Rileyho návšteva v Bellinom dome. O čom premýšľa?
06.06.2011 (17:00) • ada1987 • FanFiction jednodílné • komentováno 12× • zobrazeno 2021×
Chodil som po dome, o ktorom mi vravela Victoria. Bývalo v ňom to dievča. Dievča, pre ktoré sa vedie táto vojna. Dievča, ktorej krv je vraj to najsladšie, čo som kedy ochutnal.
Vošiel som do jej izby a rozhliadol som sa. Bola to typická dievčenská izba, podobná tej, akú mala aj moja mladšia sestra.
Zo stoličky som zobral červenú blúzku. Jemne som si pričuchol. To by malo stačiť! Tí tupci, ktorých mám na starosti, sa pôjdu zblázniť z takejto vône. Na stole boli rozličné fotografie. Bola na nich zrejme ona s niekoľkými upírmi. Najčastejšie sa objavoval chlapec s bronzovými vlasmi a malé čiernovlasé dievča. Jej priateľ a najlepšia kamarátka. Čitateľ myšlienok a veštica, ako ma informovala Victoria. Na jednej z fotiek bola s dlhovlasým chalanom nepochybne indiánom. Nad jej postelou visel lapač snov. Uškrnul som sa. Snaď neverí na také blbosti?!
Vyšiel som z izby a kráčal smerom k dverám. Prešiel som cez obývačku, v ktorej na gauči ležal akýsi chlap. Podľa veku jej otec. Podobal sa na toho môjho. Zavrel som oči a spomínal na rybačky, ktoré sme absolvovali každú nedeľu. Bol to taký náš malý rituál, také svätenie nedele. Celé hodiny sme dokázali sedieť na brehu. Často sme nič nechytili, ale ani jednému to nevadilo. Hlavne, že sme boli spolu. Po návrate nás čakala mamka so svojimi dobrotami. Vždy upiekla na nedeľu nejaký koláč. V lete ovocný, inokedy čokoládový alebo s orechami. Najradšej som mal maslovú bábovku. Škoda, že už nikdy nedokážem oceniť jej lahodnú chuť. A potom Claire, moja malá sestrička. No malá! Bola len o osem rokov mladšia ako ja. Pamätám si ten deň, keď sa narodila a ja som ju po prvý raz uvidel vo vyšívanej perinke. Bol som sklamaný, že to nie je chlapec. Tak veľmi som chcel brata, s ktorým by som hrával baseball alebo rugby. Ktovie, či si ma po rokoch bude pamätať. Zrejme nie!
Sklonil som sa k nemu a zhlboka sa nadýchol. S vôňou jeho dcéry sa to síce nedalo porovnať, ale jeho krv by som neodmietol. Našťasie som sa prednenávnom nakŕmil, takže som ľahko odolal. Chystal som sa k odchodu, keď mi zrak padol na hŕbu papierov, ktoré ležali tomu mužovi na bruchu. Úplne navrchu totiž bola moja fotografia!
Poznal som ten záber. Bol z posledných prázdnin u mojich rodičov v Dallase, kým som nastúpil na vysokú školu. Pozrel som sa na ďalšie papiere. Ten muž bol zrejme policajt. Zo spisov som si prečítal, že Mike a Paula Biersovi už vyše roka márne hľadajú svojho strateného syna. Z hrdla mi unikol vzlyk. Tak rád by som sa vrátil! Ale vari to šlo?
Ako by som im vysvetlil bledosť a tvrdosť mojej pokožky, ktorá by na slnku hádzala žiarivé odlesky? Ako by som im vysvetlil moje červené oči? A najmä, ako by som im vysvetlil fakt, že nikdy nezostarnem?
Hodil som tie papiere naspäť na stôl a vyšiel som z domu nesúc zo sebou i červenú blúzku Isabelly Swanovej. Snáď to Victorii bude stačiť. Bella musí zomrieť. Inej cesty niet!
Koniec
Prosím o komentáre.
Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Na krídlach holubíc:
Úžasné! Riley je jedna z mých nejoblíbenějších postav a zakomponování jeho vzpomínek zrovna do téhle scény mě málem dojalo. Ubohý Riley. Já bych mu tak ráda pomohla. Vážně úžasné
Fantastické. Bylo mi Rileyho opravdu líto.
Úžasně se ti povedlo popsat Rileyho myšlení. Je mi ho líto. Skvělá povídka.
No teda , to je vážne dobré . Hrozne sa mi páčilo to jeho vzpomínanie na rodinu . Napísala si to úžasne a ten koniec znel proiam desivo . Skvelá , perfektná jednorázovka .
Dokonalé, úžasný nápad a skvelé spracovanie
Krásne V mojich očiach si Rileyho "poľudštila". Je fajn uvedomiť si, že aj on mal niekedy rodinu, ktorá mu chýba a že nebol vždy len kus kameňa, ktorý chce navyše Bellinu smrť
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!