Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Nečakané stretnutie 2

10.07.2011 (09:15) • Bubulienka • FanFiction jednodílné • komentováno 14× • zobrazeno 2183×

Priblížil sa a...

Zatvorila som oči a čakala na ten krásny okamih, keď mi vlepí bozk. Cítila som, ako mi bije srdce vo chvíľke očakávania. Bol to ten najkrajší chalan, akého som kedy videla. A ak by mi dal bozk on, tak asi vyletím do nebies. Čakala som, ale nejako nič neprichádzalo.

Zamračila som sa. Čo to stvára? Pomaličky som otvorila oči a Edward – alebo ako sa volá – ma sledoval s prižmúrenými očami a sedel tam, kde minule. Ústa mal dokorán a asi čakal na vysvetlenie. Pozeral na mňa ako na idiota. Ale ja ten idiot som! Ja tu čakám na bozk a on stvára debiliny.

„Chcel som ti iba opraviť golier tuniky,“ povedal. Očervenela som. Ja som naozaj blbá. Tak on mi chcel iba opraviť tričko a ja tu čakám na bozk? Som trápna. Sklopila som oči a začala sledovať biele dlaždičky.

„Ja viem, ja som iba unavená,“ zaklamala som. Ale moja tvár ma stále prezrádzala, bola som červená ako paradajka, tak som radšej hlavu nezdvíhala.

„Aha,“ zachichotal sa. To sa už vrátila stará Bella.

„Je tu niečo smiešne?“ vyštekla som.

„Ty.“

„Ja?“

„Áno, ty. Si hluchá?“

„Si slepý?“

„Ja nie, vidím ťa dobre,“ povedal.

„A ja ťa dobre počujem.“

„Si zlá!“ obvinil ma a zodvihol jedno obočie. Znova ma chcela upútať jeho postava, no nedala som sa.

„Nie, nie som!“

„Si.“

„Nie.“

„Ale áno.“

„Nie!“ skríkla som.

„Nepriznáš si to, ale si namyslená. Máš pocit, že musíš každému vracať narážky a neznášaš, ak je niekto lepší než ty,“ vyprskol rovno do mojej tváre. Strčila som doň.

„Odkiaľ to môžeš vedieť? Vôbec ma nepoznáš!“

„Táto chvíľka mi stačila na to, aby som ťa spoznal dostatočne.“

„Tak fajn,“ povedala som a postavila sa. Bradu som vystrčila čo najvyššie.

Rozmýšľala som, aký výstup mám urobiť a kam sa schovať. Nebudem tu s ním predsa sedieť. Dostala som nápad. Zamierila som do jednej z kabiniek záchodu a zamkla sa. Zostala som tam stáť a potichu nadávala.

„Čo to stváraš? Vylez! Takto pomoc nezoženieme a ja tu budem musieť s tebou zostať,“ povedal a zabúchal mi na dvere kabinky. Skoro odleteli z pántov, no držali sa.

Ako to vyzerá, tak zdanie klame. Vyzeral ako šarmantný, mladý gentleman. A myslela som si, že ma pobozká. Jasné. Ja mám na chlapov smolu stále.

Znova zaklopal a zospodu som mohla vidieť jeho nohy.

„Bella! Chceš tu zostať? A sama?“

Neodpovedala som.

„Fajn, tak ja ťa tu nechám.“

Znova ticho.

„Bella!“ zvrešťal tak, až nám skoro spadol strop na hlavu a vyskočila som dva metre do vzduchu.

Bol zlatý, keď bol vyprovokovaný, tak ma to bavilo. Znova som bola ticho.

„Tak. A mám toho dosť,“ povedal a chytil dvere za kľučku.

Ľahko ich vytrhol a položil na zem. Zostala som stáť s otvorenými ústami. On normálne vytrhol dvere. Preboha! Možno boli už vykĺbené a on sa do nich iba zaprel. Fakt netuším, ale je to čudné. Zostal predo mnou stáť. Pozrela som mu do tváre a trocha som sa začínala báť. Jeho krásna tvár však znežnela. Pozeral sa mi do očí. Bolo to čudné. Nikto si nevšímal dvere – vedľa na zemi.

Toto nie je veľmi romantické miesto, keď mám za sebou záchod. A vtom to prišlo.

Očividne sme obaja zabudli, že letíme lietadlom, a tak nás prekvapila obrovská turbulencia. Edward zostal stáť na mieste a ja som naňho spadla. Zem sa s nami kývala. A ja som začala kričať o pomoc. Edward sa ma snažil stíšiť, no nebolo to vôbec ľahké.

Bála som sa. Nikto nás nenašiel, čo ak...

„Bella?“ opýtal sa ma Edward, keď sme prestali lietať vzduchom.

„Hmm?“

„Zašla by si, prosím, do mužských toaliet pre moju tašku? Nechal som ju tam,“ povedal a pritom mi naliehavo pozeral do očí, ako keby to bolo súrne a nutné.

„Tak fajn.“ Nemohla som odmietnuť. Vlastne som sa s ním zabudla pohádať kvôli dverám, ale keď som bola zaskočená tým, že ich tak vytrhol. Je toto vôbec normálne?

Došla som do mužských toaliet. Hlava sa so mnou sem-tam zakrútila. No žiadna taška tam nebola. Otočila som sa a chcela Edwardovi povedať, že žiadna taška tam nie je, keď som zostala stáť ako oparená.

Toto je už druhýkrát, čo stojím a pozerám ako teľa na nové vrata. Presnejšie - otvorené vrata. Edward stál pred otvorenými železnými dverami a držal mi ich otvorené. Pozrela som raz na dvere a raz naňho...

„Ako si to u-urobil?“

„Išiel okolo údržbár, a tak nám otvoril. To ja nie. Čo si o mne myslíš? Nie som spiderman.“ Aj mi to – v tú chvíľu – prišlo jedno. Konečne boli dvere otvorené. Vzala som taštičku, ktorá odletela na druhú stranu miestnosti a prešla cez dvere.

Skôr než som prešla, tak som si všimla odtlačok dvoch rúk, ktoré boli vryté hlboko do železa. Skoro som zhíkla, ale zadržala som to. Žiadneho údržbára som nikde nevidela a zaujímalo by ma, ako sa tam tie ruky dostali. Vyzeralo to, akoby niekto normálne chytil dvere, pevne ich stisol a vyrval z pravej strany. Edward sa tváril až príliš zaujato a pozoroval okolie, ale na mňa sa ani nepozrel.

Na chvíľočku som prestala rozmýšľať nad tými dverami a prišlo mi ľúto, že ho už neuvidím. Je krásny. Síce odmeraný, ale k žene, ktorú miluje musí byť naozaj milý a pozorný. Závidím tej, ktorá ho môže mať.

„Tak... Dovidenia,“ povedal a chystal sa k odchodu. Bleskovo som ho chytila za ruku a zakrútila hlavou. Pozrel sa na mňa a vzdychol.

„Poďme sa porozprávať,“ povedala som rozhodne a nemala v pláne vzdávať sa...

Nakoniec som sa rozhodla, že z tohto urobím ešte jednu časť a trochu vás ponaťahujem... Nevyšlo to. Muselo by to byť veľmi dlhé a nechcela som to príliš urýchliť.

Ďakujem za komentáre k prvej časti. Som veľmi rada, že sa vám to páči. Prosím aj o komentáre k tejto časti. Napíšte mi, či chcete, aby boli spolu, alebo nie. Ja to už mám premyslené, ale potrebujem aj iné názory. Každopádne, ďakujem za ohlasy. Veľmi ma potešili a veľmi ste ma posunuli ďalej.

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nečakané stretnutie 2: