Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » 4-ever - Prekvapená_Kapitola 1.

Lovely show4


4-ever - Prekvapená_Kapitola 1.Belin život sa obrátil naruby. Jedného dňa jej prišla do cesty Elizabeth. Edwardova ex-priateľka (mrcha jedna).

 

Kapitola 1.

No, a zas ten nudný deň v škole, pomyslela som si. Ale aspoň mám Edwarda. Pobozkali sme sa a blížili sme sa k vchodu do školy.

„Ahoj!" povedalo jedno dievča. Otočila som sa spolu s Edwardom. Ani som nevedela, kto to je. Ale je to asi... upírka. Má bielu pokožku a krásne blond kučeravé vlasy.

Jej zlato-hnedé oči sa pozerali na Edwarda.

„Eliz... Elizabeth..." povedal Edward. Ako to povedal, to dievča sa ho normálne zľaklo. V duchu som sa zasmiala. Hneď ju to prešlo.

„Tak čo, Edward? Nepamätáš sa? Sme spolu do konca života. Nikdy sa nerozlúčime. Veď si ma sám premenil. A toto je myslím tvoja priateľka... Bella Swanová," povedala. Len som na ňu vyvaľovala oči. Takže, ak pôjdem s Edwardom za roh, tak ho asi zabijem! Čo ma to napadlo? Spamätaj sa, človeče! Je to tvoja druhá polovička! Ale aj tak mi bude mať čo vysvetľovať.

„Edward..." povedala som a jemne som zvraštila čelo.

„Takže... Ty si o mne nikomu nepovedal. Už si na mňa zabudol?" povedala a zasmiala sa svojim piskľavým smiechom. Normálne ma začali bolieť uši.

„A... Ako sa má Rose a moja drahá Alice? Musí mi nalakovať nechty! Lakuje proste výborne!" Zase sa zasmiala.  Au, moje uši. Už by s tým naozaj mala prestať.

„Elizabeth... už nepatríš do môjho života," povedal Edward. Toto jej mal povedať už na začiatku a teraz určite povie. Vždy tam patrila moja Bella a iba Bella. Mám ho proste veľmi rada, pomyslela som si.

„Ja za to nemôžem! Veď tí sprostí vlkolaci mi to urobili! Keď som skočila s tebou cez rieku. Skočila som ďalej a oni tam boli. Proste zlý čas a zlé miesto. Ja za to nemôžem. Vzali ma do zajatia a potom ma predávali na trhu. Až som sa nejako dostala k Arovi a pár rokov som slúžila v jeho garde a teraz ma pustil na slobodu. A mimochodom, našla som svoj talent. Viem hýbať so všetkým, čím chcem. Kvôli tejto schopnosti ma pustili..." povedala tak nevinne, že som sa skoro pri tom naozaj rozplakala. Príbeh jednej veľkej lásky. Čo to, dopekla, hovorím? Veď je to môj priateľ.

„Elizabeth... je mi tak ľúto! Nechceš ísť k nám bývať, kým si niečo nenájdeš? Bella, teraz ideme ku mne. A rýchlo!" povedal Edward. Chytil Elizabeth za ruku a išiel s ňou k autu.

Mrcha, mrcha, mrcha a mrcha. Ale musím uznať, je celkom... možno aj... v... Nie! Cítila som sa strašne. Ako piate koleso na voze. Ako odstrčená bábka! To nie je možné. Môj milovaný Edward, pre ktorého by som aj zomrela.

Nasadla som do auta, otvorila som si predné dvere, predstavte si, kto tam sedel! No predsa naša drahá Elizabeth! Celý deň mi pokazila! Už ďalej nemôžem. Ja o Edwarda nechcem súťažiť! Chcem ho mať iba pre seba! Asi som sebecká. Ale veď sa to týka môjho priateľa. Takže nie som sebecká. Celú cestu, keď sme išli autom, sa o niečom vždy rozprávali a smiali sa. Au... au... au... moja hlava! Moje uši! Ako to Edward môže vydržať? Veď on má sluch ešte silnejší ako ja. Priznávam, veľmi na ňu žiarlim! Nemôžem si pomôcť.

Celá cesta trvala akoby sto rokov a pritom to bolo pár minút. Zabudla som, Elizabeth sa priatelí s Rosalie! Prečo ju má rada a mňa nie? To je hrozné! Zrazu sme boli pri Edwardovom dome. Otvoril dvere Elizabeth a spolu si išli za ručičku k dverám. Haló! Ja som vzduch, či čo? Nemotorne som si otvorila dvere veľkého volva a zrazu som bola na pevnej zemi. Som zvedavá, čo ma čaká dnu. Keď sme vošli dnu, všetci pribehli a s vyvalenými očami pozerali na Elizabeth a mali pri tom otvorené ústa. Začala všetkých vítať. Každý ju má rád. To nie je možné. Teraz by som sa najradšej zahrabala pod zem a nikdy nevyšla. Esme ju s úsmevom privítala, a Emmett! Začal si z nej robiť žarty. Začala som neuveriteľne žiarliť preto, lebo si teraz Emmett zo mňa žarty nerobil, ale z niekoho iného. Jasper sa na mňa pozrel so svojím súcitným pohľadom. Vyzerali tak pekne. Ako jedna upíria rodinka. Ani som sa tam nehodila. Radšej som so slzami vybehla na dvor.

„Elizabeth...“ povedal Edward.

Len som pozerala do zeme so slzami v očiach a zúfala som nad sebou, aká som hlúpa.

„Elizabeth moja drahá, dcérenka moja, som taká šťastná, že ťa vidím!" povedala Esme slabým hlasom, ale ja som ju počula.

„Aj ja vás všetkých. Kým som bola u Volturiovcov, vždy som myslela iba na vás! Ste moja rodina," povedala.

„Elizabeth, budeš zatiaľ bývať s Edwardom v jednej izbe, nemáme ďalšiu izbu navyše," povedala Esme.

„To nevadí, spomenieme si na staré časy," povedala Elizabeth.

Trochu som chápala to, ako sa správa, ale... aj tak. Keby mne prišiel stratený ex-priateľ, nesprávala by som sa takto. Veď on na mňa úplne zabudol!

Už mi z toho išla prasknúť hlava! Ako ju objímajú. Vybehla som zo záhrady do garáže a otvorila som dvere. Wow! Majú tu viac áut, ako som si myslela. Nasadla som do červeného kabrioletu a išla som domov. Ani by si nevšimli, že tam nie som. Stále som rozmýšľala nad Edwardom... Ako mi to mohol urobiť? Ako! Ako! Ako! Bola som už pred naším domom. Vystúpila som z auta. Edward si určite ani nevšimne, že mu chýba jedno auto. Zlomil mi srdce na márne kúsky. Charlie je určite v práci. Nemá tu svoje policajné autíčko.

Otvorila som vchodové dvere a vstúpila som dnu. Svojim ťarbavým krokom som sa blížila k obývačke. Skočila som na pohovku a rozvalila som sa na ňu. Pomaly sa mi zatvárali viečka... Zaspala som. Snívalo sa mi, že nado mnou stoja štyri  postavy v čiernych dlhých kabátoch, mali krvavo červené oči. Ja som ležala na zemi a plakala som. Zrazu som sa zobudila... Cítila som ako keby niekto spálil mačku. Charlie! Charlie je doma. Dám na to svoj život, že sa mu niečo pripálilo. Išla som rýchlym krokom do kuchyne. Prosím... prosím, nech nezničil kuchyňu.

„Fúú...“ vydýchla som si. Charlie sa na mňa pozrel.

„Dobrý večer, spachtoška! Už si sa nám vyspinkala?“ povedal. Ďalší z jeho pokusov o vtip.

„Skoro... Ďakujem za opýtanie. Kedy si prišiel?“ povedala som.

„Asi pred hodinou,“ povedal.

„Počkať... Ako dlho som spala?“ opýtala som sa.

„Asi tri hodiny,“ povedal. Vypleštila som na neho oči.

„Idem do svojej izby a nezabudni po sebe umyť riad!“ povedala som.

„Áno, mama!“ povedal a zasmial sa.

Márny pokus, ocinko, pomyslela som si. Vyšla som po schodoch a nejako som sa dostala do svojej izby.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek 4-ever - Prekvapená_Kapitola 1.:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!