Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Zničená osudom

08.09.2012 (15:15) • janulQa1323 • FanFiction jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 1812×

 Zničená osudom

Bola som mladá a zúfala,

vtom sa zjavil on a zazvonil zvon.

Na druhý deň zúfalý smiech,

no nie už taký, aký bol.

Spoznal mňa, no ja jeho nie,

hlava ma trápi, kto to asi je?

Pleť má bielu, no smiech úprimný,

jeho jas ma priamo ovplyvní.

Strach do mňa vchádzal,

no ja som mu vzdorovala.

Ten krásny pohľad v jeho duši,

sladký na pohľad, no predsa zradný.

Keď som sa na neho pozrela,

padol mi do oka.

Keď som sa ho dotkla,

zachvela som sa.

V jeden deň zmizlo všetko,

on a aj moja duša.

Márne som ho hľadala,

pretože vtedy som netušila,

že je všade tam, kde aj ja.

No, ale na to, aby som bol s ním,

mi to nestačilo.

Chcela som ochutnať, ako chutí sloboda.

Kým mi to on zakazoval, ja som to robila.

Až v jeden deň zjavila sa ona,

so zlou správou, ktorá nie je pre mňa vhodná.

Zľakla som sa, že mu niečo je,

no mala som pravdu, on už možno ani nežije.

Chcela som ísť za ním,

a ona ma tam vzala.

Keď sme tam už skoro boli, zastavili nás,

Vystúpila som z auta a rozutekala sa s nádejou, že nie je neskoro.

Keď som ho zbadala, ako za mňa dá svoj život,

bola som veľmi ohúrená.

No nenechala som to tak,

a skočila som na jeho lesknúce sa telo.

Ani nie onedlho sme stáli zase v pasci,

ktorú nám nastrážil sám osud a naša nekonečná láska.

Keď som videla, že mu treba pomôcť,

tak som sa zo zúfalstva porezala.

Keď som videla, že je už v poriadku,

spadol mi kameň zo srdca.

No nevedela som, že si ma tam párik upírov chcel dať na večeru.

No nemala som sa už čoho báť,

pretože on ich zastavil.

On stál pri mne.

Keď sme sa všetci stretli,

a mysleli si, že je už koniec,

tak tam dorazili Volturiovci s nádejou, že stihnú boj.

No keď boj nestihli a zbadali, že jeden ušiel, tak ho zneškodnili.

No ten deň bol pre mňa veľmi výnimočný,

pretože práve v ten deň

som sa stala budúcou pani Cullenovou.

Ani nie onedlho sa tak stalo,

všetko bolo naprosto nádherné.

A veľmi som sa potešila môjmu hlavnému hosťovi.

Keď sme išli na svadobnú cestu,

zastavili sme sa v Riu.

Chvíľku sa ma snažil prekabátiť,

no ja som mu na to neskočila.

Konečne sme sa tam dostali,

a jemu to nedalo.

Jemne ma pozdvihol a ja som mala pocit, že sa vznášam.

Keď sme prešli cez prah,

položil ma na zem.

Otočil sa a išiel si zaplávať.

Mala som pocit, že som prišla do raja.

Začala som sa cítiť ako ozajstná pani Cullenová.

Onedlho som vyšla von a uvidela som ho.

Jeho pleť so ligotala v mesačnom splne tak nádherne,

že som aj zabudla, že na sebe nič nemám.

V tú chvíľu mi spadol uterák na zem,

a ja som sa blížila ku svojmu manželovi.

Jemne som sa ku nemu prikrčila a on sa na mňa pozrel a z môjho pohľadu vycítil strach.

Nebol to strach, ako každý iný, bol to strach z toho, že sa mu nebudem páčiť.

Začali sme sa bozkávať.

Po chvíľke bozkávania ma nazdvihol a preniesol na posteľ.

Tam sme sa trochu pomilovali.

Ráno, keď som vstala, tak som sa cítila ako v siedmom nebi,

no vtedy som ešte netušila, že mi môj manžel pokazí ráno.

Po menšej hádke som mu to odpustila.

Na druhý deň som nevedela spať.

Stále sa mi pred očami premietala naša noc.

Keď si všimol, že plačem, tak sa ma spýtal prečo a ja som mu odpovedala,

že by som chcela zažiť ešte raz takú noc.

Najprv bol proti, no potom sa zlomil.

Po ďalšej nádhernej noci strávenej s ním, som sa išla najesť, no vtom mi prišlo zle.

Utekala som na záchod. Vtedy ku mne podišiel a spýtal sa ma, čo mi je.

Ja som mu povedala, že to je z kurčaťa, no keď som zistila, že meškám, tak v tú chvíľu mi zavolala Alice a spýtala sa ma, či som v poriadku, no nepočúvala som.

V ten deň sme sa museli vrátiť domov. Keď sme dorazili, zistili sme, že to je nebezpečné a že to rastie veľmi rýchlo. No ja som si stále nechcela pripustiť, že niečo také môžu nazývať vecou. V tom období som sa zblížila s Rosalie. O pár dní neskôr som začala vymýšľať meno. Ak by to bol chlapec, tak Edward-Jacob Cullen a keby dievča, tak Renesmee Carlie Cullen.

V ten deň išli niektorí na lov. Ja som len čakala, kedy sa to stane. Netrvalo to dlho a zlomila sa mi chrbtica.

Edward a Jacob ma opatrne priniesli na stôl.

Keďže morfium nezaberalo, tak museli začať, inak by sa bábätko udusilo.

Keď som si odtrpela svoje, tak som zbadala bábätko. Bolo to dievča. Pousmiala som sa a na istý čas som zomrela. Rosalie zobrala malú a Edward mi vpichol jed. Jacob sa zatiaľ vynervovane chystal zabiť malú Renesmee, no bolo neskoro. Skôr než to urobil, tak sa k nej pripútal.

Boj nakoniec ani nebol.

Keď už Cullenovci prestali veriť, že ožijem, tak ma očistili, prezliekli a namaľovali.

Keď sa so mnou rozlúčili, začala sa moja premena.

Všetci si všimli, že už medzi sebou necítia človeka. Vedeli, že nádej bola a aj umiera ako posledná, no v tomto prípade neumrela, v tomto prípade žije a nikde sa nechystá.

--..KONIEC..--

Autor: janulQa1323 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Zničená osudom: