Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » ...aby ste plakali šťastím a smiali sa bolesťou - Prológ

12.07.2010 (19:00) • AngieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2455×

Prológ

Mladé dievča sedelo v aute, smerovalo do školy. Dnes mali prísť nejakí noví žiaci, ona však nebola taká ako ostatní, netúžila poznať tých nových ako skoro celá škola. Ledva poznala tých starých. Mala len dvoch priateľov, Angelu a Richarda. Angela bola jej najlepšou a zároveň aj jedinou kamarátkou, vedela o všetkom. A Richard? Richard pre ňu nebol len priateľ, tajne ho milovala, vedela, že niekto ako on by jej city isto neopätoval. Richard bol vysoký, hnedovlasý poloboh s hnedo-zelenými očami, každé dievča po ňom túžilo, ale on každú ignoroval. Matka jej zomrela keď bola malá, a tak jej nemal kto povedať, ako sa dievčatá obliekajú a maľujú, o tomto svete nevedela nič. Otec ju vinil zo smrti matky, a preto ju často bil, ale o dva roky na to tiež zomrel. Myslela si, že sa už nič horšie nemôže stať, no po pol roku sa dozvedela, že aj ona za nimi za chvíľku pôjde do neba. Trpela totiž svalovou dystrofiou, avšak aj v tomto bola iná. Trpela touto zvláštnou chorobou len zvnútra. Pomaly jej zlyhávali orgány.

Pohľad Bella:

Nasadla som do auta a vyrazila smer škola. Zaparkovala som na mojom obvyklom mieste. Všimla som si nové auto asi dva miesta od toho môjho. Myslím, že to bolo volvo. Asi auto tých nových, pomyslela som si. Obišla som auto, zobrala som tašku a letáky zo sedadla spolujazdca a vydala sa do kancelárie školy. Cestou som stretla Angelu - moju najlepšiu kamarátku a vlastne aj jedinú kamarátku. Len sme sa pozdravili a pokračovali cestou do kancelárie. Angela mi zobrala polovicu letákov, aby som to nemala také ťažké. Vošli sme do kancelárie, boli tam nejakí žiaci a dohadovali sa s pani Cooperovou. Potichu sme ju s Angelou ozdravili a nejaké tie letáky jej vložili do drôteného košíka.

„Slečna Swanová?“ ozvala sa pani Cooperová, keď sme odchádzali.

„Áno?“ spýtala som sa nechápavo.

„Mohli by ste mi ukázať tie letáky?“ Len som prikývla a doniesla jej k pultu jeden. Boli to letáky na tohtoročný ples maturantov. Sama som tie letáky vyrábala. 

„Veľmi pekné, ako vždy, samozrejme,“ povedala a milo sa na mňa usmiala. 

„Ďakujem,“ odvetila som jej a placho sa usmiala. Nebola som zvyknutá na tak veľkú chválu. Otočila som sa ku dverám a vybrala sa s Angelou rozvešať letáky po škole. Skončili sme tesne pred zvonením. Rýchlo sme sa rozlúčili a utekali na hodinu. Došla som tesne za učiteľom, rýchlo som sa posadila do lavice. Všimla som si, že mám spolusediaceho. Musí to byť nejaký z tých nových žiakov, pretože predtým som s nikým nesedela. Učiteľ začal vysvetľovať látku. Asi v strede hodiny mi môj spolu sediaci podstrčil papierik. 

„Ahoj, ako sa voláš?“ Ignorovala som to a ďalej sa venovala učiteľovi. Na konci hodiny sa neznámy postavil a povedal. 

„Keď sa so mnou nebavíš, tak to aspoň napíš!“ Otočila som sa na neho. 

„Ja by som sa s tebou bavila, ale nie cez hodinu,“ povedala som, vstala o odišla z triedy na chodbu. Potom som mala ešte ďalšie tri hodiny, po ktorých som došla na vytúžený obed. Nabrala som si jedlo a posadila som sa k stolu. Čakala som, kedy Angela príde z hodiny. Po chvíľke sa objavila vo dverách, rýchlo si zobrala jedlo a utekala ku mne. 

„Bell, hlavne buď kľudná, keď ti to poviem,“ povedala záhadne Angela. 

„Ang, čo sa stalo?“ spýtala som sa jej. 

„Vieš, Richard..." nestačila dopovedať, lebo som jej skočila do reči. 

„Čo je s ním? Stalo sa mu niečo?“ Bola som vystrašená, bála som sa o neho. 

„No, on prijal Jessicin návrh a pôjde s ňou na rande,“ povedala smutne Angela a mne sa zrútil svet.

Autor: AngieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek ...aby ste plakali šťastím a smiali sa bolesťou - Prológ: