Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Moja chutná krv

07.02.2010 (14:20) • EmmaCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1296×

,,No, takže ďalšiu rodinnú hádku by sme mali za sebou,” povedal Emmett a vstal od okrúhleho stola.

Jasper tiež vstal, určite sa išiel pozrieť čo Edward rozbil. O pár sekúnd som už pri stole sedela iba ja s Rosalie. Hľadela na mňa veľmi previnilo. Ešte sa mi neospravedlnila, že ma dostala do nebezpečnej situácie vo Volterre. Možno by to urobila aj teraz, keby sa do miestnosti nevrútil Emmett so strašne starým a malým zvoncom.

,,Pozrite sa, čo som našiel v garáži,” ukázal na zvonček, ,,počúvajte, aký má pekný zvuk,”potriasol ním a naozaj vydával nádherný zvuk.

Zrazu sa všetko zmenilo. Stála som pred veľkým čiernym kostolom, videla a počula som dva veľké zvony, ktoré o seba bili.

Potom sa vízia zmenila. Videla som seba. Bola som človek. Sedela som v tmavej miestnosti s nejakou mladou ženou za stolom. Obidve sme boli oblečené v čiernych šatách, ktoré vyzerali ako zo začiatku 20. storočia.

V sekunde mi do očí vrazilo ostré denné svetlo. Pozerala som sa zo zamrežovaného okna na zelený park. Rástli v ňom nádherné pestré kvety.

A opäť sa všetko úplne zmenilo. Oči som otvorila do hlbokej tmy. Nevidela som absolútne nič. Ležala som na veľmi tvrdej lavici a bola mi veľká zima, akoby ma niekto hodil do ľadovej vody.

Počula som nejaký dych. Trochu som zaostrila zrak na blížiacu sa postavu. Bol to muž. Nemohla som sa ani pohnúť. K tej lavici som bola silno priviazaná a celé telo ma veľmi bolelo. Veľmi som sa zľakla. Natiahol ruku a vedľa mňa zasvietil malé svetlo. Pozrela som naňho. Bol starý. Mal sivé vlasy, ale mal takú peknú tvár, a najviac ma zaujali jeho oči. Boli krásne, mali farbu slnka.

,,Kto ste?” spýtala som sa.

,,Ja som ošetrovateľ,” odpovedal stručne.

,,Ak ste ošetrovateľ, tak prečo ma bolí celé telo?”

,,Je mi to veľmi ľúto.”

Pozrela som sa naňho. Myslel to naozaj veľmi úprimne.

,,Máte nádherné oči Mary. Majú farbu neba. Prosím, odpusťte mi to, čo teraz urobím.”

Objal ma okolo pliec a naklonil sa ku môjmu krku. Posledné čo si pamätám je jeho ľadový dych.

,,Alice, Alice si v poriadku?”

Cítila som na svojich ramenách niečie ruky. Pozrela som sa naňho. Bol to Jasper. Jeho čierne oči boli od strachu doširoka otvorené.

,,Povedz, čo si videla?”vyľakane sa ma pýtal.

,,Upokoj sa Jasper,”povedala som mu, ale sama som nebola pokojná a on to veľmi dobre vedel.

Už som bola späť v prítomnosti. Počas môjho ,,snívania” sa jedáleň zaplnila. Teraz bol pri mne najbližšie Jasper. Cítil, čo som cítila ja. Môj zmätok, smútok a nepokoj. Teraz som hovorila iba k nemu.

,,Spomenula som si, už som si spomenula.”

,,Na čo Alice?”

,,Na časť môjho života.”

,,Na čo konkrétne si si spomenula?” pýtal sa ďalej.

,,Povedz mi to!”prikázal mi, keď spoznal moje pocity. Len on mohol zistiť, že to nechcem nikomu povedať a ani jemu. Ešte stále ma pevne držal za ramená. Určite mal chuť zatriasť mnou. Tentoraz som sa pozrela na Carlisla. Bola som rada, že odviedol Jasperovu pozornosť.

,,Alice, vravela si, že Aro prehľadával tvoje myšlienky. Mohlo sa stať, že ak ich hľadal, vytiahol z teba aj to, na čo si si ty do dnešného dňa nevedela spomenúť.”

,,Takže to znamená, že si teraz začnem po častiach spomínať na svoju minulosť.”

,,Vyzerá to tak,” potvrdil mi Carlisle.

Pozrela som sa na Jaspera. Jeho pohľad hovoril za všetko. Ešte mu to budem musieť vysvetliť.

Teraz už neviem, či sa mám báť viac budúcnosti alebo minulosti.

Autor: EmmaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Moja chutná krv: