Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ab Aeterno 5. kapitola

08.06.2010 (15:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1081×

"Oblapila nás vášeň,

zmizol strach.

Nenecháme našu lásku pominúť v prach!"

5. kapitola

hudba

„Som tu, som tu, láska.“ Chytila ma okolo krku a plakala. Nič iné nemôžem, len ti ďakovať Bože, ďakujem za to, že si mi ju vrátil späť, zdravú a len moju.

Edward

Stále len plakala a lapala po dychu. Hladil som ju upokojujúco po vlasoch a vyčítal si každé moje premárnené a hlúpe slovo, ktoré si môj anjel musel vypočuť.

„Ja-ja... prepáč, Edward,“ šepla a vo mne sa nahromadil hnev, nie na ňu, ale na mňa samého.

„Neospravedlňuj sa mi, Dess. Ty za nič nemôžeš, keby som nebol taký hlúpy a opovážlivý, nestalo by sa to.“

„Ale stalo, som hlúpa. Mala som držať jazyk za zubami.“

„To skôr ja, láska.“ Pobozkal som ju na čelo a ona sa mi schúlila v náruči. O pár minút som počul jej kľudné oddychovanie. Zavrel som oči a oddal sa snom s mojou láskou, s mojím životom. Nikdy by som si nemyslel, že ma stretne toľké šťastie i keď si musíme prejsť mnohými rizikami. Obaja sme našli úkryt, kde naša láska môže byť viditeľne opätovaná.

Ráno som sa zobudil a chystal sa pobozkať moju lásku na dobré ráno, no nikde nebola. Rýchlo som vstal a srdce mi buchotalo až v krku. V hlave mi kričalo, čo keď zase utiekla? Čo keď ma už neľúbi a nevedela mi to len povedať? Alebo skôr ešte lepšie, čo keď sa mi to celé len snívalo a ona niekde leží vonku v zime. Už už som stál pri dverách, keď v kuchyni niečo padlo. Babička to nemohla byť, pretože chodí ráno na trh a Daniho si neviem predstaviť v kuchyni, čo by tam tak asi robil. Vstúpil som dnu a uvidel ju... srdce sa mi okamžite spomalilo a na tvári rozlial spokojný úsmev.

„Dobré ráno,“ šepol som a chytil ju okolo pásu.

„Dobré, spachtoš.“ Otočila sa a vtisla mi rýchlu pusu na pery. Oprel som sa o linku a založil si ruky na prsiach, celú dobu som ju pozoroval a ona sa na mňa stále len usmievala. Takto by som vedel stáť celé hodiny. Nevnímať okolie len jej šťastie, ktoré zároveň napĺňa aj mňa. Je to úžasné, cítim sa ako keby sme boli jedno telo, jedna duša a jedno srdce. Pustil som rádio a Dess ma bez slova posadila na stoličku. Položila predo mňa raňajky, chcel som na ňu počkať, no ona ma bez slova popoháňala. Začal som jesť a ona si niekam odbehla o pár minút sa vrátila s pohárikmi a v druhej držala šampanské. Vybrala z ľadničky jahody a spoza dverí košík.

„Chystáme sa niekam?“ Len sa na mňa šibalsky usmiala a chytila ma zozadu okolo krku. Perami mi prešla po krku až ušiam a šepla mi do ucha.

„Na piknik predsa, naša lúka je stále tu.“ Zasmiala sa a ja som už stál na nohách.

„Ideme?“ Ukazováčik namierila von z kuchyne a zavelila.

„Do kúpeľne! A prezliecť sa!“

„Destiny!“ zakňučal som, ale ani to neplatilo na môjho malého diablika.

„Edward, ak...“ no to už som ju začal vášnivo bozkávať. Hral som sa s jej perami a keď mi bolo málo zaplietol som do hry aj naše jazyky. Rukou som jej putoval po chrbte a ona mi zamotala ruky do vlasov. Cúvali sme a ani jeden z nás nevidel na cestu. Narazili sme do steny, kde sme sa posúvali do prava, narazili sme do obrazu, ktorý padol, obaja sme sa iba zasmiali a nenechali sa rušiť... keby nedošiel Dani, nevedel by som ako by to skončilo.

„Prepáčte, nechcel som...“ Destiny sa odo mňa odlepila a rozpačito si prehrabla vlasy.

„To je... v poriadku, Dani.“ Vybehla z kuchyne a ja som už len počul jej smiech a dupanie po schodoch.

„Tie ženy,“ odfrkol si Dani a ja som mu musel na to len pritakať. Veď presne tak, tie ženy! Ešte sme s Danim prehodili pár slov a ja som sa šiel dať so poriadku. Už sa neviem dočkať našej lúky a hlavne spoločnosti môjho srdca.

Destiny

Vybehla som hore po schodoch a neuveriteľne som sa smiala. Celé to bolo iba o uvoľnení. Keby tam nedošiel Dani, rozbúrali by sme celý dom našou vášňou. Vbehla som do izby a prezliekla sa do modrých letných šiat. Na konci šiat boli biele volániky. Obula som si biele balerínky a vlasy som si vypla štipcom v tvare modrého motýľa. Dva pramienky vlasov som si nechala padnúť pozdĺž tváre, na oči som si naniesla riasenku a mohla som vyraziť. Otvorila som dvere a ľaknutím som až nadskočila. Edward stál pre mojimi dverami a v ruke držal ružu.

„Môžeme ísť, princezná?“ Bol nádherný na tvári sa mu skvel sladký úsmev a na sebe mal bielu košeľu, golier rozopnutý, tmavé džínsy a vlasy rozfúkané vetrom.

„Ďakujem, môžeme.“ Pobozkala som ho na pery a slastne si vydýchla. Chytila som ho za ruku a ešte sme si v kuchyni vyzdvihli kôš plný dobrôt.

Šli sme cez les. Bolo to tu nádherné, cestu k našej lúke sme veľmi dobre poznali. Cez malé škárky medzi stromami sa pretierali lúče teplého slnka. Sem tam ma hladili a hriali na pokožke.

„Cítim sa ako Janko a Marienka.“ Zasmiala sa moja láska a ja som sa na neho otočila s úsmevom na tvári.

„Dobre, tak ja som vlk.“

„Nie, ty si Marienka!“

„Nie, vlk!“

„Marienka!“

„Vlk!“ zakričala som so smiechom a on sa ku mne rozbehol. Prehodil si ma cez rameno a utekal so mnou cez hustý les. Už to bol len kúsok a s jeho kondíciou  nám to netrvalo dlho. Položil ma na zem a rozprestrel deku. Ja som zatiaľ vytiahla šampanské a jahody. Ľahla som si na slnko a vyzula si topánky. Zastrela som si pohľad rukou, aby som videla môjho bôžika. Stál kúsok odo mňa a bol mi otočený chrbtom. Tichý vietor sa mu hral z vlasmi a ja som vedela, že sa usmieva. Pomaličky sa otočil a šiel ku mne. Kľakol si a pohladil ma po tvári, slastne som privrela oči a nechala sa hladiť jeho dotykmi. Hýčkať sa jeho vôňou.

„Milujem ťa, Dess!“ Sadla som si a palcom mu prešla po perách.

„Aj ja teba,“ šepla som a vybrala šampanské a jahody. Najprv sme si pripili. Neskôr som mu ležala na nohách a on ma kŕmil jahodami. Hral sa so mnou. Mala som zavreté oči a prechádzal mi jahodou po perách, trochu som ich pootvorila a cítila som ako sa celé moje telo vznáša radosťou. Okolo mňa sa motala láska a ja som neverila, ako sa z nešťastia môže stať šťastie, ale ono to tak asi býva.

Otvorila som oči a jeho tvár bola hneď nad tou mojou. Začali sme sa bozkávať, no zapojila sa aj vášeň a túžba. Kľakla som si tak ako on a zamotala mu ruky do vlasov. Bol to tak naplňujúci pocit, byť s ním. Sama, bez prekážok! Niekedy je dobré zabudnúť na svet okolo, na ľudí ktorí vás bijú slovami. A stráviť chvíľu s niekým o kom viete, že by vám nebol schopný ublížiť. Zvalila som sa na neho a on ma jemne hladil po bokoch, po chrbte...

„Milujem ťa,“ vzdychla som mu do pier a on sa usmial.

„Nie tak, ako ja, opička.“ Odtiahla som sa a zodvihla jedno obočie.

„Opička?“

„Diablik,“ šepol a ja som sa usmiala a kývla na súhlas.

„To je lepšie.“ Kusla som mu do spodnej pery a on sa prevalil nado mňa. Nosom mi prechádzal po tvári a sem tam ma jemne pobozkal. Škrabkala som ho na zátylku a on slastne mrnčal. Milujem ho... milujem chvíle s ním a viem, že bez neho by život nebol životom. Už by mnou nepretekala tá živina lásky. Umrela by som... rozpadla sa na márne kúsky a už nikto, nikto by ma znovu nevedel postaviť.

„Milujem ťa,“ povedali sme naraz a oddali sa vášni a chuti bozkov.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ab Aeterno 5. kapitola: