Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Reggae je môj život, Cullen!

03.07.2011 (17:00) • VictoriaCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 4× • zobrazeno 2058×

Reggae je môj život, Cullen!

pesnička 1 , pesnička 2

Pohľad Edwarda:

Prvýkrát vo svojom mizernom živote ďakujem za to, že som upír. Pretože jedine vďaka tomu, som mohol prežiť také dlhé obdobie, skoro sto rokov bez nej. A teraz som ju konečne spoznal. Pamätám si jej prvý úsmev, akoby to bolo včera. A navždy si ju budem pamätať.

Opäť nás čakal ten únavný prvý školský deň. Zasa sme sa museli pripraviť na to, ako na nás budú všetci čumieť a všeličo sa budú vypytovať. Ale už sa nedá cúvnuť. Teraz už nie.

Zabočil som autom na školské parkovisko. Mal som pravdu. Všetci stáli pri svojich autách v hlúčikoch a čumeli na nás. Zaparkoval som a s hlbokým nadýchnutím som aj s rodinou vystúpil. Myšlienky všetkých mi zatienili myseľ. Sústredil som sa však na kroky svojej sestry Alice pred sebou. Kráčali sme pomaly ako obyčajní smrteľníci. A možno ešte pomalšie. Boli sme asi päť metrov od môjho volva, keď ťaživé ticho preťal dievčenský výkrik. Zdvihol som pohľad.

Na streche školy stálo dievča. Stála na rímse, takže mohla kedykoľvek spadnúť. Dlhé dredy jej lemovali bledú tvár. Bola oblečená len naľahko vo veselých farbách, aj keď fúkal chladný vietor. V ruke držala cigaretu. Aj na tú vzdialenosť som zacítil marihuanu.

Pozrel som sa na sestru. Ani ona nevedela, čo máme spraviť. Ak by sme išli po ňu, musela by to byť upírska rýchlosť, aby sa nás nezľakla a neskočila dole. Ale v tom prípade by si všetci všimli, že jeden z nás dole chýba. Alebo ani nie.

Všetkých totiž pútalo toto bláznivé dievča a všetci sa pozerali hore. V ich mysliach som prečítal, že to dievča sa volá Isabella alebo skrátene Bella. Nič viac som sa nedozvedel, pretože potom sa dievča začalo prechádzať hore dole po rímse, kolísajúc sa raz na jednu potom na druhú stranu a spokojne si pofajčievajúc marihuanu. To my stačilo. V okamihu som sa rozhodol a upírskou rýchlosťou som sa ponáhľal za ňou.

Prišiel som práve včas. Pošmyklo sa jej, no našťastie ju dokázal zadržať pred pádom chalan, ktorý vyzeral skoro rovnako ako ona a veľmi nápadne sa mi podobal na Boba Marleyho. Ale to nebolo možné. Aj on mal v rukách cigaretu z marihuany.

„Ty nechceš skočiť?“ opýtal som sa jej spoly. Nevyzeralo, že by jej ten chalan chcel pomôcť, práveže ju v tom ešte podporoval.

Pozrela sa na mňa. Jej oči mali nádhernú farbu roztavenej čokolády. „Nie!“ Zasmiala sa.

Chcel som vedieť, či mi hovorí pravdu, a tak som sa pokúsil vniknúť do jej myšlienok. Ale na mieste, kde stála, nebolo nič. Skúsil som to ešte raz. A ešte raz. Nič. Proste akoby bola naladená na inej frekvencií. Ale to nebolo možné. No možno bola z tej trávy taká zhúlená, že nemyslela.

Bol som z toho v rozpakoch, ktoré však netrvali dlho. Opäť sa jej šmyklo, a tak som ju zachytil. Zložil som ju z rímsy, až mi spadla do náručia. Jej oči boli také krásne, také tajomné, až som sa v nich aj ja upír strácal. A jej vôňa. Nádherná vôňa jej krvi zmiešaná s marihuanou vo mne búrila všetko ľudské. Chcel som sa do nej zahryznúť. Napiť sa.

„A ja som si myslela, že zhúlená som tu ja.“ Zasmiala sa a vyslobodila sa z môjho objatia. Dokonca aj jej dych bol sladký.

„Prečo si chcela skočiť?“ rýchlo som sa jej spýtal.

„Nechcela som skočiť. Chcela som vám len pomôcť, aby na vás tak nečumeli. Viem, aké to bolo, keď som sem prišla ja, Cullen.“

„Ty vieš moje meno?“ prekvapilo ma to. Aj ona vie čítať moje myšlienky?

„Posledné dni sa nehovorí o ničom inom.“ Usmiala sa. Mala taký pekný úsmev. „Si v poriadku?“ Pristúpila bližšie. Jej vôňa mi opäť spaľovala hrdlo.

„Ehm, áno!“ Otočil som sa a rýchlo som odišiel, aby som sa upokojil. Chcelo to veľké množstvo sebaovládania, aby som sa tam nevrátil a nenapil sa jej krvi.

***

Nemohol som na ňu prestať myslieť. Neustále som pred sebou videl jej tvár, jej úsmev. Stačil mi týždeň na to, aby som sa do nej zamiloval. Patrilo jej moje mŕtve srdce, aj môj život. dal by som všetko na svete za to, aby som s ňou mohol stráviť celý život. Lenže to bol luxus, ktorý si upír s človekom nemohol dovoliť. A tak mi musela stačiť len tá jedna hodina chémie každý deň.

„Edward,“ výkrik mojej sestry ma prebral z myšlienok. Ponáhľal som sa za ňou do obývačky a cestou som čítal jej myšlienky. Jasper zabil jedno dievča v plnom kine v Seattli. Okamžite volali políciu.  Do obývačky som vbehol spolu s Carlislom. V krátkosti som mu vysvetlil situáciu.

„Idú sem policajné autá,“ skríkla Alice po krátkej vízií. Hromadne sme zanadávali. Už sme v obývačke stáli všetci.

„Zbaľte sa, musíme rýchlo odísť,“ povedal Carlisle. Všetci sa rozišli do svojich izieb, zbaliť si kufre, len ja som ostal nehybne stáť v obývačke.

Alice ma chytila za ruku. „Choď, Edward. Ja ťa zbalím.“ Poďakoval som jej a upírskou rýchlosťou som sa rozbehol cez les. Zastavil som až pred domom Isabelly. Nikto okrem nej nebol doma a zdalo sa mi, že ona spala. Vyšplhal som sa na mne už tak dobre známy strom a potichu som otvoril okno. Skočil som dnu. Naozaj spala.

V jej izbe bolo opäť cítiť marihuanu. Pristúpil som bližšie, chcel som ju pohladiť po líci a povedať jej zbohom, keď sa odrazu zobudila. Bolo len šero, takže sa pozerala presne na moju tvár.

„Cullen,“ zašepkala unavene. „Čo tu robíš?“

„Je to len sen, Isabella,“ snažil som sa ju presvedčiť.

„Nemyslím si,“ povedala a skôr, ako som si to mohol uvedomiť, do mňa štuchla. „Ty si živý. Tak, čo tu robíš?“

„Odchádzam,“ povedal som jej pravdu. Nemohol som jej klamať.

„Veď si len teraz prišiel,“ namietala. „Ponúknem ťa niečím?“

Zasmial som sa. Nebol som si istý tým, či to myslela vážne, alebo naozaj spala s otvorenými očami. „Nie, ďakujem.“

„Tak, prečo si tu?“

„Už som ti povedal, odchádzam,“ vzdychol som si.

„Prečo? A kam?“

„To je jedno.“

„Nie. To nie je jedno,“ namietala. „Nemôžeš odísť. Ja chcem, aby si zostal.“ Jej slová ma prekvapili.

„Prečo?“ musel som sa pýtať zase ja.

„Pretože. Páčiš sa mi.“

„No vidíš a ja ťa zase milujem.“

Usmiala sa na mňa. „Tak tu ostaň.“

„Nemôžem!“ Pokrútil som hlavou a chcel som odísť. Zadržala ma. Stála tak blízko vedľa mňa, až som cítil jej teplý dych na mojom krku.

„Ostať,“ zašepkala. Naše ústa sa v okamihu spojili v jedno. Moje myšlienky aj všetky varovania, aby som ju nechal tak, sa rozplynuli. Boli sme len my dvaja.

***

„Edward?“ jej hlas ma prebral zo skúmania jej tváre. Bolo už ráno. Ležal som na jej posteli a vychutnával som každým svojím zmyslom jej podstatu. Pozrela sa na mňa. „Prečo musíš odísť?“

„Jasper spravil niečo, čo nemal. Preto.“

„Čo skrývaš, Cullen?“

„Nič.“

Vyletela z postele ako strela. Nevadilo jej, že je nahá. „Najviac na svete nenávidím klamárov. Viem spoznať, kedy človek klame a ty mi klameš!“ Naozaj sa hnevala.

„Ja ti len nechcem ublížiť.“

„Edward!“ skríkla. V okamihu som bol pri nej a zabalil som ju do deky.

„Sľúb mi ale, že neutečieš.“ Prikývla. „Som upír, Isabella. Skutočný upír.“

Chvíľu len tak stále. Pozerala mi do očí a potom sa usmiala. „Verím ti.“

„Čože?“ bol som prekvapený.

„No, vysvetľuje to všetko. Svoju chladnú pokožku, tvoju silu, rýchlosť a aj tvoje nočné vnímanie.“

„Kedy si si na mne toto všetko všimla?“

„Už v prvý deň okrem toho posledného. Myslel si si, že som spala, keď si vyšiel z izby za úplnej tmy a nikde si sa nepotkol a doniesol si mi ešte jednu deku.“

Pobozkal som ju. „Si dokonalá.“

„Tak, ostaneš tu?“ S jej otázkou sa ozvalo aj známe zatrúbenie z môjho auta. Počul som myšlienky Alice.

„Nemôžem. Už ma čakajú. Ale prečo neodídeš ty so mnou?“

„Nemôžem. Mám tu svoj život. A začínať niekde odznova by bolo ťažké. Už sa nechcem opäť sťahovať.“

„Premením ťa na upíra a už ti to nebude vadiť,“ vyšlo zo mňa, aj keď som to vôbec nechcel povedať.

Usmiala sa. „Milujem marihuanu a reggae je môj život. Predstaviť si večný život s tebou a s týmito vecami je síce pekné, ale nič netrvá večne. A ja nechcem žiť večne. Beriem veci tak, ako prídu a nikdy nežijem deň zbytočne, pretože ten ďalší nikdy nemusí prísť. A s týmto rizikom sa mi páči žiť. Kiežby som bola iná.“ Sklonila hlavu. V očiach mala slzy.

Vzal som jej tvár do rúk a vážnym hlasom som jej povedal: „Nikdy sa nemeň, Bella. Mám ťa rád takú aká si a nikdy na teba nezabudnem. A čo ty vieš, možno sa ešte stretneme. Či to už bude v tomto živote alebo v tom ďalšom, kde budeme všetci fajčiť marihuanu a počúvať reggae.“

Zasmiala sa nad mojou bujnou fantáziou. „Tak taký život by som s tebou kedykoľvek brala.“

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Reggae je môj život, Cullen!: