Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ab Aeterno 2. kapitola

02.05.2010 (13:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 922×

"Niekedy, keď chceš uspieť, musíš urobiť to čo ti hovoria."

2. kapitolka

hudba

Bez nej nepoznám, lásku, šťastie, faloš a ani nenávisť. Neviem čo to všetko je...

Destiny

Deň strávený v cukrárni bol celkom fajn. Oddýchla som si a načerpala som novú silu prebojovať sa ďalej. Kráčala som  ulicami starého mesta až k nám domov. Bývali sme pri Slavíne. Bolo tam krásne. Samá zeleň a čerstvý vzduch. Kedysi, keď sme boli s Edwardom ešte mladší, utekali sme večer z postelí v pyžamách k Slavínu a pozeral sa na západ slnka. Bolo krásne... už v tom veku som k nemu niečo cítila, niečo viac. No, teraz je to omnoho silnejšie a o to ťažšie. Došla som až úplne domov a keď som odomkla v chodbe stál Edward, smutne na mňa hľadel, no ja som ho obišla a šla do kuchyne za mamkou.

„Ahoj mami.“ Pobozkala som ju na líce a šmátrala niečo v ľadničke, no nič čo by moje mlsné oči očarilo tu nebolo. Na koniec som si urobila maslový chleba, v jednoduchosti je krása, teda mňamka.

„Ako bolo dnes v škole?“ Všimla som si, že si Edward sadol k stolu, no pohľad som  k nemu nestočila, nie ako zvyčajne.

„Nič nové, všetko sa točí okolo plesu.“

„Nehovoríš to nejako nadšene.“

„Vieš, že som nikdy tanec v láske nemala.“

„Hej? A od kedy? Koho sú tie ceny čo máš v izbe?“

„Doba sa zmenila, mami.“

„Edward, ty vieš čo sa stalo?“

„Nie.“

„Dnes ste nejaký mĺkvy.“ Ani jeden z nás neodpovedal. Zobrala som si jedlo a šla do obývačky. Zvalila som sa na mäkké kreslo, pustila môj obľúbený seriál. The Vampire Daires a popritom žula maslový chleba.

„Prepáč mi to.“ Otočila som sa za hlasom mojej lásky a všimla si, že sme zavretý v obývačke.

„Nie je čo, no nie?“ usmiala som sa a jeho obočie a zvraštilo nad tónom môjho hlasu.

„Naozaj je mi to ľúto, vieš, že...“

„Viem, že bla, bla, Edward už stačilo!“

„Destiny!“ Naše hlasy sa zvyšovali a to neznamenalo nič dobré. Nikdy to neznamená nič dobré. Či sa hádame my alebo niekto iní.

„Tichšie, bude nás počuť mama.“

„Nebude, šla na trh.“ Priblížil sa ku mne a chytil ma za  líca.

„Nepamätáš sa čo som ti vravel?“

„Ale áno, ale...“

„Milujem ťa, bez ohľadu ako to hrám v tej posranej škole, Des. Milujem ťa!“ zvrieskol až ma ztriaslo. Objala som ho okolo pásu a položila si tvár na jeho hrudník.

„Aj ja ťa milujem, ale ak mám vydržať tvoje správanie, budeš mi to musieť vždy nejako vynahradiť.“ Šibalsky som sa usmiala a on ma zvalil na pohovku.

„Asi viem presne ako,“ zašeptal mi do ucha a mne po tele nabehli zimomriavky. Pobozkal ma na spánky, viečka a na pery. Vychutnávala som si jeho pery... maznala som sa z jeho dotykmi. Bolo to skvelé, cítila som  jeho lásku. Rozlievala sa mi v tele ako sladký sirup.

„Milujem ťa!“ šepla som mu do bozkov a on sa iba pokrivene usmial. Spadli sme z pohovky a začali sa neuveriteľne smiať. Počuť jeho chlapčenský smiech bolo vzácne. Bolo to niečo ako zvonkohra... dala by som všetko za to aby som aspoň raz počula jeho hlas, cítila jeho vôňu a dotyky. Je to môj svet, moja duša. Ležali sme v huňatom koberci a Edward ma hladil od ramena až k prstom, ktoré preplietol s tými svojimi. Pri ňom sa vždy cítim tak voľne.

„Mám chuť na palacinky a čo ty?“

„Ty si strašný hladoš, Edward!“

„Ja viem,“ zasmial sa a zdvíhal ma na ruky. Odniesol ma do kuchyne, kde ma položil na linku a pobozkal na čelo. Vybral ingrediencie a začal kuchtiť. Musím sa priznať, že Edward bol lepší kuchár ako ja.  Keď bol hotový, prestrela som stôl a mohlo sa jesť.

„Doblé sú,“ zašušlala som a on sa nahol aby mi dal pusu.

„Máš pravdu,“ oblizol si čokoládu s pier a ja som nad ním s úsmevom krútila hlavou.

„Si celý špinavý,“ zasmiala som sa a obišla stôl. Sadla som mu na kolená a bozkami mu očistila pery.

„Mňam!“

„To by som mal vravieť ja, láska.“

„Už som doma!“ zakričala mama z chodby a ja som sa z Edwarda postavila a dala mu poslednú pusu. A zasa to hrať. Vzdychla som si a šla umyť riad. Edward tiež nevyzeral nejako nadšene, ale čas nám nepraje.

„Idem sa učiť!“ zavolal zo schodov a ja som si s mamou sadla k telke. Aspoň chvíľu rozmýšľať nad niečím, čo ma nebolí!

Edward

Zavrel som sa v izbe a oprel si hlavu o dvere. Aký som ja ale hlupák. Môžem byť schopný toľko ubližovať? Ale nerobím to pre seba, ale pre nás. Keby to vyšlo na povrch...

Sadol som si k počítaču a zapol internet. Hneď ako sa zapol nabehla ikonka ICQ a ja som ho zapol. Och, nie ona je tu! To zas znamená ďalšiu hru. Tak konaj, Edward!

(Granulka)18:34

Ahoj, Edward.:)

(Edward)18:35

Ahoj :)

To zas bude zmysluplná debata. Prosím, zachráňte ma niekto.

(Granulka)18:37

Veľmi sa teším na náš spoločne strávený ples. Mám na teba jednu otázku. Viem, že by to malo byť naopak. Ale mám dojem, že ty by si to nikdy neurobil.

Len nech to nie to čo si myslím. Neviem, čo urobím. Poviem nie a chalani si budú myslieť, že som blázon lebo som odmietol nedosiahnuteľné dievča alebo poviem áno a ublížim svoju anjelovi. Ale nebude to len ďalšie alibi, aby som náš vzťah chránil?

(Edward)18:38

Aj ja som veľmi rád. A kľudne píš, ja počúvam.

(Granulka)18:39

Dobre. Takže moja otázka znie, nechceš so mnou chodiť?

Tak a je to tu. Je to rozhodovanie, ktoré môže mať následky. Och, milá Destiny.

„Destiny!“ zakričal som a po pár minútach som počul pomalé kroky. Nakukla dnu do mojej izby a milo sa usmiala.

„Potrebuješ niečo?“

„Mohla by si na chvíľku?“

„Ja vždy,“ šepla a vkĺzla dnu. Posunul som sa a kývol k políčku ICQ. Sadla si na moje kolená a začala pozorne čítať. Cítil som ako zadržiava dych. Počul som jej srdce... i som cítil ako sa jej telo naplo pri poslednom odstavci.

„Prečo mi to dávaš čítať?“

„Pretože neviem ako odpovedať.“

„Edward, ja ťa nebudem do ničoho nútiť. Urob ako cítiš.“

„Ale Des, ja... neviem.“

„Aha.“ Zmĺkla a zabuchla za sebou dvere. Už som len počul ako sa zavrela a zamkla v izbe vedľa mňa. Dalo sa  k obom prechádzať cez kúpeľňu, ale to bolo teraz nepodstatné. Zapla si pieseň, ktorú počúvala len, keď bola nešťastná. Ty si, ale hlupák!

(Edward)18:45

Rád by som povedal áno, ale ešte je moc skoro. Čo keby sme to prebrali po plese?

(Granulka)18:47

Jasné v poriadku. Takúto odpoveď som čakala môžem byť len rada, že si to zobral takto.

(Edward)18:47

Je to samozrejmosť. Už musím ísť, tak sa maj. Prajem pekný večer, zajtra sa vidíme v škole.

(Granulka)18:48

Maj sa. :)

Vypol som počítač a zvalil sa do studených perín. Niekedy je to naozaj strašné, žiť takto. Ale život bez nej, by životom nebol. Je to niečo ako... proste nesmiem sa báť  tieňa, lebo to je dôkaz, že niekde je slnko. A moje slnko je Destiny. Vzdychol som si a zavrel oči, nechal som sa unášať snami o našej budúcnosti. O našej večnej láske... A dúfal som... niekde v kútiku duše som dúfal, že Destiny robí to isté.

Milujem ťa Destiny bola moja posledná myšlienka.

Destiny

Pustila som si hudbu a ľahla do postele. Nerobila som nič iné len som rozmýšľala čo asi urobil. Povedal áno alebo nie. Nikdy neviem ako sa zachová, čo uzná za vhodné. Jeho názory na naše tajomstvo sú iné. Viem, že sa iba bojí, no preháňa to. Bojím sa, že to za chvíľku preženie až moc.

O pár minút som cítila nával únavy, vypla som hudbu a zachumlala sa do perín. Nemám rada, keď chodím spávať neumytá, oblečená, ale dnešok bol deň zabiják tak si to dnes aspoň raz odpustím.

Milujem ťa Edward bola moja posledná myšlienka.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ab Aeterno 2. kapitola: