Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Alice a Jasper

02.10.2011 (15:45) • 11dalia11 • FanFiction jednodílné • komentováno 5× • zobrazeno 2172×

Alice

Zobudila som sa v temnej miestnosti. Bola som tam úplne sama. Nechápala som ako, ale videla som všetko okolo seba, aj keď tam bola tma ako v hrobe. Desilo ma to. Chcela som odtiaľ ísť von, ale niečo vo mne mi hovorilo, že by som nemala ísť na denné svetlo. Nevedela som prečo by som nemala a tiež som nevedela odkiaľ viem, že je deň, keď by mohla byť pokojne aj noc. Bola som úplne zmätená a na nič som si nepamätala. Chcelo sa mi kričať. Bolo mi do plaču, ale z nejakého podivného dôvodu mi netiekli slzy. Z toho mi bolo ešte horšie.

Keď zašlo slnko vyšla som von. Bola tma. Obzerala som sa dookola a snažila som sa prísť na to, kde to vlastne som, ale nedarilo sa mi to. Zrazu som nevidela okolitú krajinu, ale videla som sa ako vchádzam do nejakého podniku, alebo čo to vlastne bolo. Videla som sa sadať si k nejakému blonďákovi. Nevedela som, kto to je, ale zároveň aj vedela. Bol nádherný, ale vyzeral, že ho niečo trápi. Začala som sa od neho vzďalovať. Nevedela som, kto to je. Jediné, čo som vedela, že od neho nechcem ísť preč. Videla som tú budovu a pozorne som sa pozrela na nápis. Stálo tam: U generála.

Vtom som sa ocitla naspäť. Nevedela som prečo, ale musela som sa s ním stretnúť. Vedela som, že ho stretnem v bare U generála, ale nechápala som ako sa tam dostanem a kde to vlastne je. Chcela som sa tam dotať čo najrýchlejšie, a tak som sa rozbehla a neverila som tomu, čo sa potom stalo. Teraz som to vedela. So mnou určite nie je niečo v poriadku. Najskôr nemôžem ísť na slnko, potom to videnie a teraz tá neuveritelná rýchlosť.

Chcela som vedieť, čo je to so mnou.

„Pani, nepotrebujete pomoc?“ opýtal sa ma jeden veľmi milý pán. Chcela som sa ho opýtať, kde to vlastne som, ale keď som sa nadýchla a ucítila tú vábivú vôňu, prestala som vnímať všetko okolo mňa. Nadýchla som sa a zahryzla som sa mu do krku a pila.

Keď som skončila, vedela som jedno. Mala som pravdu. Nie som normálna. Som upír a vraždím ľudí. Muža som odložila tam, kde som sa zobudila. Až potom som si uvedomila, že mi je vlastne oveľa lepšie.

Jasper

Ako som to mohol urobiť? Veď mi veril. Veril mi a ja som ho zabil. Len kôli tomu, že mi to ona povedala. Len preto, že mi povedala, že ma miluje. Aj tak ma nemilovala. Ako som jej na to mohol skočiť. Musel som sa niekde zašiť. Zbadal som bar U generála. Pripadalo mi to dosť komické. Ja som bol jeho generál a sklamal som ho. Vlastne som sklamal všetkých. Sadol som si na stoličku pri bare. Bolo tu toľko ľudí. Nechcel som ich pozabíjať všetkých, a tak som sa rozhliadal po mojej koristi.

„Ahoj.“ Začul som povedať akýsi hlas za sebou. Otočil som sa.
„Kto si?“ opýtal som sa jej. Bola nádherná. Mala čierne, krátke vlasy a na tvári očarujúci úsmev.
„Alice. A ty sa ako voláš?“
„Jasper.“

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Alice a Jasper: