Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 3. kapitola

20.07.2012 (22:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 3828×

Edward:

Ešte ona je nahnevaná? Ona sa správa ako podvedená, pritom ona dobre vedela, že som sa stavil s Emmettom? Tak potom prečo súhlasila? Bože, mal som chuť jej odrhnúť hlavu. Takto to nenechám, ešte si s ňou o tom pohovorím, nechám ju vychladnúť. S týmito myšlienkami som sa vracal domov, ani som sa s nikým neprivítal, ani som na nikoho nepozrel, len som prebehol cez dom a vybehol do svojej izby. Tresol som dverami a ľahol si na posteľ. Zrazu sa rozrazili dvere na našom dome. Počul som len zmätené myšlienky mojej rodiny, najprv som myslel, že to je ona, a že sa prišla hádať, ale ona by to neurobila. V tom som počul zúfalý krik. Zletel som dole.

„Kde je moja sestra. Kde je Bella! Edward Cullen, čo si jej urobil?“ Alice spadla na kolená a vzlykala.

„Čo by som jej urobil? Pohádali sme sa a ušla.“ Z jej myšlienok som nič nevedel zistiť, pretože ich mala zmätené.

„Takže ste sa pohádali, a preto si ju tam nechal ležať na zemi, bez rúk? Ty sviniar! Kde je? Idem si po ňu.“ Preboha, o čom to hovorí? Jasper mi poslal myšlienku: Je zúfala, bezradná, zbláznim sa z toho. A čo mám povedať ja, keď netuším, o čom to hovorí.

„Alice, upokoj sa. Prosím ťa, poď si sadnúť a povedz nám, čo si videla?“ Je pravda, že ma vytočilo, že si myslela, že by som jej ublížil ja, ale chcem vedieť, čo vie.

„Viem len toľko, že je niekde v lese, ruky má odtrhnuté od tela. Myslela som, že za to môžeš ty, bol si s ňou posledný...“ Ona si fakt myslela, že by som jej ublížil? Som možno hajzel, ale nie takýto... „Ja som vám chcela nechať súkromie, a preto som ju nesledovala, ani teba. Mala som čo robiť, sledovať rozhodnutia niekoho iného,“ zlomil sa jej opäť hlas, vedel som koho rozhodnutia sleduje. Čo ak je za tým on? Nie, to je hlúposť, inak by to videla.

„Ostaneš tu. Esme a Rosalie sa o teba postarajú, my ostatní pôjdeme hľadať Bellu,“ povedal som odhodlane a pozrel sa na svoju rodinu, tiež chceli, aby som ju našiel a zachránil.

„Prosím ťa, Edward, nájdi ju, zachráň mi ju za každú cenu, prosím.“ Alice bola zúfala, len som prikývol a už som aj letel z dverí.

Bežal som najrýchlejšie ako viem. Jasper, Emmett a Carlisle mi skoro nestačili. Bežal som cez les, cez moju lúku a vybral som sa smerom, kade som ju videl ísť po tom, čo sme sa pohádali. Po niekoľkých desiatkoch kilometrov som zacítil pach Belly a cudzieho upíra. Pozrel som na bratov a oni hneď pochopili, že ak nás ten upír zacíti, nech ho spacifikujú, no len čo nás zacítil, dal sa na útek a Jazz a Emm sa za ním rozbehli. Ja som rýchlo prišiel k Belle, pri ktorej sa už skláňal Carlisle.

Bol to hrozný pocit vidieť ju ležať bez končatín, po celej tvári mala praskliny, musela dostať silný náraz. Z Carlisleových myšlienok som pochopil, že to je veľmi zlé. Nebude stačiť zvieracia krv, a on nemá ako teraz na rýchlo zohnať darcovskú krv a vôbec nie ju nenápadne dostať z nemocnice. Jediné riešenie bolo zabiť človeka. Pokrútil som hlavou na znak nesúhlasu. Vedel som, že Bells by bola proti tomu, radšej by umrela, akoby mala piť ľudskú krv, už aj tak si myslí, že je netvor.

„Synak, nemáš na výber, buď to, alebo zomrie.“

Carlisle mal pravdu, ak by som ju nechal zabiť, tak pravdepodobne ma Alice rozseká a spáli. Dobre, rozhodol som sa. Bežal som cez les až do mesta, prehľadával som mysle ľudí a hľadal som nejakého vraha, násilníka, aspoň nech je to ľudské zviera a nie nevinný človek. Po pár minútach som našiel desaťnásobného vraha, ktorý pred smrťou svoje obete znásilňoval.

Prišiel som k nemu a zlomil mu väz, prehodil som si ho cez plece ako vrece zemiakov a bežal som späť. Keď som sa blížil k miestu, kde je Bella, z mysle mojich bratov som zistil, že ten upír im utiekol. Neschopáci, nedokážu chytiť jedného upíra, keby som ho naháňal ja, tak určite neutečie, som najrýchlejší. Dobehol som k nim, rýchlo som prehryzol tepnu a nakvapkal pár kvapiek krvi Belle do úst, pomaly sa začala dávať dokopy a už si telo toho chlapa prisala k perám, hltala tak, akoby nepila už veľmi dlho. Nebolo sa ani čomu diviť. Vzal som ju do náruče, privinul si ju pevne k telu a rozbehol som sa s ňou k nám domov.

Alice:

Nenávidím sa, všetko je len a len moja vina. Keby som ju nepočúvala, tak by sa jej nič nestalo. Cítim sa zúfalo, nemám jej ako pomôcť, ale ona mi nesmie umrieť, je  to moja jediná a skutočná rodina. Bella ma všetko naučila, vždy bola so mnou, stála pri mne a nikdy ma neopustila. Nemôžem o ňu prísť. To predsa Boh nemôže dopustiť! Keby som aspoň tie hlúpe slzy mohla roniť, ale ani to nedokážem. Z môjho zúfalstva ma prebralo zvonenie mobilu.

„Á-áno?“ Hlas sa mi triasol od vzlykov.

„Dobre, samozrejme Edward, všetko im poviem. A Edward... Ďakujem.“ Teraz som už bola šťastná, našiel ju... On ju našiel! Podarilo sa mu to.

„Esme, Rose, oni to dokázali, našli moju sestričku,“ povedala som, aby aj ony vedeli, že ich rodina je v poriadku a na ceste domov.

„Esme, Edward, ťa prosí, aby si mu pripravila izbu, vraj tam uloží Bellu,“ povedala som jej a otočila som sa na Rose. „Rose, teba mám poprosiť o nejaké čisté oblečenie pre ňu, prosím.“

Bez jediného slova obe vyleteli zo svojich miest a išli nachystať veci, o ktoré ich Edward požiadal. Po pár minútach vošli všetci do domu, Edward ju držal v náručí ako poklad, hneď s ňou vybehol hore schodmi do svojej izby, uložil ju do postele. Ja som ju hneď prezliekla a ľahla som si k nej. Všetci odišli, ja som ju chytila za ruku, natisla som sa k nej a hladkala som ju po mahagónových vlasoch. Moja sestrička je pri mne a bude v poriadku. Bola som pri nej tak, ako bola ona pri mne, už jej nikto nikdy neublíži.

Po dlhej noci konečne otvorila oči a ja som hrôzou odskočila na druhú stranu izby. Preboha! Jej karamelovo zlaté oči už neboli karamelovo zlaté, boli karmínovo červené. Presne som vedela, čo to znamená. Dali jej napiť sa ľudskej krvi. Keď to Bells zistí, znenávidí ich. Už teraz nenávidí samu seba a teraz to bude ešte horšie, ale ja ju aj tak budem milovať, je to moja sestra. Skočila som jej okolo krku a nechcela som ju už nikdy pustiť.

„Au, Alice, to bolí,“ zachrapčala na mňa.

„Nebuď padavka, prežiješ útok upíra a objatie sestry ti robí problém.“ Chcela som odľahčiť situáciu a podarilo sa. Obe sme sa zasmiali a to privolalo zvyšok rodiny Cullenovcov.

„Ako sa cítiš, Bella?“ Prvý vošiel Carlisle.

„Divné, akoby ma niekto odznova musel poskladať,“ zasmiala sa, lebo si myslela, že to bol vtip, ale nebol.

„To bol vtip, mali ste sa zasmiať,“ povedala stále so smiechom v hlase.

„Belli, ale oni ťa fakt museli poskladať, ruky si mala odtrhnuté od tela, je div, že ti neodtrhol aj hlavu." Zlomil sa mi hlas pri tejto predstave.

„On ma nechcel zabiť,“ povedala tak presvedčivo, akoby tomu sama verila.

„Ako to myslíš?“ Teraz už sa ozval Edward.

„Čo tu tento robí? A kde to vlastne som?“ Začínala si uvedomovať, že nie je doma. Prúser...

„Si u Edwarda v izbe, on a jeho rodina ťa zachránili, len vďaka nim si teraz tu so mnou.“ Pozerala som sa na ňu a čakala na jej reakciu.

„Ja tu odmietam ostať! Ďakujem za záchranu, ale idem preč!“ To som mohla tušiť a to sa ešte nevidela v zrkadle.

„Alice, prečo zakrývaš zrkadlo?“ Ouou, aká zrazu všímavá.

„Len tak, poď ideme domov, ďakujeme vám za všetko, my už asi pôjdeme,“ povedala som a ťahala Bells preč, jedine Edward vedel, čo sa deje a čo je dôvod môjho rýchleho odchodu.

„Ani ma nehne, Alice, chcem sa vidieť.“ Vytrhla sa mi a šla k zrkadlu, poslala som Edwardovi myšlienku nech sa okamžite uhne, ale on stál ako prikovaný a to bola chyba...

„Ty jeden sebecký sviniar, čo si mi to urobil?“ vyletela po ňom a prerazila s ním stenu do Jasperovej izby, Esme bude mať radosť...

„Čo som urobil? Zachránil som ťa, ty nevďačnica jedna,“ kričal po nej Edward.

„Nikto ťa o to nežiadal, nikto ťa neprosil, aby si urobil zo mňa netvora, ešte väčšieho netvora, akým som,“ kričala po ňom teraz ona.

„Urobil som to pre Alice, ona ma o to prosila, moja rodina sa rozhodla jej pomôcť, keby bolo na mne, nechám ťa zhniť tam, kde si!“ Tak toto boli silné slová, pomyslela som si, ostatní sa len pozerali a Emmett sa smial. Neviem, čo bolo na tom vtipné.

„Mal si ma nechať zhniť a mohol si si ušetriť tú ľútosť...“ Schmatla ma za ruku a už sme boli preč. Ja som vedela, že to zle dopadne, ale nie takto. Ale neľutujem to, lebo mám naspäť svoju Bells, ona sa upokojí a bude dobre. Prišli sme domov a ja som si s ňou chcela o všetkom pohovoriť, ale zavrela sa do izby, tak som uznala za vhodné nechať ju vychladnúť, a preto som sa rozhodla ísť ešte ku Cullenovcom a ospravedlniť sa za jej správanie. Tiež im poďakovať ešte raz za jej záchranu.

Niekde inde:

Bolo to len o chlp, už som si myslel, že sa ich nestrasiem. Stále, ale nedokážem pochopiť, ako sa mi ju podarilo nájsť. Hľadá ju celá garda, všetci sme roztrúsení po celom svete, aby sme ju našli a ja ju nájdem vo Forks pri love. Dúfam, že mi to môj pán objasní. Ako to je možné?

Vchádzal som do hradu a rovno som si to namieril do hlavnej sály.

„Kam si sa vybral?“ No jasné, Jane.

„Jane, idem za Pánom, mám pre neho cenné informácie,“ oznámil som jej.

„Nikam nepôjdeš, Pán je práve pred obedom a neprijíma návštevy.“ Znela hrozivo, vlastne, ona je hrozivá.

„Povedz mu, že som našiel Isabell.“ To by malo stačiť. Vyvalila na mňa tie svoje červené oči a pokynula, nech idem za ňou. Každý vedel, že informácie o Isabelle sú to najdôležitejšie pre všetkých, ale len  oni traja vedeli prečo.

„Môj pane, prepáčte, že si vás dovoľujem rušiť, ale tento červ hovorí, že má informácie o Isabelle,“ prehovorila tá blonďavá zmija.

„Pristúp bližšie, priateľ môj.“ Že priateľ, musel som sa v duchu zasmiať. On nemá priateľov, jeho sa každý bojí, lebo je pánom všetkých upírov.

„Môj pane, ďakujem, že ste ma prijali,“ poklonil som sa a pobozkal som mu ruku, hlúpe zvyky...

„Bol som vo Forks na love, keď som náhodou stretol Isabell. Odmietala ísť so mnou dobrovoľne, tak som jej chcel trochu pomôcť, ale zastavili ma...“ Odmlčal som sa a on začal vrčať.

„Mal si ju sem doniesť násilím, je potrebné, aby bola tu!“ Znel hrozivo, schmatol moju ruku a pozrel si všetko, čo sa tam udialo, chvíľu sa usmieval, keď videl, že som ju skoro mal, ale keď uvidel, kto ju prišiel zachrániť, skamenel.

„Cullenovci,“ vydýchol, „tak to máme problém, keďže je pod ich ochranou, sa to všetko skomplikovalo, násilím ju nedostaneme.“ Na chvíľu sa odmlčal. Asi premýšľal, čo má robiť, nakoniec prehovoril: „Z toho, čo si zistil znamená, že jej štít nefunguje tak ako má, lepšie povedané, ešte ho úplne neovláda, pretože kým ho má natiahnutý, nevieme ju vystopovať, ale keď ho má stiahnutý, tak ju nájdeš,“ povedal a opäť sa odmlčal. Vôbec som nerozumel, čo má za lubom.

„Okamžite zavolajte Damona Salvatore, hneď,“ rozkázal svojím poskokom a ja som asi začal tušiť, o čo mu ide. Damon je mocný upír, ktorý donúti každého robiť to, čo chce on. Stačí priamy očný kontakt a každý urobí, čo chce. Preto sa mu Pán nikdy nepozerá priamo do očí, a aby som nezabudol, pre každú ženu je neodolateľný, pche, akoby bol Boh.

„Čo potrebujete, Pane?“ Máme ho tu, fešáka...

„Laurent našiel Isabellu, tvojou úlohou bude ísť do Forks, zblížiť sa s ňou, musí ti začať dôverovať. Keď nebude mať natiahnutý štít, prinútiš ju, aby prišla s tebou sem do Volterry,“ rozkázal mu.

„Dobre, ale mám podmienky, chcem honosný dom, neobmedzený príjem peňazí a nebudete mi zasahovať do akcie,“ vyjednával Damon.

„V poriadku, ale chcem mať každý týždeň informácie, ako to prebieha, nebude to ľahké, to si uvedom.“ Pre neho nie je nič ťažké, aspoň si to myslím...

„Koľko mám času?“ zaujímal sa Damon.

„Nebudeme si dávať termín, je to neľahká úloha, a preto som zavolal práve teba, verím ti, máš času, koľko chceš, ale nech to netrvá večne.“ To boli jeho posledné slová. Damon sa poklonil a už aj odchádzal.

Ďakujem mojej zlatučkej Jessy za obrovskú pomoc a za trpezlivosť, ktorú preukazuje pri opravovaní a za úprimný názor a pohľad na moju poviedku. :)

GCullen, tebe ďakujem za úprimné komentáre a tiež za rady, ktoré mi píšeš, budem sa snažiť každou kapitolou zlepšovať a možno do konca poviedky to zvládnem. :)

Vaše komentáre si beriem v dobrom a hlavne k srdcu, vďaka takým, ako vy, sa človek zlepšuje a chce na sebe pracovať!

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 3. kapitola: