Je to len taká krátka úvaha. O Belle Swanovej. Určite tu bolo veľa príbehov na tému Bella po opustení Edwarda. No, ja som sa pokúsila spracovať to trošku inak. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. V tejto poviedke sa treba zamyslieť. Je tu veľa metafor, ktoré vám pomaličky odkrývajú pocity, dávajú vám nadhľad. Takže, ja len dúfam, že sa skúsite na to pozrieť a povedať mi, či to malo cenu. =) Je to naozaj kratinké, ale bola to iba úvaha.
30.05.2010 (20:30) • DarkPassion • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1395×
"Bola to posledná kvapôčka.
Láska tak nehovor mi stále dosť.
Bola to posledná kvapôčka.
Netvor medzi nami toľkú zlosť.
Predsa to bola iba posledná kvapôčka!"
Všetko bolo inak!
Pomaly zavierala oči a chystala sa znovu nadýchnuť. Bola zničená, ale zároveň šťastná. Dva protiklady, ktoré sa bijú celé stáročia. Sedela na parapete starého okna, nechávala povevy vetra hádzať s jej telom. Nemala strach, bolo len na osude, na smrti, či udrží rovnováhu jej života. Usmievala sa na malé kvapôčky, ktoré padali dolu z neba. Z tej modrej krásy, ktorá ju každí večer volala k sebe. Vedela, že tam hore je jej domov. Nikdy nebola masochistická, nikdy by ju nenapadlo ublížiť si, no svoj život nechávala náhodám. Zodvihla ruky, ktoré mala zložené na nohách, vystrela ich ďaleko pred seba a nechala si ich zmáčať studenými perličkami modrej tekutiny. Usmievala sa na svet pod jej nohami. Ľudia boli z tej výšky maličký, ako mravce. Hmýrili sa, každí nacapený na toho druhého. Z výšky to vyzeralo, že sa maznajú, no pravda tam dole bola iná. Súperili spolu, napádali sa len preto, aby sa posunuli ďalej. Dievča nezmyselne zakrútilo hlavou, začala pohupovať nohami. Cítila sa voľne. Tak voľne ako ešte dlho nie. Skúšali ste niekedy... postaviť sa proti vetru, rozpažiť ruky, zavrieť oči a predstavovať si, že lietate? Nie?! Ak to neskúsite, ak sa o to neposnažíte, bude to jedna z tých najväčších chýb vo vašom živote.
Dievča sa chytilo parapety a vstalo na rovné nohy, nemuselo sa ani krčiť, bola drobná a vychudnutá. Tam dole nikto nevedel, čo sa deje hore. Už ubiehali dni, týždne a mesiace, no však to dievča bolo stále tu. Tu v tejto izbe... pri svojom okne k voľnosti. Slúžilo jej na vyvetranie myšlienok... na vykričanie nevypovedaných vecí. Postavila sa a zhlboka sa nadýchla.
„Všetko bolo inak!“ zakričala a v jej vnútri sa začala zhromažďovať radosť. Je to vonku. Znovu to zo seba dostala. Zliezla z okna, ale stále ho nechávala otvorené, čo keby to potrebovala zas? Čo keby? Ten svet tam dolu je zradný, no ona to vedela. Skrývala sa pred zlom tu doma, kde bola sama. Tu kde zabudla. Našla tu svojho záchrancu, ktorý ju oslobodil z múk. Strata... každí z nás niekoho stratí alebo stratil. Nebude to možno dnes, ani zajtra, ale ono to príde. Bude sa to za nami plížiť, ako hmla. Bude sa nám to obtáčať okolo nôh a zamotávať nám to myšlienky. Bude nám to chcieť zhoršiť pohľad na svet. Bude nám chcieť zničiť všetko šťastie, zmeniť svetlé dni na tie tmavšie. Tá hmla je zradná, no my sme schopný rozprášiť ju, nasadiť si okuliare a zachrániť všetko na čom nám záleží, len nesmie byť neskoro. Tak neskoro, ako je pre naše dievča. Ono stratilo šancu, zachrániť tú jednu kvapôčku z tisíca. A to ju dostalo sem... do kruhu stratených myšlienok. Ležala na posteli a pohmkávala si melódiu... vtedy sa stretli. V ten osudný deň hrala táto pieseň. Vtedy sa prvý krát stretli. Vtedy prvý krát ucítila chladivý dotyk. Chýbala jej... chýbala jej tá perlička, kvapôčka, ktorá ju opustila.
Znovu sa nadýchla a zavrela oči. Vrátila sa k snom. Vrátila sa domov...
Prišlo ráno a dievča tu bolo zas. Sedelo na starom okne a usmievalo sa na svet pod jej nohami. Privítala sa s novými kvapôčkami života. No však ta jediná tam nebola. Dievča sa postavilo a zakričalo.
„Všetko bolo inak!“ Jej hlas sa ozýval pomedzi veľké domy. Vracal sa k nej a ona ho rukami odháňala preč. Dnes to nechcela počuť... dnes už nie. Sadla si a usmiala sa na nebo. Ďakovala Bohu za ten dar života. Zafúkal silný vietor... dievča bolo voľné. Na tvári sa jej rozlieval úsmev a ruky mala rozpažené. V hlave jej vírili myšlienky. Konečne to okúsila. Letela... letela nevedno kam. Nevedela kedy sa vráti a kam vôbec ide, ale bola šťastná. Usmiala sa a zavrela oči. Vrátila sa do snov.
„Všetko bolo inak,“ šepla a zaspala s pocitom radosti a konečnej voľnosti.
***
Psychiatria v Oklahome
„Dobrý deň, prišiel som za svojou dcérou. Bellou Swanovou.“
„Samozrejme, odvediem vás do jej izby?“
„Trafím sám, ďakujem.“ Do miestnej psychiatrie vstúpil postarší pán. Nikdy si nedokázal pripustiť, kde jeho dievčatko je. Obviňoval za to len ju. Keby sa nebola rozplynula. Tá posledná kvapôčka jej nádeje. Keby... Pán so šedivými vlasmi a hustou briadkou, nastúpil do výťahu a nechal sa zviesť až k svojmu dievčatku. Vždy, keď tu bol vravela, že je šťastná. Nechcel veriť, že to je práve ona. Že práve jeho dievčatko leží tu. Zhlboka sa nadýchol a otvoril dvere. Na tvári mal úprimný úsmev a v očiach pripravenú lásku. No dievča však nikde nebolo. Postarší pán sa rozbehol k oknu a nahol sa dole. No, videl len hromadu maznajúcich sa mravcov. No, skutočnosť bola tam dole.
***
Všetko bolo inak.
Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Všetko bolo inak!:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!