Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! 7. kapitola

01.07.2010 (17:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1815×

Otvorila som oči. Slnko z okna prenikalo až na posteľ a mojej tvári sa nevyhlo. Zažmúrila som. Zrazu som vedľa seba započula smiech.

„Edward...“ povedala som a zatvorila oči. Poladil ma po tvári.

„Do Volterry prišiel niekto nový,“ oznámil.

„Naozaj?“

„Áno, dnes bude privítací ceremoniál. Ďalej Alice videla, ako bude bojovať. Chudák prehrá s Demetrim a hneď nato aj s Felixom. Jane si ho tiež podá, takže mu momentálne dosť nezávidím,“ zasmial sa.

„Aha, tak to má smolu,“ uznala som.

„Bella, ale aj ty, keď budeš upír, tak sa tomu nevyhneš,“ zazrel na mňa.

„To nemyslíš vážne!“ Veď prehrať by som nezniesla. A už vôbec nie vtedy, keď víťaz je Volturi! Predstavovala som si, čo by bolo, keby ma niekto porazil. Uf, radšej na to nemyslím.

„No,“ prikývol. „Myslím to smrteľne vážne.“

„Už dnes,“ vydýchla som.

„To hej. Skoro som na to aj zabudol,“ povedal s veľkou bolesťou v hlase.

„Ale Edward, už budem ako ty!“ snažila som sa ho priviesť na iné myšlienky. Pokúsil sa o úsmev, no ja som vedela, že je to pre neho dosť ťažké.

„Chcem, aby ťa premenili až večer. Nech si užiješ čo najviac toho, že si človek. A všetko najlepšie k narodeninám,“ žmurkol na mňa.

„Ach, už som strašia ako ty,“ povzdychla som si.

„Nelám si na tom hlavu, Bells,“ dodal. „Ja ťa aj tak milujem.“

„Som rada.“

Raňajky prebehli v tichosti. Aj keď som toho veľa nezjedla – nie je mi práve najlepšie. Stále ma napína na zvracanie...

„Bells, je ti dobre,“ spýtal sa ma Edward.

„Len trošku nevoľno,“ uistila som ho.

„Aha, mám ísť za Carlisleom?“

„Nie!“ hneď som skríkla. Sťažka si povzdychol a privinul si ma do náruče.

Večer

„Bella, už nás volajú do trónnej miestnosti,“ povedal smutne Edward.

„Zlatko, prečo to tak berieš. Veď ja po tomto túžim a nevrav, že ty nie!“ Hodila som po ňom nevinný pohľad. „A už to aj tak nemôžeš zmeniť,“ dodala som.

„Aj to je pravda,“ povedal a sklonil pohľad. Zhlboka sa nadýchol a ja som ku nemu pristúpila.

„No tak už poďme,“ vyhlásila som. Schytil ma za ruku a ja som sa nechala viesť celou chodbou.

„Tu ste,“ povedal Carlisle, keď sme vošli do izby. Aro sedel s Marcusom a Caiusom na trónoch. V pravo pod nimi bolo položené niečo ako posteľ. Edward ma prekvapivo viedol až k nej a opatrne ma tam usadil.

Len teraz som si uvedomila, že si budem musieť prejsť celou tou premenou, tým peklom a spaľujúcou horúčavou. Potom už nebudem ako teraz. Nebudem môcť si len tak vyjsť von, kedy sa mi zachce. Už nebudem mať nikdy deti, po ktorých som toľko túžila... s Edwardom.

Bola to krásna predstava... malé detičky – moje a Edwardove – ktoré behajú okolo nás a hrajú sa.

Už sa nikdy nebudem červenať – to je plus pre mňa. Edwardovi to isto bude chýbať, no ja budem rada, ak sa toho zbavím!

Ale musela som si spomenúť aj na to, že to má aj svoje výhody. Nebudem jesť normálnu stravu, takže sa ušetrí kopec peňazí. Taktiež nebudem starnúť a budem žiť celú večnosť. Možno budem mať aj nejaký ten dar... A hlavne budem silná, presne tak, ako hocikto z našej rodiny a Volturiovcov.

„Môžem ešte niečo?“ opýtal sa Edward a hlavu mal blízko tej mojej. Samozrejme, že som hneď pochopila.

„Jasné,“ usmiala som sa. Spojil naše pery. Pohladil ma po tvári a hneď sa odtiahol. To bola asi menšia rozlúčka.

„Môžete začať,“ prikázal Aro, ktorý sedel znudene na tróne. Carlisle s Esme sa pohli ku mne. Obaja si stali ku mne. Zavrela som oči a čakala.

Obaja sa ku mne priblížili – každý z inej strany. Na krku som pocítila chladný dych jedného z rodičov. Ľadové zuby sa dotkli pokožky.

Zbohom ľudský život...

„Nie!“ zakričal cez celú halu Edward s Alice.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! 7. kapitola :