Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Láska vs. smrť

25.07.2010 (15:00) • Rennesme • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1317×

Láska vs. smrť

„Bella, ostaň v aute,“ prikázal mi Edward odrazu a zastavil.

„Čo je?“ nechápala som.

„Vlkolak. Jacob ako vlk. Tu by nemal čo hľadať,“ a tichšie dodal: „skrýva si predo mnou myšlienky.“

„Ach, Edward,“ zhíkla som zrejme trocha teatrálne. „Čo myslíš, čo by mohol chcieť?“

„Neviem,“ odvetil zamyslene a zároveň opatrne, „ale idem to zistiť.“ Keď vystupoval z auta, tváril sa nepreniknuteľne - takto sa u neho prejavovala nervozita a obavy, najmä vtedy, keď ich chcel predo mnou skryť.

„Čo chceš, Jacob?“ zavolal smerom k lesu. Odrazu sa na jeho tvári začali rýchlo striedať emócie. Hrôza, obavy, zdesenie. Nakoniec sa jeho výraz ustálil na chladnej vypočítavosti a sústredení.Z krovia vyskočil obrovský červenohnedý vlk - Jacob. Hrôzostrašne zavrčal cez obnažené zuby a pre mňa nebol problém rozoznať na jeho tvári nenávisť, aj keď to bola tvár zvieraťa. Edward zavrčal tiež. Obaja sa prikrčili... Čo to preboha robia?? Veď mi sľúbili, že sa nepobijú.Vrhli sa na seba. Potom som už nebola schopná rozoznať nič okrem zmesi Jacobovej srsti a Edwardovej snehovobielej pokožky. Nemohla som nič robiť, tak som len zavrela oči a zrýchlene dýchala. Nie, nie, nie.

Keď som zdvihla zrak, zaúpela som. Edward sa na mňa smutne pozeral stojac pri kope zakrvaveného niečoho, čo ostalo z môjho bývalého najlepšieho priateľa. Na sekundu som sa nezmohla na nič iné, len som tam omráčene civela. Potom som sa spamätala.

„Edward!“ Ten zvuk bol niečo medzi vzlyknutím a výčitkou.

„Čo si to spravil? Veď si mi sľúbil...“ Nemohla som pokračovať. Pomaly ma začala ovládať zlosť. Preliezla som na sedadlo šoféra. Ešte dobre, že sme šli v mojom pickupe. Ako ma ovládal hnev, nechcela som Edwarda ani vidieť. Chcela som ísť do La Push a to hneď z dvoch dôvodov - po prvé som sa chcela ospravedlniť Billymu a zariadiť, aby sa svorka nepobila s Cullenovcami a po druhé, na únik pred Edwardom a jeho rodinou to bolo to najlepšie miesto - a s Edwardovým autom som sa k La Push nemohla ani len priblížiť... ak som nechcela vojnu.

„Zmizni, Edward, ty hnusný vrah!“ prskala som v zlosti.

„Zmizni z môjho života a už ťa nikdy nechcem vidieť!“

„Bella, ale mne je to tak ľúto! Vieš, že ja som mu nechcel ublížiť, ale on ma chcel zabiť! Vari ti aj on nesľúbil, že mi neublíži?“ ospravedlňoval sa Edward. Druhú polovcu jeho poznámky som odignorovala (nebude predsa hádzať vinu na Jacoba).

„Tak si mal skapať!“ kričala som nešťastne a naštartovala som.Cez slzy som takmer nevidela, ale bolo mi to jedno. Chcela som sa len zúfalo dostať preč od tých príšerných spomienok na Jacobove posledné minúty.

_____________________

Do La Push som sa dostala asi o 15 minút. Ani Billy, ani nikto mi to nehádzal na vinu. Našťastie.

_____________________

Ďalších pár mesiacov bolo ťažkých. Ostala som v La Push u Billyho aj bývať - po súhlase Charlieho - aby sa ku mne nikto z Cullenovcov nemohol dostať. Seth mi bol veľmi nápomocný. Bol milý a asi som sa mu aj páčila. No bolo mi to jedno. Bolo mi smutno za Jacobom a toho mi už nikto nevráti.

Na Vianoce som sa rozhodla prísť domov. Charliemu už vraj chýbam, tak som ho chcela prekvapiť. Dúfala som, že nikto z Cullenovcov tam nebude, no moje prosby neboli vyslyšané. Čakala tam na mňa Alice.

„Bella?“ spýtala sa nesmelo, no za jej takmer dokonalou fasádou som dokázala rozoznať smútok. Podozrivé - Alice bola predsa vždy veselá a ukecaná, ak si dobre pamätám.

„Áno?“

„Bella, Edward je mŕvty.“

„Čo?!?“ skríkla som. Nie. Ach, nie nie nie nie nie. Uf. Musím sa ovládnuť. Nesmiem plakať. Ak by som bola nešťastná, Alice by ma ani nepustila domov, teda do La Push. Jasné, myslela by si, že sa chcem zabiť. Sama som ešte nevedela, či chcem ostať na tomto svete. No, rozhodla som sa, že kým tu Alice bude, ovládnem sa, nezosypem sa. Budem sa tváriť pokojne. Nejako. A potom... neviem, čo budem robiť.

