Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ab Aeterno prolog

Ashley Greene by eMCullen


Ab Aeterno prologKopla do mňa múza a ja vám idem povedať o mojej novej poviedke. Píšem o dvoch súrodencoch. Príbeh sa odohráva na Slovensku. Edward a Destiny sú súrodenci. Po tajme sa milujú a prejavujú k sebe city. Jedného dňa sa Edward rozhodne ukončiť to celé medzi nimi. Povie Destiny, že odchádza na intrák. Ona utečie... bude nezvestná už dva dni a Edward sa o ňu bude báť. Povie všetko svojim rodičom a zistí, že Destiny a on nie sú biologický súrodenci. Rozmýšľal kde by ju mohol nájsť až ho napadlo jedno miesto... ich miesto. Našiel ju tam ležať... no však mŕtvu. Utekal po pomoc, no ona už tam neležala. Ako to skončí s Edwardom a kam zmizla Destiny? Aké nástrahy a aký osud čaká tento zaľúbený pár?

"Ľúbiť a byť ľúbený je ako cítiť slnko z oboch strán."

 

Prolog

 

hudba

 


Bol obyčajný slnečný deň, slnko ohrievalo ľadovú vodu. Všade prevládalo ticho a pokoj. Cesty boli prázdne a mŕtve, len ona tu bola. Sedela  pri Dunaji na starej lavičke a kŕmila hladné čajky. Znovu a zas sa usmievala. No necítila sa celkom celá. Niečo jej chýbalo. Sedela tam a na bledej tvári sa jej rozlieval úsmev. Niekedy sú spomienky tak silné...

Jej ryšavé vlnité vlasy jej rámovali jemnú tvár. Muselo byť oslobodzujúce len tak sedieť, nechať sa kolísať v povevoch vetra.

Vedľa po kamennej ceste kráčal chlapec. Jeho oči plné chlapeckého šibalstva blúdili po pokojnej vode, sunuli sa od lavičky k lavičke. Keď ju uvidel pery sa mu zvlnili do krátkeho úsmevu. Pre neho bola ONA slnkom dňa. Nechával sa hýčkať jej hlasom, dotykmi i jej vôňou.

Ona len čakala a priala si len jedno... aby bol už pri nej. Aby si mohla zaboriť tvár do jeho ramena. Čakala ho tu, ako každí deň. Vedeli, že toto je jediné miesto, kde môžu byť samy.

Neboli ako normálne páry. Nedržali sa za ruky na verejnosti. Neoslovovali sa láska, zlatíčko, miláčik. Ale...

Destiny

Bolo tu krásne. Toto miesto som milovala, možno to bolo tým, že to bolo naše miesto. Bez neho by to tu pre mňa nebolo také svetlé a živé. Neviem si predstaviť jednu chvíľočku bez toho, aby som pri jeho dotyku či hlase, necítila šteklenie v brušku. Aby som pred očami nemala šťastne namaľované obrázky našej spoločnej budúcnosti.

Započula som kroky na štrku, otočila som sa a nikde nikto. Sklamane som sa otočila naspäť k vode a rozhadzovala suchý chlieb. Vzdychla som si a schovala sa viac do kabátu pred chladným vetrom. Zrazu mi oči zakryli  dlane a ja som sa rozosmiala. Celým mojim drobným telom sa rozlieval pocit tepla... je tu. Konečne!

„Ahoj láska,“ pobozkal ma do vlasov a preskočil lavičku.

„Kde si bol tak dlho?!“

„Profesorka potrebovala naladiť klavír,“ usmial sa na mňa a moje srdce sa trepalo šťastím.

„Takže ty si taký pozorný,“ pohladila som ho po ľadovom líčku a on si oprel svoju tvár do mojej dlane.  Zavrel oči a tak povediac fetoval moju vôňu. Tak to nazval... je to môj levík.

„S kým ideš na maturitný ples?“ Moja nálada okamžite klesla na bod mrazu. Musíme ísť každí s niekým iným, aby to nezistili. To obmedzovanie ma naozaj štve! Nedokážem si predstaviť, že sa ma bude dotýkať niekto iný. Že tie kroky, ktoré ma učil Edward bude tvoriť niekto iný.

„Pozval som Niki Tomert,“ to snáď  nemyslí vážne. To dievča je doňho zaľúbené snáď od prvej triedy na strednej! Vytrhla som mu ruku a zložila  si ich na prsiach.

„Nebodaj žiarliš, pampúšik!“ zasmial sa, ale ja som sa čím ďalej tým viac  mračila. Urážalo ma, že to neberie vážne!

„Edward, ja to myslím vážne!“ špitla som a sklopila zrak. Palcom mi zodvihol tvár a donútil ma aby som sa mu pozerala do očí.

„Teraz ma pozorne počúvaj! Si jediné dievča, ktoré milujem. Viem, že iba ty máš kľúč k môjmu srdcu. Ty ma vždy dostaneš až k oblakom. Milujem každú pehu na tvojom malom nosíku. Alebo vieš čo?“ Vyzeral strašne nahnevane... zľakla som sa jeho reakcie. Okamžite sa mi ruky začali klepať.

„Nenávidím ťa. Neznášam ťa a už ťa nikdy nechcem vidieť...“ cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy.

„Des... také slová odo mňa nikdy nebudeš počuť!“ Usmial sa a pobozkal ma jemne na pery. Buchla som ho do ramena a on sa rozosmial. Počuť znovu jeho sametový hlas bolo neskutočne krásne.

„Niekedy si strašný trulo, levík.“

„Ja viem, pampúšik,“ pobozkal ma na pery. Náš bozk priberal  grády a ja som začala lapať po dychu. Chcel sa odtiahnuť, no ja som ho nenechala. Keď už zomrieť tak v jeho náručí a obsypaná bozkami!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ab Aeterno prolog:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!