Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Zvony bili, Volturiovci ožili - 1. časť

Why?

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Zvony bili, Volturiovci ožili - 1. časťPríbeh o tom, ako to vyzeralo v tej dobe, keď žili Volturiovci. A o tom, ako sa stali upírmi. Čo sa vtedy stalo? Ako sa dostali tam, kde sú? Príjemné čítanie.

13.08.2011 (15:00) • Bubulienka • FanFiction jednodílné • komentováno 5× • zobrazeno 2355×

1. časť

Slnko sa práve začalo zobúdzať. Jeho slnečné lúče dopadali aj do malého mestečka v Taliansku, ktoré si nieslo názov Volterra. A prečo si niesol názov Volterra? Lebo sa tam udial jeden neuveriteľný, strašidelný, smutný i krásny príbeh...

„Aro, Marcus! Nechajte to drevo tak! Otec to urobí,“ kričala mladá žena a matka na svojich dvoch synov.

Tí dvaja boli veľmi mladí a plní radosti i šťastia do práce, žena na nich bola pyšná. Otec ich učil všetky chlapčenské záležitosti. Pílenie dreva, lámanie konárov a šplhanie na stromy... Bol na nich pyšný a patrične hrdý. Hoci ich smútok za ďalším synom neopustil, tak sa držali. Áno, stala sa tragédia, ktorá poznačila túto rodinu. Boli to – kedysi – traja synovia, no život je krutý, a tak sa s rodinou nepekne zahral.

Keď sa žena pozerala na svojich synov, tak cítila materskú lásku, ktorá prekypovala jej krásou a zjavom. Ale keď si uvedomila, že stratila tretieho syna, tak jej krásnou tvárou prebehol smutný a ublížený výraz, ktorý nasvedčoval jej mizernému životu. Otec sa snažil nedávať to najavo, no trápilo ho to. Niekedy mával pocity, že ho to zožiera priamo. Ale čo mal urobiť? Má celý život prenariekať a nevenovať sa manželke? Či synom? Nie, bol to tvrdý chlap, tak zvládol všetko.

Práve pracoval na poli, čelo mal zarosené potom a ruky doštípané pľuzgiermi. Slnko ešte iba vyšlo na obzor a otec tejto rodiny už pracoval, aby mohol uživiť manželku i synov. Pravda je taká, že nepracoval iba pre rodinu, ale aj preto, aby nemyslel na udalosti... Na najstaršieho syna. Na Caia. Blonďavého, milého a milujúceho chlapca, ktorý jednoducho zmizol.

Áno. Caius sa jedného dňa nevrátil. Odišiel do práce, ktorú mu vybavil sused. Stromy šiel rúbať tak, ako každý iný deň. Prácu si osvojil. Rúbal susedom, rúbal doma, rúbal v lesoch. Rád pomáhal. Jedného dňa sa vybral do práce, no už sa nevrátil. Márne ho rodina hľadala. Márne ho otec chodil vyzerať. Matka ho po celom meste hľadala. Bratia prešli všetky mestá v okolí. Plakali, chodili, vypytovali sa, ale všetko vyšlo navnivoč...

Matka sa s tým nemohla zmieriť, robila všetko preto, aby syna našla. Otec to skúšal všade. Vypytoval sa každého. Snažil sa. Synovia pomáhali. Bolo im ľúto rodičov. Cnelo sa im za Caiom. Vedeli, že niet šance. Caius sa prepadol pod zem. Zmizol. Už ho niet...

Matka odišla dovnútra, pretože synovia ju odbili, že prácu urobia za otca. Vedeli, že príde celý unavený a s potrhaným oblečením. Nechceli mu pridávať práce.

„Marcus, počuj, nezájdeme s kravami na pašu?“

„Čo by si ešte nechcel? To je taká hlúposť. Včera sme boli. Nuda.“

„Netreba ich napásť dvakrát?“

„Nie. Netreba,“ odpovedal unudene Marcus a ďalej sa ozývalo pílenie a šušťanie dreva. Prskalo to na všetky strany, keď dvaja rezali veľké laty.

Aro prekrútil očami. Nevedel, akú zábavu má vymyslieť pre Marca. Nič ho nebavilo, ničím sa nezabavil. Dievčatá ho nezaujímali. Nič ho neprebralo z tej tragédie. Caia mal veľmi rád a to, že zmizol... Dostalo ho to. Vždy bol taký, ale teraz to bolo ešte horšie.

„Tak, drevo je dopílené, triesky naštiepené, otec sa domov vráti, ty si unudený a ja idem von,“ povedal Aro, upravil si šité nohavice a pozrel na brata, ktorý iba prekrútil očami a pobral sa do domu. Aro sa za ním ešte chvíľku pozeral, no otočil sa a preskočil bránku.

Vybral sa po kamennom chodníčku, ktorý viedol cez celý les. Pískal si a sem-tam popremýšľal nad tým, ako vyžijú ďalej. On i brat sa starali, ale bál sa, čo s nimi bude. Chápal, že otec a matka tu nebudú vždy, a tak kráčal s vedomím, že sa postará o seba i o brata. Bez pomoci druhých.

Nemal čo robiť. Ráno vstane, urobí mužskú prácu v dome a v záhrade. Okamžite je večer a ide do postele. Sem-tam uvažuje o ženbe, ale zatiaľ mu do oka žiadna nepadla. Tiež premýšľa nad bratom, ale vždy, keď si naň spomenie, tak ho zaplaví smútok, žiaľ a prestane mať chuť do roboty. Nikdy nezačínajú tú tému, každý drží žiaľ v sebe, čo určite nikomu neprospieva, ale chcú to. Chcú, aby sa správali, že žiadneho tretieho brata nemali, aj keď ich to bolí...

Aro prechádzal pomedzi stromy, keď zazrel nejaký mihot. Otáčal sa okolo, obzeral sa, hľadal, ale nič mu čudné neprišlo.

To sa iba listy zakývali, pomyslel si. Kiež by to bola pravda.

Aro si sadol na zem a oprel sa o strom. Už sa mu chodiť nechcelo. Vzal si do úst steblo trávy a zapozeral sa na kúsok neba, ktorý bolo vidieť pomedzi stromy. Stromy tíško šušťali, lebo vedeli, že Aro nie je v lese sám. Každý to vedel. Živočíchy, stromy, steblá tráv, listy, nebo, ba aj osud.

Bol to Arov osud. Osud, ktorý ho neminie a ktorý sa uskutoční. Osud, ktorý je pripravený aj pre jeho brata. Osud, ktorý pozmení ľudstvo, zmení ľudí, povahy, zmení svet na druhej strane. Bolo to niečo, čo sa stalo jeho bratovi, ktorý je tam. Za stromami sa ukrýval Caius a čakal na správnu príležitosť ukázať sa bratovi. Scéna ako vystrihnutá z toho najstrašidelnejšieho filmu.

Caius, bledý, krásny, vznešený. Iný.

Caius, ktorý čakal za stromami a s myšlienkou v hlave, ktorá ho donútila urobiť tú najhoršiu vec na svete, ktorá sa stala jemu. Chcel bratov uchrániť, no nemohol. Nesmel. Jeho láska k nim bude pretrvávať. Bude pokračovať. Urobí, čo musí. Mal si vziať život svojich dvoch bratov a založiť s nimi najmocnejšiu rodinu na celom svete. Rodinu, ktorá nebude určovať pravidlá ľuďom. Bude to rodina, ktorá bude určovať pravidlá tým najmocnejším, najskazenejším, najbledším, najhorším a najstrašidelnejším predátorom sveta. Upírom. Upírom, ktorí sajú krv a živia sa tým, čo je potrebné pre ľudí. Chcel si uchmatnúť bratov, aby uskutočnil niečo, čo nikto iný nedokázal. Poradil mu to ten, ktorý ho zmenil. Ten, ktorý mu vymyslel nové meno. Volturi...

 

Zvony bili, dedina ožívala,

samou láskou prepadala.

Tam, v malom lese,

krv sa kúpe v plese.

 

Zvony bili, chlapec v lese - človekom už nie je,

Caius trpí a jeho pomstiteľ sa smeje.

Aro už bledú farbu naberá,

nikto sa už neobzerá, iba uteká.

 

Ešte po Marca si prídu,

rodičia spoznajú biedu.

Nevedeli, že o synov prišli,

že zlé sily sa tam zišli.

 

Zvony bili, les utíchol,

výkrik chlapca stíchol.

Volturiovci sa dvoma stali,

aby sa upíri celého sveta báli.

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zvony bili, Volturiovci ožili - 1. časť:

 1
5. CharlotteAlannaWild
16.08.2011 [10:56]

Ten začiatok sa mi zdal trochu suchý, ale potom sa to rozbehlo a bolo to napísané naozaj krásne. Dúfam, že budú aj ďalšie časti Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Bubulienka
13.08.2011 [18:17]

BubulienkaSiReeN: Ďakujem moja. Emoticon Veľmi si ma potešila. Díky. Emoticon

elizme: Ďakujem veľmi. Som strašne rada, že sa páčilo. Emoticon Emoticon

Leslee: Prepáč, ale chyba tam nie je. Je to slovenský článok. Sloveso v množnom čísle. Viac zvonov. Po česky sa to určite skloňuje ináč. Takže, chyba tam nieje. Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 13.08.2011 [17:05]

Pekný nápad, tá báseň k tomu nemala chybu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Leslee
13.08.2011 [16:52]

Zvon bez zvonu, jako hrad bez hradu. Muž. neživ. to znamená že přísudek musí být tvrdý. Zvony bily. Oprav si to, máš tam chybu.

1. SiReeN
13.08.2011 [15:21]

SiReeNMoc dobře jsi to vymyslela a skvěle jsi to zpracovala. Líbilo se mi to. Emoticon Těším se na další část. Jsi šikulka, Bubu. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře