Druhá časť jednohubky o Jasperovi a Domino. Nechá Jasper Domino odísť? A premení ju nakoniec Carlisle? A čo na to povie Sam a svorka? Všetko je tu...
13.06.2011 (21:15) • izzie22 • FanFiction jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 1607×
Domino zišla pomaly po schodoch a vytratila sa z domu. Pri aute sa ani nepristavila a pokračovala ďalej do lesa.
Carlisle vyšiel z pracovne a narazil na Jaspera.
„Takže si sa nakoniec rozhodol s nami ostať?"
Jasper sa na neho pozrel pohľadom, ktorý naznačoval, že nevie, o čom hovorí.
„Počkať, kde je Domino?"
„Pokiaľ viem, tak s tebou," povedal Jazz, no z Carlislea cítil, že niečo nie je v poriadku.
„Edward!" zvolal Carlisle.
Edward hneď pribehol. „Deje sa niečo?"
„Dievča, čo prišlo a tvojím bratom, nevidel si, kam šla?"
„Ta malá ryška? Tá odišla asi pred piatimi minútami," zapojila sa aj Rosalie. „Ozaj, a čo vlastne chcela?"
„Chcela premenu," povedal Carlisle.
„Bože, ďalšia krava. Tak tá by si mohla podať s Bellou ruku," odfrkla si Rosalie, a tým si vyslúžila od ostatných nahnevaný pohľad.
„To snáď nie!" zhrozil sa zrazu Jasper, a už si to aj mieril von z domu.
„To zase kvôli mne?" spýtala sa Rosalie.
„Nie, práveže si pomohla. Tá podobnosť s Bellou. Aj ona spraví všetko pre to, aby dosiahla čo chce. A to akokoľvek," podotkol Edward.
Bože, ja to už vážne nechápem. Čo som to za magora, že sa mi nikdy nič nepodarí? Fakt totálne nič. Pomaly začínam chápať, prečo sa všetko, čoho sa dotknem, pokazí. Najlepšie asi bude, keď už si nikto nebude musieť mnou zaťažovať hlavu.
Myslela som si, že keď mi nebudú vedieť pomôcť ľudia, pomôžu mi aspoň upíri. Ale to bol ešte väčší omyl ako myslieť si, že raz sa všetko zlé obráti na niečo dobré.
Domino kráčala lesom smerom k mestu Forks, cez ktoré prechádzali, keď smerovali k Jasperovej rodine.
Na to, že odišla len pred pár minútami, sa ocitla dosť hlboko v lese. Všade bolo ticho, nikde sa ani lístok nepohol. Vtáky ztíchli, vietor ustál a Domino prepadol strach. Za sebou započula prasknúť konár. Zastala a v rýchlosti sa otočila. Nič tam nebolo. Údery jej srdca stále naberali na intenzite, jej dych bol prerývaný. Pomaly sa točila okolo vlastnej osi a pozorovala okolie. Nič, nikde nikoho.
Tak toto bol veľmi hlúpy nápad, povedala si v mysli a rozhodla sa vrátiť späť.
Len čo sa otočila, pred jej tvárou sa objavila obrovská hlava psa. Bol ako veľký vlkodav. Mal obrovskú papuľu, z ktorej na ňu ceril zuby. Dlhý ňufák a veľké, čierne, šialené oči.
Z ničoho-nič do domu vletela Renesmé a kričala.
„Mami, oci! Jacob... Jacob vravel...“ No hneď na začiatku vety zastala. Zacítila totiž to známu vôňu. „Kde je? Kde je strýko Jasper? Je to on však. Bol tu!“
„Zlatko, čo sa deje? Čo Jacob...“ pribehol k nej hneď Edward.
„Kde je Jazz?" zarazila sa Renesmé.
„Musel na chvíľu odísť,“ odpovedala jej Rosalie.
„A kam odišiel, to na mňa nemohol ani počkať?“
Bolo na nej vidieť, aká je z toho smutná. Strýka Jazza mala rada ako všetkých členov svojej rodiny.
„Ok, Ness. A teraz sa vráť o kúsok späť! Čo vravel Jake?“ pýtala sa tentoraz Bella.
„No, svorka zacítila na severe cudzí pach. Že vraj podľa všetkého to bude vlkodlak. Išli sa presvedčiť, že si to nenamieri k Forksu.“
„Panebože!“ zhrozila sa Esme.
„Musíme sa do toho zapojiť! Veď aj my sa staráme o to, aby sa ľudom nič nestalo,“ povedal rázne Emmett a založil si ruky na prsiach.
V miestnosti ostalo zrazu ticho. Každý pozeral na každého, atmosféra hustla. No a kým tu oni maturovali nad tým, čo spravia, Domino sa stala jednou z rekvizít na pozadí jednej smrteľnej potýčky.
Ten tvor okolo nej pomaly kráčal a prezeral si ju z každej strany. Len čo sa trochu vzdialil, aby sa pripravil na útok, Domino o pár krokov ustúpila. Tvor svoju váhu sústredil na zadné nohy a celou silou sa nimi odrazil. Jeho mohutné telo smerovalo na Domino, ktorá celá strnula. Zavrela oči a tvár odvrátila od strany útoku. No nič sa nestalo. Počula dopad tela, no nie toho jej. Keď otvorila oči, telo tvora ležalo pár metrov od nej a trápilo sa s akousi šmuhou.
Ďalší upír? A zachránil mi život. To bude určite niekto z Jasperovej rodiny, prebehlo jej mysľou.
Stále stála na tom istom mieste ako pri útoku a sledovala scénu pred sebou. Zrazu ju ktosi chytil za rameno. Tak sa zľakla, až nadskočila.
„Čo sa stalo?“ Až ten hlas ju presvedčil, že ide o priateľa. Bol to Jasperov hlas, ktorý ju upokojil.
„Ja naozaj nemám potuchy. Ale ten upír mi zachránil život, mali by sme mu nejako pomôcť.“
Jasper nečakal na ďalšie výzvy a vrhol sa do boja. Bolo to pre ňu hrozne ťažké sledovať boj, v ktorom ani poriadne nevedela, čo sa deje. Jediné, čo videla, bola veľká šmuha, naražajúca do stromov. Zrazu z poza jej chrbta vyletelo niekoľko ďalších a pridalo sa do boja.
„Nie je dobré stáť tak blízko.“ Len čo zaznel hlas, Domino sa za ním otočila.
„Čo?“
„Ja som Renesmé, ale hovoria mi Nessie,“ načahovala k nej ruku. „Som Jazzova neter, ale on sa asi nepochválil...“
„Nessie, teraz tu máme na práci iné veci,“ napomenula ju Esme. „Poď, zlatko, zavedieme ťa domov,“ pokračovala, keď sa otočila k Domino.
„Áno, teda nie... Počkať... ja musím, musím vedieť, kto to je.“ Domino bola trochu zaskočená všetkým, čo sa tu zomiela.
„Kto je kto?“ pýtala sa jej Esme.
„On...“ Keď sa Domino znova pozrela na boj, bolo už po ňom. Zvyšní Cullenovci stáli okolo muža s blond vlasmi a modrými očami. Mal plné pery a malý nos, bledú pokožku mal len o odtieň tmavšiu ako upír... Za nimi ležalo na kúsky dotrhané telo tvora, ktorý ju napadol.
„Kto si?“ spýtal sa Jasper.
„Panebože!“ zvýskla Nessie len sekundu po Jazzovi.
„Čo sa deje?“ pribehne k nej Bella.
„On je jej...“ začala, no Domino ju drzo prerušila.
„Nie!“ začala pomaly cúvať a do očí sa jej hrnuli slzy. „Prečo?“
„Odpusť...“ začal muž kľačiaci na zemi.
„Buď ticho! Nechcem ťa počúvať! Za všetko si zodpovedný ty... “ Z očí jej už stekali prúdy slaných sĺz. Zrazu ale zmenila smer a rozbehla sa k nemu. Padla na kolená a začala do neho udierať päsťami. „Nenávidím ťa! Chcem, aby si zomrel.“
Muž okolo nej pomaly a opatrne omotal ruky a začal ju utešovať. Domino pomaly zlyhával hlas a rukami tiež prestala udierať. Nakoniec ich tiež omotala okolo muža a plakala ďalej.
Muž opakoval dookola jediné jedno slovo: „Odpusť!“
Domino a Elijah sedeli v obývačke u Cullenovcov a rozprávali sa.
„Ako si ma našiel?“
„Vždy viem kde si,“ povedal jej Elijah s takou láskou v očiach, že Domino zahrialo až na srdci.
„Ako?“
„Celý život ťa sledujem. Viem, kde si bola a kade si išla.“
„Ako to že ma sleduješ? Nie je to protizákonne?“
„Som tvoj otec. A áno, je to protizákonne, ale ako mám potom vedieť, že si v bezpečí?“
„Keby som neskončila v sirotinci, vedel by si o mne viac a nemusel by si ma sledovať.“
„To je pravda, ale ja nenesiem vinu na tom, že si tam skončila. To tvoja matka trvala na tom. Nechcela, aby si vyrastala v strachu... Chápal som ju. Bála sa o teba, tak ako aj ja, ale nemohla dopustiť, aby sa o tebe dozvedeli. Nevieš si ani predstaviť, aké to bolo, keď sa kráľovská rodina dozvedela, že existujú miešanci ľudí a upírov. Ak by vedeli aj o tom, že sa miešanec zaplietol s človekom, nevieme, ako by to dopadlo. Chcel som, aby ťa nikam nedávala, no... odmietla to. Bolo to jej rozhodnutie a ja som proti tomu nemohol nič robiť.“
„Mohol si jej v tom zabrániť!“
„Miloval som ju. A tým, že som ju miloval, som ju aj rešpektoval. Vieš, ja som vyrastal v inej dobe ako ty. Všetko bolo ľahšie. Keď si ľudia dali sľub, snažili sa ho dodržiavať.“
„Tak prečo si si ma potom neadoptoval? Vedel si, kde som. Videl si, čo prežívam. Vedel si, že ťa túžim spoznať.“
„Nemohol. Zákony to zakazujú.“
„Aké zákony?“
„Zákony v oboch svetoch. V tom ľudskom si dieťa môže adoptovať len manželský pár. Lenže ja som nikoho okrem tvojej matky nemiloval. A v upírom... Upír si nemôže vziať človeka, ak nemá v sebe ukrytý dar alebo to nie je jeho potrava. Nemal som nikoho, kto vie rozpoznať, či sa v tebe niečo skrýva a už vôbec som ťa nechcel ako potravu.“
„Tomu celkom nerozumiem. Jazz vravel, že ak sa stanem upírom, môžem mu pomôcť. No nie je si istý, či dar v sebe naozaj mám. Ako to zistím?“
„Teraz to neriešme. Máme na to ešte dosť času.“
„Ok. A môžem sa ťa niečo opýtať?“
Elijah na ňu pozeral v očakávaní, aká otázka jej vykĺzne z úst.
„Aká bola moja mama?“
„Jazz, a na čo to dievča vôbec potrebuješ?“ rozčuľovala sa Rosalie.
„Proste ju potrebujem. Nemusí ťa zaujímať na čo. Neboj, keď to tu vyriešime, znova odídem,“ vyletel na ňu ostro Jasper.
„Ja... nemyslela som to tak. Nechcem, aby si znova odišiel. Chcela som len vedieť..." povzdychla si. Chcela sa mu ospravedlniť, no bola na neho aj naštvaná. Nevedela pochopiť význam premenenia toho ľudského dievčaťa.
„Prepáč. Je tu príliš veľký nával emócií. Nezvládam to v poslednom čase... To preto ju vlastne potrebujem. U nej som si všimol, akoby si niekedy dokázala pocity vypnúť. A potom zrazu bum,“ udrel si päsťou do dlane, „a dokážem v nej čítať ako z knihy. Chápeš, ako to dokáže so sebou, tak by po premene mohla dosiahnuť to, že by to pomohla vypnúť aj mne,“ vysvetľoval jej.
Rosalie sa po ňom natiahla a objala ho.
„Prepáč mi, že najprv súdim a až potom počúvam. Som určite tá najhoršia sestre na svete.“
Jasper ju objal takisto a uchechtol sa.
„To určite nie si. Si proste z inej doby. Ha-ha. A stopercentne nie si hrozná sestra. Napríklad s Tanyou by som ťa nikdy nemenil.“
„Vieš čo, Jazz? Myslím, že keby to dievča Carlisle premenil a ona by musela ostať s nami, zvykla by som si na ňu ako na Bellu...“ Z vedľajšej izby bolo počuť Edwardove vrčanie a Bellin smiech. „Edward, veď vieš, že ani teba som nemala príliš v láske,“ zakričala na neho Rose.
„Carlisle, už ste sa rozhodli?“ pýtala sa ho Rose, keď vošla do pracovne.
„My áno, ale ešte nám to musí odobriť Sam. Ved vieš, zmluva,“ odpovedal jej na otázku Carlisle.
„No, tak na čo čakáme? Nessie, odkáž tvojmu... Jacobovi, že potrebujeme niečo prediskutovať, tak nech sa dostavia do takých päť minút.“
Renesmé dobehla do Samovho a Emilynho domu, kde sa momentálne zbiehali všetci vlci, keďže bol čas obeda.
„Čaute, máte teraz niečo na práci? Teda, okrem jedenia,“ spýtala sa len čo pozdravila.
„Nie, Nessie, už si môžeš Jakea odviesť,“ zazubil sa Paul.
Jacob prišiel hneď k Nessie a objal ju okolo pásu. Paula ignorovali.
„No, ja by som skôr potrebovala Sama a ešte nejaké tie múdrejšie mozgy z tejto... svorky,“ povedala a otočila sa na Sama.
„A na čo nás potrebuješ?“ ozval sa Paul.
„Ale zlatko,“ začala na neho hovoriť milo, „povedala som múdrejšie a nie 'múdrejšie',“ dokončila vetu a druhé slovo dala do vzdušných úvodzoviek. Všetci sa začali smiať, len Paul sa tváril urazene.
„To bolo dobré, láska,“ zašepkal jej Jacob do ucha.
„Čo potrebuješ?“ spýtal sa tentoraz Sam.
„No, Carlisle sa potrebuje niečo spýtať, dohodnúť, informovať a... no to bude zhruba všetko. A radšej si pohnem, Rosalie sa nevie dočkať. Plus ešte niečo. Jasper sa vrátil domov. No nie je to skvele?“
„Aká bola moja mama? Lebo keď som vás hľadala, našla som maminho bratranca a ten mi povedal tak málo. Vravel aj, že spolu veľmi dobre vychádzali, ale potom zmizla. S tebou.“
„Tvoja matka vedela čo som zač, no napriek tomu ma milovala. Keď sme zistili, že je tehotná, museli sme odísť. Vieš, ona všetko brala tak s ľahkosťou. Veľmi zriedka sa stalo, že myslela dopredu. Všetko riešila za pochodu, dalo by sa povedať, a preto som ju miloval. Bola plná života. No keď bolo asi týždeň pred pôrodom, povedala mi, že vie, že zomrie. Preto ťa chcela dať do sirotinca, nemohla nás ohroziť, a tak nás rozdelila. No pred tým mi nakázala, aby som na teba dával pozor. Na druhý deň, ako ťa porodila, ťa odniesla. Najprv som si myslel, že bude žiť... A za pár dní vykrvácala. Vieš, moja matka hneď po pôrode zomrela. Istým spôsobom som ju zabil.“
„Takže jej smrť dávaš za vinu mne!“ Domino sklonila pohľad k zemi a povzdychla si.
„To vôbec nie je pravda. Nik nevedel, že sa to môže stať. Iba ona,“ povedal jej Elijah a objal ju.
Vzápätí vbehla do obývačky Renesmé a posadila sa k nim.
„Tak čo, ako? Povedali ste si už všetko, lebo za chvíľu bude porada, čo a ako ďalej. Vieš, fakt by ma zaujímalo, či mal strýko Jasper pravdu a je v tebe nejaký ten dar.“ Renesmé tárala dve na tri a zastavila sa až keď si všimla, ako na ňu obaja pozerajú. „Prišla som nevhod?“
„Nie, pokojne tu ostaň. My... my sme už skončili,“ hovorila jej Domino, ktorá sa nemohla zbaviť myšlienky, že to ona určite zabila svoju matku.
„O akej porade si to vravela?“ prehovoril tentoraz Elijah a pozeral na ňu spýtavým pohľadom.
„No, prišiel Jake a chlapci, aby prejednali to s Domino a neporušili tak medzi sebou dohodu. Ale teraz sme prakticky rodina, takže pochybujem, že by ju niekto porušil bez porady.“
„Čo je to za dohodu?“
„No, ak upíri pohryzú človeka, vlci ich môžu kedykoľvek a akokoľvek zabiť.“
„Je rozhodnuté!“ Rosalie kričala na celý dom.
O rok neskôr
Domino ostala ešte rok po premene u Cullenovcov, aby ju naučili ich životu a pomohli jej s darom.
No dnes si balila svoje veci, aby sa mohla pobrať za svojím otcom do Fínska.
Mala zvláštny pocit, ako by ju tu ale niečo držalo, niečo, čo jej nedovolí odísť. Domino vedela čo to je, len si to nechcela pripustiť.
Keď už mala dobalený posledný kufor, zbehla si ešte na lov.
Bola prikrčená a z úzadia sledovala svoju korisť. Bolo to stádo sŕn, ktoré sa páslo na lúke. Bola už rozhodnutá zaútočiť, keď vtom ju čosi zvalilo na zem.
„Jasper, to som si mohla myslieť...“ zahundrala si po pod nos.
„Neučil som ťa, že okrem koristi musíš sledovať aj okolie?“ Jasper stál nad ňou a podával jej ruku, aby jej pomohol vstať. No tá jeho ruku odmietla a sama vyskočila na nohy.
„Hmm, odplašil si mi jedlo, nezdá sa ti to byť drzé?“
„A vieš, že ani nie? Bola to zábava.“
„Ja poznám lepšiu zábavu ako je toto.“
„Ou, tak o tom pochybujem,“ doberal si ju Jazz.
Domino z ničoho-nič vyskočila na strom. „Ak ma chytíš, môžeš odo mňa vyžadovať čo len budeš chcieť.“
„To naozaj?“ usmial sa Jasper.
„Čestné...“
Ešte ani nestihla dopovedať a už sa za ňou rozbehol. No Domino bola šikovnejšia a rozbehla sa naprieč lesom. Lenže čo by to bolo za bývalého vojaka, ktorý by nevedel predpokladať ďalší krok protivníka. Vyliezol na strom a počkal si, kým pôjde znova okolo. Dlho ani čakať nemusel a už bol na Domino nalepený telo na telo.
„A mám ťa,“ usmieval sa Jasper od ucha k uchu ako malé dieťa.
„Dobre, dobre... Tak čo teda chceš?“
„Ostaň.“
„A pr čo? Nemám dôvod tu...“ Jasper Domino umlčal nežným bozkom.
„Ostaň, prosím,“ povedal znova len čo sa ich peri oddelili.
„Nemôžem.“
„Prečo by si nemohla? Veď si už člen rodiny.“
„Sľúbila som otcovi, že s ním budem žiť.“
„Tak ja pôjdem s tebou.“
„Nie.“
„Prečo nie? Veď to mi nemôžeš zakázať.“
„Máš tu rodinu, ktorá ťa potrebuje.“
„Oni si bezo mňa poradia. Pochopia to.“
„Jasper...“
„Domino, ale ja ťa milujem.“
Autor: izzie22 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Diskuse pro článek Niečo nové 2:
No neviem či bude aj ďalšia, teraz mi toho behá veľa po rozume a neviem si z nápadov vybrať + mám toho veľa rozrobeného...
Ale možno hej...
Ja viem že je to moc sekané ale tak chcela som to mať do tých 2 500 slov aby to nebolo moc krátke ale zas ani dlhé...
A ešte ďakujem za komentár
Hezké, ale místy trochu rychlé a utnula jsi to moc brzy. Bude ještě jedno pokračování? Je fajn, že se jí Elijah ukázal a všechno jí vysvětlil. Jsem zvědavá, jestli si přizná, že Jazze miluje.
Ahoj. V poviedke som ti opravila tieto chyby:
*Občas ti chýbali dĺžne a mäkčene
*Čiarky v súvetiach a pred spojkami. Párkrát aj v osloveniech.
*Zdvojené medzery
*Medzery sa píšu až za horné úvodzovky, nie pred ne!
*S/Z - pamätaj si, že je vždy z koho/z čoho a s kým/s čím (!!!)
*I/Y v koncovkách prídavných mien. I len v Nominatíve množného čísla (!!!)
*Písala si zle mená hlavných postáv:
Rennesme -> Renesmé
Jackob -> Jacob
*Písala si zle aj niektoré iné slová:
račej -> radšej (!!!)
čmuha -> šmuha (!!!)
nieje -> nie je (!!!)
*Pozor na koncovky OU/OV. OV v mužskom rode, OU zase v ženskom.
*Mala si zle popísanú priamu reč. Prečítaj si preto tento vzor:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Tiež odporúčam prečítať si tento článok s gramatikou:
www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/slovenska-gramatika
Taktiež by si si mala nájsť korektora v Pomoci autorom.
Nabudúce dávaj pozor. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!