Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! 1. kapitola

08.06.2010 (19:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3781×

Malé dievčatko nemohlo spať. Bola búrka, svetlo z bleskov presvitalo cez závesy a osvetľovalo jej izbičku. Zvuk jej dunel v ušiach. Pritískala si na hlavu svoj vankúš, no nepomáhalo to. Za svojou sestrou, Rosalie, nechcela ísť. Vedela, že by sa jej znova len vysmiala. O svojom bratovi – Jasperovi – ani neuvažovala.

Napadlo ju, že by šla za svojou mamou, ktorá by si ju privinula na svoju hruď a vtisla malý božtek do vláskov. Malá Bella to mala veľmi rada. V jej chladnom náručí sa jej zaspávalo najlepšie.

Isabella zoskočila z postele, na nohy si navliekla papuče, cez plecia si prehodia malú bledomodrú deku a vybrala sa do hlavnej miestnosti ich hradu. Vedela, že jej rodičia sa nedávno stali upírmi, no aj tak ich mala rada. Boli totiž vegetariáni.

Bella prišla k miestnosti, kde boli jej rodičia. Sedeli na pohovke a s niekým diskutovali. Nie, to bola hádka. Započúvala sa...

„Tie deti o vás vedia! Vedia, kto ste!“ hovoril, no, skôr vrčal, niekto cez zaťaté zuby.

„Ale moje zlatíčka to nikomu neprezradia!“ obhajovala sa jej matka.

„Esme, ako si môžeš byť taká istá?!“

„Som si istá. Poznám ich!“

„Dobre, nehádajte sa. Dostal som jeden nápad. Do ich osemnástich narodenín budete musieť vydržať...“ hovoril Carlisle potichu.

„Až do osemnástich? Tajomstvo sa do vtedy určite prezradí!“

„Aro, nechaj ma dopovedať! V deň ich osemnástich narodenín ich premeníme...“

„A ja im dám úlohu, ktorú budú musieť splniť,“ usmial sa dlhovlasý muž.

„Aro, nie!“

„Alebo ja si to ešte premyslím. O desať rokov som späť.“ Hneď ako to dopovedal, otočil sa a zmizol. Esme sa zadívala Carlisleovi do jeho zlatých očí.

„Čo budeme robiť?“ zúfalo sa ho spýtala.

„Neboj sa. V deň, keď dovŕšia osemnásť ich premeníme. Tak splníme aspoň časť dohody. O tej úlohe... pouvažujem. Máme desať rokov!“ povedal Carlisle a privinul si Esme ku sebe.

„To je pravda, že desať rokov, ale to ubehne ako voda."

Bella sa preľakla. Nechcela byť totiž upír. Ale vedela, že môže byť “tá lepšia“, čiže nebude na ľudskej strave, ale aj tak.

Ešte raz sa pozrela cez dierku v stene na matku a otca, a rozutekala sa po chodbe.

„Čo to bolo?“ spýtala sa Esme a podvihla hlavu.

„Isabella, počula nás,“ povedal Carlisle.

„Ideš za ňou?“

„Nie, nepovie to nikomu,“ usmial sa. Bella utekala a vošla Rosie do izby.

„Bella?“ spýtala sa otrávene.

„Prepáč, Rosie, ale sama sa o svojej izbe bojím,“ priznala sa Bella.

„No dobre, môžeš tu zostať." Bella si v hlave počítala roky. Teraz má desať, Rosie s Jasperom majú jedenásť. O tých desať rokov už budú upírmi. Bella si povzdychla a prehodila si cez hlavu perinu.

O sedem rokov...

Pohľad Belly

Už len štyri roky a bude zo mňa niekto, kým nechcem byť. O svete upírov viem dosť veľa. Poznám veľa tých, čo sa nimi stali. Dokonca aj jeden chlapec, s ktorým si veľmi dobre rozumiem. Myslím, že to je už niečo viac, než priateľstvo. Volá sa Edward a chodieva ku nám často. Vie o tom, čo naši rodičia sľúbili Volturiovcom. Vie, čo sa so mnou stane, no keď sme spolu, nerozprávame sa o tom. Ja ten okamih budem brať ako moju smrť.

On mi však kedysi vravel, že je to ako nový začiatok, no ja mu neverím!

„Ahoj, Bella!“ vyrušil ma z rozmýšľania.

„Ahoj,“ pozdravila som ho, no oči som si nechala zavreté. Ležala som na slnku a vychutnávala si leto.

„Rosie s Jasperom majú na ďalší týždeň narodeniny, však?“ opatrne sa spýtal.

„Áno,“ povzdychla som si.

„Je zvláštne, že oni ani netušia, čo sa to s nimi vlastne ide robiť. Nevedia o tom, že budú upíri!“

„Priala by som si, aby som pred niekoľkými rokmi nebola zvedavá a nepočula rozhovor Ara a rodičov,“ povedala som. Edward si ku mne prisadol. Na slnečnom slnku sa nádherne trblietal.

„Ja si myslím, že je lepšie, že si sa o tom dozvedela skôr,“ usmial sa.

„Edward, Edward,“ povzdychla som si.

„Čo by si rada?“ spýtal sa. Pocítila som, že sa nado mnou skláňa. Pootvorila som jedno oko.

„Nič,“ zasmiala som sa. Chcela som sa zdvihnúť, no zabránil mi v tom. Svojou chladnou rukou mi prešiel po líci. Po jeho ľadovom dotyku tam zostali len zimomriavky.

„Ľúbim ťa,“ zašepkal mi do ucha. Od neho som to počula po prvýkrát. Pozrela som sa mu do jeho zlatých očí a usmiala sa na neho.

„Aj ja teba, Edward,“ povedala som.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! 1. kapitola :