Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » 8. C a učiteľský kabinet

30.05.2011 (20:30) • Rosemarie8 • FanFiction jednodílné • komentováno 35× • zobrazeno 4414×

8. C a učiteľský kabinet

Celá naštvaná som vtrhla do kabinetu. Už poriadne dlho ma nikto takto nenaštval ako 8. C. Kto to kedy videl vyhadzovať stoličky von oknom na okoloidúcich z druhého poschodia?! Bože, oni sa snáď zbláznili a ja mám byť ich triedna učiteľka. Tak na to môžu zabudnúť!

Naštvane som zavrtela hlavou a až teraz si všimla usmievajúceho sa Edwarda.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa ma akoby nič a pri tom si nalieval kávu do bieleho hrnčeka s červenými bodkami. „8.C?“ Nadvihol pobavene obočie.

„Hej!“ odvrkla som akoby nič a sadla si na malú sedačku v kabinete učiteľov. „Nechápem, ako mi ich mohli dať na starosť, sú proste príšerní!“ Posledné slovo som predĺžila a Edward sa pobavene zasmial. Vrhla som po ňom jeden naštvaný pohľad, tak radšej prestal a prišiel si sadnúť bližšie ku mne.

„Čo spravili tentoraz?“ chcel vedieť nezaujato. Pri mojej triede boli všetci učitelia zvyknutí na rôzne vilomeniny. Zničene som pokrútila hlavou.

„Vyhodili štyri stoličky na starú pani, ktorá práve prechádzala okolo. Našťastie ju netrafili,“ zhlboka som vydýchla. Ani som si nechcela predstavovať tie milióny, o ktoré by sme prišli, keby si najala tá stará pani nejakého zdatného právnika.

Edward sa vedľa mňa potichučky smial a hrnček s kávou držal ďalej od seba, aby ho nevylial, ale nikdy som si nevšimla, žeby si niekedy z neho odpil.

„To nie je vtipné!“ zavrčala som a to Edwarda rozosmialo. Jeho smiech bol ako spev, taký krásny a omamujúci. Rýchlo som pokrútila hlavou a znovu pomyslela na svoju triedu plnú malých, odporných, šupinatých hadov. Mám šťastie, že ich učím iba slovenčinu, aj keď päťkrát do týždňa.

„Bells,“ hlesol Edward odrazu, už sa nesmial.

„Čo? Ja to nechápem. Keď som sem nastúpila, všetci hovorili, aká je to úžasná a poslušná trieda. Akí sú vzorní, robia si poslušne domáce úlohy, majú skvelé známky a na výletoch neprotestujú...“ nedokončila som a zase iba nechápavo zakrútila hlavou.

„Bells.“ Edward sa snažil upútať moju pozornosť, ale ja som ho vôbec nevnímala. Potrebovala som dostať zo seba tú zlosť.

„A to som im ešte sľúbila, že s nimi na konci roka pôjdem na výlet, ešte aj na dlhšie ako obyčajne. No teraz na to môžu zabudnúť! Toto sa robí? Hádzať na bezbranné staré tety stoličky?! Bože, odkiaľ to zase pochytili? To ich učí Emmett na telesnej?“ mrmlala som si popod nos naštvane a ruky stískala do pästí.

„Bells,“ znovu prehovoril o niečo vážnejšie Edward.

„To si musím s ním ešte vybaviť. Och a musím to ešte nejako vysvetliť riaditeľovi Smithovi. Preboha, čo som komu urobila?“ hovorila som dokola.

„Bells,“ ozval sa znovu, ale vyšlo to narovnako. Proste som ho nepočúvala, musela som sa niekomu už konečne vyhovoriť a Edward bol v tomto ohľade najlepší.

„To mám určite za to, aká som na nich dobrá a z každej písomky im dám napísať opravnú, aby si opravili tie štvorky, päťky. Och, to im môžem garantovať, že opravné písomky už nebudú. Už som sa poučila. Tss, že vyhadzovať stoličky z druhého poschodia.“ Nemo som krútila hlavou.

„Bells,“ prehovoril netrpezlivo Edward vedľa mňa.

„Čo?!“ opýtala som sa ho stále tým naštvaným tónom.

Neodpovedal mi, iba sa ku mne rýchlo naklonil a pritisol mi pery na tie moje.

Prekvapene som zamrkala a keď sa mi jazykom prebíjal do úst, chvela som sa a celým mojim telom prebehol elektrický šok. Nič krajšie som za svoju existenciu nezažila. A to je teda už pekných pár rokov.

Na nič som nečakala a zaplietla mu prsty do jeho krásne bronzových, strapatých vlasov. Nebránil sa, práve naopak. Jazykom mi plienil ústa a obkresľoval tvar mojich pier.

Vzrušene som mu vzdychla do úst a rukou mu prechádzala po vypracovanej hrudi pod tmavomodrou pásikavou košeľou.

Pomaly mi dochádzal dych, Edward to zrejme vycítil, a perami mi skĺzol na krk, kde ma jemne poškrabal zubami. Nikdy som si nevšimla, že ich má také ostré, ale v ten okamih mi prišlo nepodstatné to riešiť.

Moju myseľ opantala jeho dokonalá, sladká vôňa a jeho studený dych na kľúčnej kosti, kde ma nežne bozkával.

Plne som sa mu oddávala a trasľavými prstami mu postupne rozopínala gombíky na košeli.

Nevedela som, čo to do mňa vošlo, ale tušila som, že sa to už nedá vrátiť späť a popravde, už som to vracať ani nechcela.

Edward mi jedným trhnutím strhol modré tričko z tela a odhalil tak moju bledú pokožku v krajkovej, čiernej podprsenke.  

Zahanbene som sa začervenala. Až príliš dobre som si uvedomovala, že nie som dokonalá.

No Edwarda to neodradilo. Jazykom mi blúdil po každom kúsku tela a pri tom mi rukou nehanebne kĺzal k môjmu citlivému miestečku.

Zrazu ma zaplavila neodolateľná túžba, túžba po jeho tele. Konečne sa mi podarilo mu rozopnúť všetky gombíky. Košeľu som mu rýchlo zvliekla a trochu sa od neho odtiahla.

„Vyzleč si nohavice,“ prikázala som mu vzrušeným hlasom a postavila sa z malej sedačky, kde sme doteraz sedeli.

Edward ma poslúchol bez protestov si vyzliekol bledé rifle spolu s boxerkami. Naskytol sa mi tak dokonalý pohľad na jeho nahé telo a vypracovanú hruď, no a na všetko ostatné.

Vyzula som si tmavé lodičky, odhodila ich niekam za seba a tiež si rýchlo stiahla tmavé kostýmové nohavice.

Edward sa na mňa nenásytne nalepil a svojimi perami drvil tie moje. Až teraz som na svojom tele cítila to jeho tvrdé, studené a dokonalé. Bol neuveriteľne sexi a to ma vzrušovalo.

Chcela som viac a Edward bol na tom asi rovnako.

Zhrnul zo stola všetky veci a zvalil ma naň. Mierne ma zaľahol a ja som ho iba sledovala a čakala na ten úžasný pocit, keď do mňa konečne vnikne. Nečakala som dlho a on do mňa naozaj opatrne začal vnikať.

Prehla som sa v chrbte a užívala si tú beznádej, ktorej sa mi dostávalo. Edward do mňa vnikol až do úplnej hĺbky a ja som prekvapene zhíkla. Rýchlo som sa mu prilepila na pery a nenásytne ho začala bozkávať. On ma zatiaľ hladil po prehnutom chrbte a pomaličky do mňa narážal.

„Pozri sa na mňa,“ prehovoril tichým hlasom a mierne sa odo mňa odtiahol.

Spravila som, ako mi povedal a všimla si jeho krásne medových očí, ktoré ma už toľko krát hypnotizovali. Edward zrýchlil pohyby a ja som mu s radosťou vychádzala v ústrety.

Prstami som mu obkresľovala božské svaly na hrudi a jemne ho bozkávala na prsiach. Zastonal mi tichučko do ucha.

Už som to nemohla vydržať. Každým jeho pohybom som sa dostávala vyššie a vyššie. Nakoniec som utlmila hlasný výkrik rozkoše v Edwardovych ústach a vychutnávali si ten pocit blaženosti, ktorý sa mi rozlieval do celého tela, keď som sa dostala až na samotný vrchol.

Edward ma po pár minútach nasledoval a pri tom ma jemne pohrýzol na ramene. Zvrátila som hlavu a spokojne sa usmievala.

Keď doznel dokonalý orgazmus v našich telách, Edward zo mňa neochotne vyšiel a narýchlo si navliekol na seba rifle. Tiež som sa rýchlo obliekla, no vlasy som mala totálne strapaté a Edwardova nahá hruď ma znervózňovala.

Podišla som bližšie k nemu a on mi jedným prstom nadvihol červenajúcu sa tvár.

„Bolo to...“ Chcela som mu povedať, že to bolo úžasné, a že ho asi milujem, keď sa zrazu otvorili dvere kabinetu. Rýchlo som od Edwarda odskočila a pozrela sa na neznámeho votrelca, ktorý nás vyrušil. No zdesene som sa pozrela ešte na Edwarda, ktorý tam len tak stál s košeľou v ruke.

„Ehm, prepáčte.... nechcela som,“ ozvala sa zahanbene nízka Tara Thomasová, ktorá učí moju triedu dvakrát do týždňa chémiu.

„To nič, oblial som si košeľu kávou a Bella mi ju pomáhala vyčistiť,“ povedal jej Edward pohotovo. Na Tarinom mieste, by som mu neverila ani jedno slovo, keďže jeho košeľa vôbec nevyzerala byť mokrá a moje vlasy a dokrčené tričko hovorili sami za seba.

„Čo si chcela, Tara?“ vrhla som po nej jeden spýtavý pohľad. Štvala ma, najskôr tým, že nás tak nešetrne vyrušila a teraz sa nedokázala vynadívať na Edwardovu hruď, ako ja pred chvíľou.

„No, ja ehm... Jasseemu niekto rozbil nos,“ oznamovala mi už trochu istejšie a pred istotu pokrútila hlavou, akoby si z nej chcela vyhodiť všetky zbytočné myšlienky.

„Čože?!“ O niečo som zvýšila hlas a zdesene sa na ňu pozerala.

„No hej, ale Emmett tam včas došiel a odstrčil ich od seba. Tak som ťa prišla zavolať,“ povedala mi len tak mimochodom.

„Fajn, hneď som tam!“ vzdychla som a trošku si upravila vlasy a narovnala tričko.

Tara na mňa iba kývla a ešte pred tým, než za sebou zavrela dvere, pozrela jedným očkom laškovne po Edwardovi. Znechutene som nakrčila tvár. Nepáčilo sa mi to.

„Ja sa z nich asi zbláznim! To nie je možné, chvíľu tam nie som a oni sa už aj mlátia. Niekedy sa správajú ako nevyvinuté opice!“ hovorila som naštvane a Edward si zatiaľ pobavene obliekal košeľu.

„Bells, upokoj sa. Našťastie sa nič nestalo, iba jeden rozbitý nos.“ Prišiel ku mne bližšie a nežne ma pobozkal na pery. Chvíľu som tam len tak omámene stála a pozerala mu do jeho prenádherných očí.

„Musím ísť,“ šepla som a trochu sa od neho odtiahla aby som mohla zase normálne uvažovať.

„Okey, ja ti neutečiem,“ zasmial sa a vtisol mi bozk na čelo. Zase ma prekvapili jeho studené pery, ale teraz som mala na programe niečo iné. Jaseeho krvácajúci nos.

Poslednýkrát som mrkla po Edwardovi, ktorý ma pobavene a zároveň spokojne sledoval, a potom išla riešiť svojich nenapraviteľných pošukov.

Poteší ma každý malý komentár. Pokojne ma môžete aj vypískať, no pevne verím, že sa vám to aspoň trošku páčilo a nevypískate ma úplne, ľudkovia. Ďakujem, vaša Rosemarie8.

Túto jednodielnu, ako keby paródiu, by som chcela venovať všetkým triedam, ktoré privádzajú svoje učiteľky do hrobu. Snáď to s nami budú takto zvládať aj naďalej.

Autor: Rosemarie8 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek 8. C a učiteľský kabinet :