„A... ako sa to stalo?“ spýtala som sa potichu a bezvýrazne.

„Vieš, niekto, asi zo Samovej svorky sa mu chcel pomstiť za Jacoba a tak mu povedali, že si mŕtva. Išiel zas to Talianska. Už je to mesiac, ale ty si bola v La Push a ani som si nebola istá, či žiješ - nemohli sme ti to povedať.“

„Dobre,“ povedala som a veľmi som sa snažila zadržiavať slzy.

„Nič viac?“ čudovala sa Alice. „Naozaj ho už nemiluješ?“

„Nie! Nenávidím ho, jeho a tú vašu rodinu vrahov tiež! Už vypadni, nechcem nikoho z vás vidieť. Nechcem aby ste mi ho pripomínali, nechcem o vás už nikdy počuť. Choď preč!“

Alice sa na mňa vyjavene zadívala, ale zmizla. Ešte som nebola rozhodnutá, takže to čo urobím, nemohla vidieť. To bolo fajn.

Utekala som do lesa a plakala som. Och nie! Edward predsa nemôže byť mŕtvy, nie aj on.

„Čo ti je?“ začula som chladný, dievčenský, štipľavý hlas. Victoria? Čo tu robí? Ale nech. Nech ma zabije. Vo svete, kde nie je Edward nemám chuť žiť.

„Nič,“ vzlykla som. „Zabi ma. To si predsa vždy chcela.“

„Nie,“ uškrnula sa. „Využijem to, že je tvoj miláčik mŕtvy. Budem sa tešiť z tvojej bolesti. Vidíš. Môj James je mŕtvy, tvoj Edward je mŕtvy. Nie je to takto pekné? Nie je to teraz fér?“ Zúfalo som zdvihla hlavu. Zbadala som ostrý kameň. Hlavou mi prebehol perfektný nápad. Veď pred rokom ma kvôli malej kvapke krvi skoro zabili. Prečo by to neúčinkovalo teraz? Schmatla som zo zeme ten úlomok a zabodla som si ho medzi rebrá. Jasné, že som netrafila srdce... Dúfam, že ma Victoria zabije rýchlo.

Pol sekundy na mňa čumela a potom sa na mňa vrhla. Od smrti ma delili už len sekundy. Keď budem môcť uvidieť Edwarda, nič iné nebudem potrebovať.

___________________

Obklopila ma temnota. Aj v tej temnote som dokázala otvoriť oči. Asi som mŕtva... čo asi, určite. Bolo mi ale strašne zima. Ako prvé som zbadala pár ustarostených, žiarivo karmínových očí na známej tvári.

„Je mi ľúto, že si tu,“ zamrmlal Edward. „Ale zároveň som rád. Ten mesiac bol ťažký.“ Nadýchol sa a zvraštil tvár bolesťou. Odvrátil sa.

„Čo sa deje???“ spýtala som sa zúfalo a chytila som ho za ruku. Okamžite som ho pustila. Ak bola predtým jeho koža chladná, teraz bola ako zamrznutá oceľ odniekiaľ z Antarktídy.

„Tu mi voniaš oveľa viac ako predtým. Takže to bude peklo.“ Snažil sa usmiať, ale videla som na ňom, ako trpí.

„Tak pôjdem preč,“ navrhla som nešťastne.

„Nie! Ne... Nie.“ Ale odvrátil sa. Vedela som, že si spomína na to, ako si myslel, že ho nemilujem. A koniec koncov, čo iné si aj mohol myslieť, potom, ako som ho tak zvozila?

„Tak si predsa len nebola mŕtva. Alebo ťa sem poslali z raja?“  Hovoril smutne, možno sa snažil odpútať od mojej vône a bolestivých spomienok... Napriek ľadovému mrazu jeho pokožky som ho chytila za ruku.

„Nič nás nerozdelí, ja ťa stále milujem a je mi ľúto, ako som sa správala po Jacobovej smrti. Len mi bolo strašne smutno.“ Pozrela som sa mu do očí a pobozkala som ho, úprimne a z lásky.

V tej chvíli, ako sa moje pery dotkli jeho pokožky, sa začal Edward meniť. Jeho oči zmenili farbu z červenej na zelenú, jeho biela pokožka trocha stmavla do prirodzenejšieho odtieňa, začal dýchať pravidelnejšie a bez bolesti a začalo mu biť srdce.

Odrazu som pochopila, že našu lásku nemôže zastaviť smrť, nepriatelia, bolesť a dokonca ani peklo. Pevne ma zovrel v náručí a ja som vedela, že teraz už budeme spolu naveky.

.

Zhrnutie

Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Láska vs. smrť: