Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bella musí zomrieť - Kixy 25

07.06.2010 (16:00) • RoseDublest • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2206×

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden starý kráľ. Mal dve dcéry, Alice a Bellu. Alice bola drobná, so skvelým zmyslom pre módu a na radosť svojho ocka mala už aj snúbenca. Bella mala naopak, hrozný zvyk nechcene skombinovať dve dobré časti oblečenia do niečoho neidentifikovateľného, z čoho by módna polícia chytala záchvaty. Či už smiechu alebo číreho zdesenia. Alice sa síce snažila navliecť svoju sestru do niečoho normálneho, Bella však bola silnejšia. Čierny pás v karate jej pomohol premôcť Alice, ktorá si však nechcela zničiť manikúru, tak radšej vždy kapitulovala. Preto nebolo nikomu čudné, že kým pred Alice vzdychali zástupy potenciálnych manželov, nenávistne zazerajúcich po Jasperovi, jej už-snúbencovi-ktorého-nevymení-za-nič-na-svete, pred Bellou nestála ani noha. Ako silná feministka však bola rada a užívala si pokoja.

Keďže Jasper bol princ, po tom ako sa ožení s Alice, ona odíde k nemu do kráľovstva a stane sa tam kráľovnou. Jeho otec však bol zarytý odporca, nikto nevedel čoho vlastne, no nedovolil, aby sa jeho kráľovstvo spojilo s tým Aliciným. Preto sa ona rozhodla vzdať sa nároku na trón vo vlastnom kráľovstve. Takže teraz Bellin otec, ak chcel aby jeho kráľovstvo pokračovalo aj po jeho odstúpení, lebo sa chcel stať misionárom v Afrike a pomáhať tam deťom pri love na ľudožravé tigro-levie mutanty, musel nájsť svojej dcére manžela. Rozoslal pozvánky každému komu mohol, zavesil oznamy na Facebook aj Twitter a čakal. Bella tomu jeho nápadu nedávala veľké šance, tak sa radšej stiahla do úzadia a trénovala trojitý kop s výskokom na tehlovej stene. S veľkým smútkom potom vyvesila po celom kráľovstve úmrtné oznámenia tehlovej steny. Vlastne, asi sa pri tom tréningu omylom kopla do hlavy a odvtedy to tam pravdepodobne nemala celkom v poriadku. Momentálne sa potulovala po okolí paláca a na sebe mala ďalšiu svoju ´módnu´ kombináciu – vyťahané čierno-oranžovo-tyrkysovo-ružové tepláky veľkosti XXXL, v ktorých sa pomaly strácala a tesné tričko s golierom až po bradu a obrázkom Supermana. Celú túto katastrofu ešte dokončovala šatka previazaná v štýle a lá babka v kostole a zlatá rapperská reťaz na krku. Na rukách mala priliehavé motorkárske rukavice, cez rameno prehodenú malú ružovú Hello Kitty kabelku.

Po pár dňoch (týždňoch) čakania sa kráľ dočkal. Dobehol k nemu posol z kráľovstva za tisícero horami a podal mu správu o prijatí ponuky. Kráľ div od šťastia nevyskočil z kože a začal všetko chystať na svadbu. Obratom chcel poslať správu späť, no keď to povedal tomu poslíčkovi, ten ju po ňom hodil a trafil ho priamo do čela. Šomral si niečo ako „Sakra práca, mal som sa dať radšej na právo,” a s nosom zapichnutým do neba hrdo odkráčal nevedno kam.

________________________________________________________________________________

Všetko bolo nachystané, Bella sa tentoraz nechala dobrovoľne obliecť Alicou, takže zas nevyzerala až tak strašne. „Prichádza princ Edward III.,” ozvalo sa na celú sálu. Dnu vstúpil bronzovovlasý mladý muž a hoci Bella bola feministka, mohla na ňom oči nechať. Ale prečo by takýto krásny, určite veľmi žiadaný, princ prišiel po ňu? Toto jej vŕtalo hlavou celý čas, čo sa na neho dívala, ako ku nej kráčal a šibalsky sa usmieval. „Toto musí byť nejaký žart. Skrytá kamera pravdepodobne,” pomyslela si Bella náhle, pri pohľade na ten zjav. Podišla však ku nemu a pozrela mu do prekvapivo iskrivých zlatých očí. Pokožku mal bledú, črty rovné a ostré, vyzeral ako model vystrihnutý z dámskych časopisov, ktoré potajomky kradla svojej sestričke a pálila vzadu na záhrade, aby vo svojej budhistickej viere ochránila Alice pred pokušením. Alebo pred Jasperom, keby tie časopisy náhodou našiel.

„Je mi potešením, že vás spoznávam, mademoiselle,” predviedol všetky svoje biele rovné zuby v dokonalom úsmeve.

„Gilderoy?” spýtala sa ho Bella nečakane. Tí, čo čítali Harryho Pottera, vybuchli do smiechu. Tie vlasy, ten úsmev, to jej niekoho pripomínalo. On len na ňu nechápavo pozrel, zachovávajúc si všetku elegantnosť a hrdosť sa vystrel ešte viac a prehlásil: „Moje meno je Edward. Cullen III. aby som bol presný. Zatiaľ som ešte nemal tú česť byť pokrstený ďalším menom. Rád Vás spoznávam, Bella.”

„A-ale vy nie ste ten Gilderoy Lockhart? Veľa som o ňom čítala, musíte to byť vy. Aká česť, že ste sem prišli až z ďalekého Rokfortu... Ste prišli na metle?” Bella na neho pozrela obdivným pohľadom a naozaj verila, že Rokfort a Harry Potter existuje. Veľmi sa snažila, ale zatiaľ v sebe nenašla ani kúsok čarodejníckej sily. Úplne ju to vzalo. Svoju zlosť si vybila na drevenej stene a odtiaľ na vlastne dostala k bojovým umeniam.

„Pekná a k tomu ešte aj vtipná,” zasmial sa okúzľujúco prekvapivým hlasom a úsmev sa mu roztiahol po celej tvári. Skoro sa mu podarilo prelomiť Bellin feminizmus, minimálne jej podkopal jej vieru v Harryho Poterra. Bella sa narovnala, prižmúrila oči a premerala si ho rentgenovým pohľadom. Neverila mu, lebo zatiaľ jej nik nepovedal že je pekná. Alebo vtipná. A tento tu neznámy povedal obidve veci, a to v jednej vete. Aj tak stále verila, že aj Gilderoy Lockhart vážne existuje.

Po chvíli už stáli pod svadobným oblúkom a skladali sľub vernosti. Keď už sa chystala povedať svoje áno, zbadala vo vysokej tráve bieleho králika vo vestičke a s veľkými zlatými hodinkami v ruke. Netrpezlivo na ňu pozeral a keď si ho všimla, začal na ňu zúrivo mávať akoby jej chcel naznačiť, nech ide za ním. Ako zástanca reinkarnácie a viery že všetko so všetkým súvisí, sa ospravedlnila a pomedzi záhony ruží sa rozbehla za králikom. Ten bežal pred ňou a vbehol medzi stromy. Nasledovala ho, až kým nezastala pri veľkej diere pod koreňmi stromu a nikde ho nevidela. Kľakla si na zem, nahla sa nad dieru a pozrela sa dolu. Nevidela nič okrem tmy. Tak sa postavila, poobzerala a zhodou náhod natrafila na to, čo sa jej práve najviac hodilo. Cez hrubý konár viselo prehodené lano a lenivo sa kývalo v rytme pohybov lesa. Načiahla sa poňho a uviazala si ho okolo pravého členku. Potom rozpažila ruky, stala si na kraj diery a skočila šípku do tmy pod sebou.

_____________________________________________________________________________

Padala a padala a padala. V polovici pádu ju to prestalo baviť a chcela sa vrátiť späť hore, no nejako jej to nešlo. Ani so svojim budhizmom, feminizmom, karate a mizernou módnou chuťou nedokázala premôcť gravitáciu. ´Ako by bolo dobre, keby ju ten tupec Newton nevymyslel. Kvôli tomu, že mu jedno jablko padlo na hlavu zariadil, aby aj ostatné veci padali k zemi. Ako len predtým muselo byť ľuďom dobre, kým im všetko, čo vyhodili do vzduchu, nepadalo na hlavu,´ rozmýšľala Bella počas pádu dolu hlavou, keď si uvedomila, že aj jej spolužiak sa volal Newton. ´Určite je jeho potomok. Ak sa odtiaľto ešte vrátim, tak mu poriadne vynadám, že svojho pra pra...dedka nezastavil, keď vymýšľal gravitáciu. To nemohol ako normálny človek to jablko jednoducho vziať a zjesť? Toľko vitamínov vyšlo nazmar...´ Keďže sa aktívne venovala športu, odsudzovala mrhanie zdravým jedlom a vitamínmi.

Zrazu sa jej hlava, plecia a celé ruky ponorili do niečoho vlhkého a mäkkého. Fuj, cement. Či betón. Prečo len to hlúpe lano nemohlo byť o trištvrte metra kratšie? Nadávajúc v duchu, ešte s hlavou v neuschnutom betóne sa natiahla a odviazala si lano z nohy. A celá capla do toho betónu. Teraz už nadávajúc nahlas sa z neho vytiahla a snažila sa ho čo najviac zo seba zotrieť aby na nej neuschol. Prešla k malému stolíku na ktorom stála fľaška. Pretože čítala Alicu v krajine zázrakov, čakala, že na nej bude napísané VYPI MA!, no tam stálo VYLEJ MA! Keďže pochybovala, že by to mohla byť iba tlačová chyba, rozhodla sa riadiť návodom. Po skúsenosti, keď si na obale Brise One Touchu prečítala: Nestriekajte na horúce predmety alebo do ohňa!, a neposlúchla to, tak si v polovici júna dala novoročné predsavzatie, že sa radšej vždy bude poctivo držať návodu. Po tom, ako nastriekala ten Brise do ohňa, ohorené vlasy jej dorastali ďalšie tri mesiace, kým to ako tak vyzeralo.

Vyliala fľaštičku na zem a tam začala rásť stometrová fazuľa. Ehm? V Alica v krajine zázrakov žiadna stometrová fazuľa predsa nebola! Bella už z toho bola total zmagorená, no nevidelo sa jej to veľmi čudné. Nechala fazuľu fazuľou lebo si na tom stolíku všimla ďalšiu fľašku, tentoraz s nápisom ROZBI MA! Tak ju vzala a hodila o zem. V oblaku fialového dymu sa tam zrazu objavili dvere. Bella len stála a čakala na ďalší lístoček s pokynmi. Tak sa dvere uľútostili a na kľučke sa objavilo OTVOR NÁS! Tak Bella vstúpila dnu a ocitla sa na podivnom mieste. Ako si všimla, bola v krajine zázrakov. Hocikto iný na jej mieste by si myslel, že si z neho niekto robí srandu a vrátil by sa späť, no Bella verila, že je naozaj v krajine zázrakov a tak sa pohla ďalej. Trochu ťažko sa jej dýchalo a hýbalo rukami a hlavou, pretože betón už na nej zaschol, no nevzdávala sa. Prechádzala sa po tej podivnej krajine a po chvíli dorazila ku dlhému stolu preplnenému špinavým riadom. Na jeho konci pri posledných čistých tanieroch a šálkach sedel vyprašivelý králik a čudný chlap s oranžovými kučeravými vlasmi a klobúkom.

_______________________________________________________________________________

„Ach, toto si pamätám z knihy, vám tu zastal čas, že? Stále máte čaj o piatej a nemáte čas na umytie riadu, nie?” otočila sa ku tým dvom indivíduám s pochopením v očiach. Králik sa na ňu pozrel divokým pohľadom a zakričal: „Z akej knihy? Zastavil sa tu čas? Čo to trepeeeeš?” a začal šialene poskakovať po okolí. Udivene sa pozrela na toho druhého a ten si len vzdychol a povedal: „Ale houby sa nám tu čas zastavil. Iba sa nám Calgonit minul! Preto ten riad.” A ten králik sa začal strašidelne smiať a stále skákal postihnuto dookola.

„Hentoho,” ukázal ten chlap hlavou na králika, „si nevšímaj. Inak, ja som Šiltovkovník z krajiny Oz... A ty si kto, dievčatko?” Tak sa Bella rozrozprávala o sebe a po hodine kecania si už celkom dobre rozumeli. Bol prvý, ktorý ju chápal a ona ho začala mať rada. Chytil ju kamarátsky okolo pliec a chceli sa ísť poprechádzať. No vtom začuli zúrivý rev a niečo ich od seba odtrhlo.

Bol to princ Edward Cullen III.

„T-ty, ty sa jej nechytaj! Počuješ? My sa ideme práve brať, vieš?” vytisol zo seba.

„Upokoj sa, princezná,” uškrnul sa naňho Šiltovkovník, narážajúc na jeho dlhšie vlasy a kvalitnú manikúru.

„Toto si nemal. To si prehnal, blbečku. Súboj, čo povieš? O jej ruku a o moju česť!” vyhŕkol princ a vytiahol meč.

„Turnaj. Súboj mečmi bude posledný, teda ak to dovtedy prežiješ,” nevinne sa naňho Šiltovkovník usmial a pokračoval: „Prvá úloha bude prejsť cez tento močiar, nie je to také jednoduché, ako to možno vyzerá.” Močiar vyzeral vážne mierumilovne ale keď myslí...

„Druhá úloha, súboj v pretláčaní päsťami.” Edward zaťal päsť a Šiltovkovník pokračoval.

„Tretia, kto bude skôr tam a zase naspäť,” prstom mu naznačil smer.

„Štvrtá, zložiť tuto Belle básničku. Ona rozhodne, ktorá je lepšia.” Bella prekvapene nadskočila, keď ju spomenuli.

„Piata, chytiť jeho,” ukázal na toho vyprašiveného králika, ktorý si teraz pre istotu pospevoval hymnu.

„Ten, kto bude mať viac výhier, získa v poslednej úlohe, súboji mečom, výhodu. Toť vsio.”

______________________________________________________________________________

Začala prvá úloha. Bella stála na kraji močiara a sledovala čo sa deje. Vlastne cez ten betón, čo ešte stále mala na sebe, toho veľa nevidela. Edward podcenil tajomnosť močiara a teraz tam po kolená uviazol. Šiltovkovník išiel opatrne, predbehol Edwarda a vyskočil von na druhom brehu. Bella si vzdychla nad princovou neschopnosťou a podala mu ruku, aby ho vytiahla. On ju chytil, no omylom ju stiahol do močiara ku sebe. Hlava sa jej ponorila pod hladinu a by sa tam bola udusila, keby ju hneď Šiltovkovník nevyťahoval von. 1:0 pre Šiltovkovníka.

V druhej úlohe si bol princ istejší. Obaja položili lakte na obrovský kameň, ktorý si vybrali, chytili sa a začali. Edward jasne viedol. S nadľudskou silou zatlačil na súperovu ruku a vyhral. Ale bolo to až také silné, že to Šiltovkovníka až pretočilo a kým letel vzduchom, omylom skopol Bellu na zem. Tá bola chvíľu mimo, no potom sa prebrala, mrmlala niečo o hviezdičkách a debiloch a pokračovali ďalej. Stav: 1:1

V behu jednoznačne zvíťazil Edward. Behal rýchlejšie ako normálny človek. Ale to, čo nikto okrem neho netušil bolo, že on vlastne nebol človekom. Hlúpy upír. Taký natešený z toho, že vyhral druhý krát za sebou, zabudol zabrzdiť a napálil si to rovno do Belly. Nič sa mu nestalo, ale jeho nezničiteľné telo, tvrdé ako oceľ, pripučilo Bellu k najbližšiemu stromu. Tej už to bolo jedno a potom len bezvládne sedela na tráve a sledovala, alebo skôr počúvala, štvrtý zápas. 2:1 pre princa Edwarda

Chcem vedľa teba stáť,
chcem s tebou hviezdy počítať,
chcem tvoje srdce mať,
s tebou plakať aj sa smiať,
tak skús mi lásku dať,
tak skús ma milovať!

Večer, keď hviezdy zhasnú,

večer keď pôjdeš spať,
nezabudni že tam v diaľke

na teba niekto myslí
a má ťa strašne, strašne rád.

(http://basnicky.zamilovane.sk)

Túto nádhernú básničku zarecitoval Šiltovkovník a Bella si z obetónovanej tváre nenápadne zotrela pár slzičiek dojatia, usmiala sa na neho a zatlieskala mu. Edwarda to veľmi nepotešilo a nakoniec, keď bol rad na ňom, nevykoktal ani jediný rým. Od zlosti tresol do stromu a opadalo ho lístie. Stav: 2:2

A nadišiel čas poslednej úlohy pred samotným súbojom. Králik pravdepodobne nič netušil, no keď sa na neho vrhli dvaja súperiaci chlapi, rozbehol sa opačným smerom preč. Edward vďaka svojej rýchlosti a obratnosti mal veľkú šancu na úspech, ale Šiltovkovník so svojou šikovnosťou vedel, ako sa dá ten zajac najľahšie chytiť. Nalákal ho Kinder Pinguí, ktoré stihol cestou kúpiť v expres Tescu. Princ Edward však ako čestý človek musel uznať, že Šiltovkovník poctivo vyhral, teda má nárok na výhodu v poslednom boji. 3:2 pre Šiltovkovníka

__________________________________________________________________________________

Bella zatiaľ sama opodiaľ stála a stará ježibaba ju na jablko nalákala.

Princezná verila v ľudské dobro, na ponúkané ovocie prikývla bodro.

Odhryzla z jablka, k zemi sa kláti, k svojmu životu sa vôbec ešte vráti?

Ježibaba prineskoro zistila, že zlú osobu otrávila,

Snehulienka tá, zatiaľ peknú dovolenku pri mori strávila.

Výhodou bola taká vec, na ktorú Šiltovkovník zabudol hneď, ako ju vymyslel, takže musel bojovať bez nej, ako rovný rovnému proti Edwardovi. Vytiahol meč, rovnakú značku ako Edward, ktorý, samozrejme, preferoval hlavne Adidas, a ten na neho len nenávistne zazrel, že ako sa opovážil zaobstarať si rovnaký meč ako má on, princ Edward Cullen III. Polomŕtvej Belly si nikto nevšimol. Stali si na svoje miesta, Šiltovkovník vytiahol Rexonu (Nezradí vásJ) a mohlo sa začať. Raz viedol jeden, raz druhý, pri pokuse o dvojitý výpad sa Edwardovi zaplietli nohy a padol dozadu na zem. Samozrejme, trafil presne Bellu. Lenže tým jej zachránil život, podarilo sa mu dostať z nej to otrávené jablko von. Absolútne šokovaný sa postavil a na ňu pozeral, pretože nevedel, že bola len kúsok od istej smrti.

Túto chvíľu jeho nepozornosti využil Šiltovkovník a podrazil mu nohy. Edward znova padol, tentoraz mu meč vyletel z ruky a zapichol sa do zeme len par centimetrov od princezninej hlavy. Vydesene pozeral na svojho súpera, ktorý nad ním zdvíhal meč a chystal sa ho nadobro poslať do krajiny mŕtvych. Zavrel oči a čakal. Šiltovkovník zdvihol meč ešte vyššie a potom s bojovým pokrikom ho zapichol. Edwarda netrafil. Z trávy vedľa neho sa ozvalo: „Simpson, Homer Flinstone, ja-ba-da-ba-dú! Tohle je vše, přátelé!” Ten tupec trafil princeznú Bellu. Tá už teraz celá od betónu, ktorý ju skoro zadusil, poloutopená v močiari, skopnutá Šiltovkovníkom, pripučená Edwardom o strom, s prekonaným infarktom, ktorý dostala po básni od Šiltovkovníka a po tom, čo sa jej meč zapichol dva centimetre od hlavy a ešte aj otrávená jablkom, nezomrela na vykrvácanie či prepichnuté pľúca, ktoré jej spôsobil krivý Šiltovkovník, keď chcel trafiť Edwarda. Zo všetkých tých farieb okolo a blikotajúcich hviezdičiek dostala epileptický záchvat, nasledovaný ďalším infarktom, potom mŕtvicou a nakoniec ju to, že mala absťák z čokolády. A k tomu sa prirátalo narušenie mozgu, keď na tehlovej stene trénovala bojové umenia.

O pol hodinu neskôr

Edward nad mŕtvou nevestou smútil, Šiltovkovník mu domácu pálenku vnútil.

Obaja sa opili pomaly do bezvedomia, nič im neradili ich tak isto spité svedomia.

Pochovali Bellu v rýne, ktorú našli na cintoríne,

našli tam aj zvonec a krajine zázrakov bol koniec.

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Bella musí zomrieť - Kixy 25: