávať sa s ním, ale nemôžem. Moja maska je pevná a ja si ju udržím! Musím!

Vbehol so mnou do hradu a prechádzal so mnou chodby. Zastavil sa až pri dverách... to snáď nie! Jeho izba?!

„To nemyslíš vážne, ty pako!“

„Ale áno!“ Hodil ma na posteľ a zamkol dvere.

„Ak ma nepustíš!“ Postavila som sa a stála oproti nemu. Naše nosy sa nám skoro dotýkali.

„Tak sa už konečne uvoľni a ukáž sa naozaj!“

„Buď ticho!“ zakričala som a búchala ho do hrude. On mi chytil ruky a ja som sa k nemu privinula. Ani neviem, ako ale naše pery sa hrali. Obtierali sa o seba. Bolo to drsný a vášnivý bozk. Zaplietla som mu prsty do vlasov a vášnivo ho bozkávala. Nadvihol ma a ja som si obmotala nohy okolo jeho pásu. Narážali sme do stien, poličiek. Všade kde sa dalo... no všetko zlo zo mňa unikalo. Vášeň a túžba ho brala preč. Položil ma na posteľ a jemne ma pohladil po tvári, nadýchol sa a povedal mi niečo čo som nečakala...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj ľad sa raz roztopí 7. kapitolka: