Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj ľad sa raz roztopí 2. kapitolka

07.03.2010 (12:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 937×

"Nadmerné šťastie sa riadi takými istými zákonmi ako nadmerná bolesť"

2. kapitolka

hudba

„Miluješ ho.“ Ja som na ňu vyvaľovala oči. Koho že milujem? Nejako od témy nie? Len tak som tam sedela a pozerala sa na jej víťazný úsmev na tvári.

2+2=4 počítať viem... takže som v poriadku... tak prečo nefungujú aj moje mozgové závity?!

„Povieš mi čo to tu zas splietaš Nessie?“ Mračila som sa na ňu a snažila sa jej prepáliť dieru do hlavy... ale nie to zas preháňam.

„No, nič... len hovorím, že ako to je,“ usmiala sa a vstávala na nohy. No, počkať mladá dáma... toto mi musí ešte vysvetliť!

„Lussie nechaj ma! Aj tak na to dôjdeš sama!“ Trhala sa, ale ja som ju šikovne zhodila na zem a sadla si na ňu obkročmo.

„Ihneď to vyklop inak ťa začnem štekliť!“

„To neurobíš!“ Zúžila oči na malé štrbinky, ale kútiky úst jej cukali hore.

„Myslíš?“ zasmiala som sa a prstami jej prešla po rebrách v tom momente sa začala metať ako ryba na suchu.

„Troy! Mamí! Teta Nikki!“ kričala a smiala sa. Myslím, že sa asi za chvíľku pociká. No to nie! Ja to za trest utierať nebudem! Rýchlo som od nej odskočila a pricapila sa na balkónové dvere. Dúfam, že nie je neskoro. Nessie sa postavila, oprášila si oblečenie a so smiechom sa pobrala preč.

Tak a čo teraz? Nič som nezistila, Troy  je môj večný nepriateľ a ja sa ukrutne nudím. Hm... čo tak keby som šla hľadať toho vlka a...

„Na to zabudni Lussie!“ kričal na mňa z dola ujo Edward. Ty si ale staroch! Poslala som mu v myšlienkach a počula som ho vrčať. Chechtala som sa a vyskočila z okna. Dopadla som na rovné nohy a popukala si stuhnutý chrbát. Tak čo teraz? Pozrela som sa na tú žeravú guľu a pery sa mi zvlnili do veľkého úsmevu. Na čo sa to tu hrám? Snažím sa byť šťastná, ale vnútri ma niečo ťaží. Ako keby ma to chcelo dostať na zem... bolelo to a to tak veľmi! Chcem sa toho zbaviť!

Kráčala som pomaličky po schodoch do domu. Všetci boli dole v obývačke. Mama sedela v ockovej náruči a niečo mu šeptala. To si nemôžu nechať na inokedy?! Pane Bože, pomôž!

Edward sa začal smiať a ja som si uvedomila... zas tie moje myšlienky! Niekedy si fakt otravný ujo Edward! Zasmiala som sa v hlave a on sa na mňa usmial. Nessie sa mračila na Troya a ten zazeral na mňa. Mala som chuť prísť k nemu chytiť ho pod krk a spýtať sa čo má za problém. Naozaj ma ten pankchart štve!

„Príde rodina z Deanly,“ usmieval sa dedo, keď schádzal dole schodmi. Inak dedo... tým myslím Carlisla. To je super...ja tú Tanyu tak nenávidím! A myslím, že Bells tiež. Zrazu som mala vidinu.

„Prídu skôr... zajtra skoro ráno.“ Hovorila som a pozerala sa do diaľky. Vôbec sa mi nepáčilo to ako vyzerala Tanya! Bola príliš sexy a pokukovala po Troyovi... počkať čo mi to vadí? Nech si pokukuje po tom hajzlíkovi!

Je ráno a ja počujem to komando upírov čo sa k nám rúti. Prosím Bože zachráň ma! Mama mi zaklopala na dvere so slovami “vstávaj zlato už sú tu“ ako keby ma to nejako trápilo. Najradšej by som im ukázala... no dobre nebudem vulgárna aj, keď taká som sa narodila. Zlá malá mrcha... wrrr!

Vstala som a dala si dlhú sprchu. Snáď si nemyslia, že prídem hneď dole!

Prezliekla som sa a trochu upravila. Keď som so sebou bola dostatočne spokojná zišla som schody dole. To bola teda hromada upírov po kope.

„Lussie!“ zavýskla Kate a hnala sa ku mne. Tá holčina bola nenormálna... vždy sme si strašne rozumeli. Mala ma najradšej ešte, keď som bola malý prcek.

„Ahoj, zlato,“ usmiala som sa a poriadne ju vystískala.

Sadla som si medzi mojich rodičov a mala vidinu...

„Musíš s tým prestať!“ Plakala som a kričala na Troya.

„Povieš mi čo ti na tom záleží? Je to len medzi mnou a ňou! Tak už ma nechaj tak!“ vrešťal na mňa a celé moje telo bolo oblapené triaškou.

Nadýchla som sa a mrkala očami. Môj pohľad sa ustálil na Troyovi.

„Lussie?“ Zodvihla Nessie obočie a ja som zakrútila hlavou a usmiala sa.  Takže najprv zistiť čo to znamená... mne sa ukazuje budúcnosť iba vcelku dôležitých vecí a toto by ma trápiť teda nemalo nie? Malo by mi byť jedno, že...že...

Alebo nie?! Vôbec nechápem moje rozmýšľanie... raz sa chovám ako...

Zachráňte ma niekto!

„Nezájdeme na nákupy?“ zvýskla Rose.

„Mňa vynecháte však?“ zamrnčala som a ešte väčšmi som sa zamuchlala do deky na sedačke.

„A prečo si nespraviť babskú jazdu plnú zábavy?“ mykla plecami nadšene Nessie. Tak ja naozaj nejdem... nenávidím nákupy!

Emmet sa schoval za môj chrbát a zašeptal mi do ucha.

„Prosím... však ma nedonútia ísť.“ Pozrela som sa do budúcnosti a pohladila ho po ruke.

„Nie neboj sa,“ šepla som mu naspäť a on sa na mňa ďakovne pozrel. Ach, ja ho naozaj milujem... je to ten najlepší ujo. Prečo nemôže byť aj Troy taký skvelý?

Ženská časť okrem Tanyi odišla na nákupy. To, že Tanya nešla ma naozaj prekvapilo, ale neskôr...

Emmet a môj ocko sa vybrali na poriadny lov. Carlisl preberal niečo s Elazarom a Edward hral na klavíri. Super takže som tu skysla s týmito dvoma kreatúrami.

Troy sa predvádzal svojimi schopnosťami... premieňal sa na členov našej rodiny a napodobňoval nás v rôznych situáciách. Tanya sa samozrejme preafektovane smiala a mňa to vnútri strašne škrelo. Mala som chuť roztrhať ju a napchať do fľašky... čo ja viem napríklad od krabice na mlieko. Poslať ju niekam  strašné ďaleko. Niekam kde by sama nevedela kde je sever. Počkať... vie ona vôbec rozoznať svetové strany?

„Tanya?“

„Prosím?“ Otočila sa na mňa fakt neochotne... ja ju zabijem tu fúriu nedorobenú.

„Vieš... vieš kde sú svetové strany?“

„Prosím?“ Zodvihla obočie a ja som vybuchla hlasným smiechom. Z vedľajšej izby sa pridal aj Edward.

„Poď Tanya... dnes večer je krásne nebo plné hviezd... ukážem ti to tu?“ usmial sa Troy a dal jej za ucho pramienok vlasov. Pristihla som sa pri tom ako vrčím. Tanya na mňa vykulene pozerala a mňa už nebolo. No do piač!

Sedím pri jazierku a močím si nohy. Ani neviem ako som sa sem dostala... ako som toto miesto objavila. Ale jedno viem, že toto je môj úkryt pred svetom... pred zlom a nenávisťou. Pred sebou samou.

Vôbec neviem čo sa so mnou deje... či prichádzam o seba samú alebo som už úplne pomätená!

Vytiahla som z vrecka cigarety a zapálila si jednu. Pomaly som vťahovala ten hustý dym... taká dobrá cigaretka ma vždy ukludnila...

No dobré... ešte skončím v pekle... cigarety neznášam, ale keď mám nervy ako hrom... napríklad teraz... vždy si zapálim. Pozrela som sa na tú hnusobu v mojej ruke a odhodila ju. Nie... nebudem sa ešte viac ničiť... stačilo!

Vstala som a posledný krát sa pozrela na moje stratené ja v odraze jazierka. Utekala som prázdnym, mŕtvym lesom domov. Chcem zistiť čo ma toľko bolí... Nessie mi bude musieť pomôcť lebo inak sa zbláznim. Naozaj sa cítim ako pomätená.

To mi pripomína, že dnes ide film kde sa tarantula ožerie a ešte k tomu bude úplne bravúrne artikulovať. Tak to si nemôžem nechať ujsť. Myslím, že ma od hovoriaceho pavúka neodradí ani kýbeľ čokoládovej zmrzliny... alebo to áno!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj ľad sa raz roztopí 2. kapitolka: