Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Starý muž a jeho malá vrahyňa

08.07.2010 (15:30) • GIGvc • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1098×

Tá úžasná chuť. Je to akoby sa vám tá najlahodnejšia čokoláda rozplývala na jazyku. Lahôdka!

Ešte tri dni od toho incidentu som plával v oblakoch. Nanešťastie, nádherná chuť ľudskej krvi sa mi pomaly strácala zo spomienok. Musel som na ďalší lov.

Carlisle si myslel, že to bolo len pošmyknutie. Môj prvý omyl. Tiež som si to myslel, kým som sa nevrátil k vegetariánstvu. Hneď ako som na napil mojej, ešte donedávna obľúbenej, pumy, naplo ma. Pochopil som. Nemám šancu. Zaprisahal som sa, už nikdy nebudem vegetarián. Po krátkej euforickej chvíľke zo životného rozhodnutia ma premohol strach. Ako to všetko poviem rodine? Pochopí ma niekto? Ale potom prišla závažnejšia otázka – čo sa so mnou stane, keď ma odvrhnú? Zakázal som si na to myslieť, lebo som si v hlave utváral rôzne nerealistické predstavy.

Nedokázal som sa nasýtiť zvieracej krvi a tak som sa vybral na ozajstný lov. Oveľa záživnejší a zábavnejší. Zistil som, že najlepšie chutia ženy okolo dvadsiatky. Mňam!

Vrátil som sa domov a snažil som sa nenápadne dostať do svojej izby, len som akosi pozabudol na oslavu narodením mojej drahej sestričky Alice. Prišiel som práve v čase rozbaľovania darčekov. V ten moment som bol vďačný za včerajší výlet do Seattlu, kde som pri rodinnom nákupe stihol kúpiť darček. Krásny prsteň - modrý motýľ. Bola to ručná práca. Vybehol som po schodoch do svojej izby a našiel zamatovú škatuľku. Určite sa jej bude páčiť. Pripojil som sa k rodine, zablahoželal Alice a sadol si na pohovku.

Zrazu si Carlisle sadol oproti mne do kresla. Pozeral sa mi do očí. Chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že mám červené oči. Pochopil to okamžite. Posledný pohľad, ktorý mi venoval, bol plný smútku, zlyhania a pohoršenia. Vstal a vbehol do lesa. Zvyšok rodiny si to uvedomil až po jeho odchode. Všetci sa na mňa dívali najprv neveriaco, neskôr povýšenecky. Ja, ich prvorodený syn a brat, som ich všetkých sklamal.

Vždy diplomatický a rozvážny Carlisle sa s tým nevedel zmieriť. Pokiaľ išlo o jeho rodinu, bol zásadový. Nekompromisný. Rozhodnutie rodiny padlo. Už viac nemôžem byť Cullen, kým s tým nebudem bojovať.  Ale to som sa nechystal urobiť. Bál som sa, že by som to nezvládol, tak som to radšej ani neskúšal. Bol som slaboch.

Rodina ma odvrhla, už ma vo Forks nič nedržalo. Bola tu síce Bella, ktorá bola človek a vedela naše tajomstvo, ale ona zabudne. Spomienky jej vyblednú. A mne tiež. Miloval som ju, no dokázal by som sa s tým vyrovnať. Ako mi raz niekto povedal, život ide ďalej, tak nechaj minulosť minulosťou.

Chvíľu som sa skrýval v blízkosti Seattlu a Port Angeles. Potom som si to uvedomil. Mám skvelý dar, čítanie myšlienok a to bez dotyku či kontaktu s danou osobou. To ma naviedlo na cestu do Volterry. Ale najskôr som si užil lov...

Na recepcii ma čakalo prekvapenie. Žiadny človek, len krásna upírka. Uviedla ma do sálu, ale ešte predtým na mňa žmurkla. Čo už, som proste neodolateľný.

Aro a jeho bratia ma vrelo privítali. Bolo to čudné. Zarazilo ma, že Arovi nemôžem čítať myšlienky. Pravdepodobne pridal do svojej zbierky nový talent. Pristúpil som k trónu, uklonil som sa a podal Arovi ruku. On moju ruku chytil do svojej a listoval v mojej hlave ako v knihe. Zrazu sa zamračil. Niečo ho nahnevalo. Všimla si to aj Jane, jeho miláčik. Mierne znervóznela. Nepríjemné ticho sa nieslo sálou. Po minúte Aro otvoril oči. Slušne ma vyhodil zo sálu, aby sa mohol poradiť so spoluvládcami. Neznámy talent zaštítil všetkých troch bratov a Jane. Bolo to deprimujúce a upokojujúce zároveň. Keď ma zavolali naspäť, všetky pohľady sa stočili na mňa. Dúfal som, že sa k nim pridám. Na Arovej tvári bol neutrálny výraz. Keď som si vypočul rozsudok, zostal som šokovaný. Z dôvodu porušenia pravidiel upírskeho sveta som bol odsúdený na smrť. Iba za to, že Bella o nás vie... A pritom som jej to ja nepovedal. To ten prekliaty Jacob. Kvôli nemu mám zomrieť?

Aro sa postavil a pokynul na Jane. Tým sa začalo moje osobné volterrské peklo. Prvý mučivý šok som dostal na chodbe. Kým som prišiel do tmavej miestnosti na samom konci hradu, dostal som ešte zopár „pozdravov“ od Jane. V tejto izbe ma Jane mučila tri dni a tri noci. Samotný vládca na to dohliadal s posmešným výrazom v tvári. Jane si to vyslovene užívala. Blažený úsmev jej zdobil bezchybnú tvár. Neskrývala potešenie z mojej bolesti. Ku koncu tretie dňa sa neovládla.

Bol som príliš zoslabnutý a ona použila priveľa svojej moci. Aro si to všimol neskoro. Keď zastavil Jane, moja duša mi už mávala z druhého sveta...

Edward bol výnimočný upír. Mal užitočný dar. To ale nebolo všetko. Mal rodinu, ktorej sa však vzdal kvôli chuťovým bunkám. Mal priateľku, ktorá ho milovala. To všetko zahodil do koša a ľudská krv ho vlákala do pasce, odkiaľ už nebolo úniku.

Jeho rodina ho nehľadala. Ani len neskúsil odolať, tak viac pre nich neexistoval.

Zomrel v zapadnutej podzemnej časti hradu v preslávenom meste Voltera.

Pri mŕtvom tele zostali stáť len Aro a Jane – šialený zoschnutý starý muž s bielou presvitajúcou pokožkou a jeho malá vrahyňa.

Autor: GIGvc (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Starý muž a jeho malá vrahyňa: