Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 26

08.08.2009 (12:30) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3326×

Elton john- Can You feel the love tonight

Bella:

Bolo to nádherné, takmer som aj zabudla, na svoje narodeniny, ktoré som síce aj tak neoslavovala... tie ruže, ľalie, sviečky.. bolo to dokonalé! Tisíckrát krajšie ako tie napodobeniny kvetov v romantických filmoch bez poriadneho deja. Podišla som k závesom, k dverám, ktoré viedli na balkón a pomaly ich odhrnula. Na oblohe nebolo jediného mráčka, čo by zastieral krásu hviezd. Mesiac bol v splne a žiaril dokrvava. Zvyčajne to bývalo znamenie toho, že sa má niečo stať. Kým som rozjímala nad krásou hviezd, okolo pása sa mi omotali dlhé ruky a zovreli ma v objatí. Na krku som pocítila jeho dych. „ Prekvapenie  pre teba, anjel.“ Nežne zašepkal a otočil si ma v náručí.     „ Edward ty...“ jednu vec s Alice majú spoločnú- radi za ľudí dokončujú ich vety. To dokáže strašne liezť na nervy. Ale dnes mi to nevadilo. „ Áno, áno ja viem trochu som to prehnal tie kvety, sviečky a všetko naokolo, ale chcel som aby to bolo dokon-“ priložila som mu prst na pery. Nemohla som ho nechať dlhšie tárať nezmysly. „ Pšššššt! Je to nádherné..dokonalé! To ty si anjel, nie ja...“ inak to ani nemohlo byť. Zdvihol ma a zatočil sa so mnou. Jemne ma položil na posteľ ale nešiel za mnou. Sfúkol polovicu sviečok, čím bolo v izbe ešte väčšie prítmie. Prišiel k hi-fi veži a stlačil play. Z reproduktorov sa potichu ozývala nádherná skladba. Môjmu v poslednej dobe trochu nedokonalému zraku ale neušlo, že má na sebe moju obľúbenú košeľu. Tmavozelenú s bielou kravatou. Bol dokonalý. Stelesnený boh. Prišiel ku mne a znovu ma objal. Znovu som na krku pocítila jeho teraz už zrýchlený dych. Pomaly mi pritláčal na krk svoje zamatové pery. Dnes mi nepripadali také horúce ako zvyčajne. Boli ešte horúcejšie. Hoci aj mne sa zdalo, že už nie som také mrazivá. Potom to už zrejme nevydržal a vášnivo sa mi prisal na ústa. Trochu ich pootvoril a v ústach som pocítila jeho dych. Už to nebolo ako predtým. Žiadne šialené nutkanie odtiahnuť sa a zaboriť zuby do jeho krku. Už nikdy viac. Stále bol však jemný. Na chvíľku sa odklonil a hypnotizoval ma elektrizujúcim pohľadom. Priam z neho sálala tá túžba, ktorá ho vnútri spaľovala. Jeho oči horeli smaragdovým plameňom. Pomaly mi začal rozopínať blúzku. Gombík po gombíku. Neváhala som a tiež som mu začala rozopínať košeľu. Najprv však bolo potrebné sa zbaviť kravaty. Zrazu na chytil za zápästia a odtiahol mi ruky od jeho košele. Nepáčilo sa mu to? Nechce ma, určite si už uvedomil aké som monštrum. Počkať! Čo to robí?! Naklonil sa ku mne začal mi zapínať moju už rozopnutú blúzku. Určite teraz povie, že sa vo mne zmýlil a odíde.

---

Bella sa utápala v bolesti, ktorá sa jej odzrkadľovala v očiach. On teraz už úplne vstal z postele a prišiel ku skrinke pri hi-fi súprave. Hľadal tam prsteň. Prsteň, ktorý jej už raz ponúkol a ona ho odmietla. „ Ja som taký idiot!!! Ako som mohol zabudnúť na TOTO!!!“ šomral si zúrivo. Z postele naňho hľadela jeho láska s bolestivým a nechápavým výrazom. Pocítil jej pohľad, práve vtedy, keď konečne vybral škatuľku a nenápadne ju skryl. „ Bella, preboha, čo je? Čo som spravil?“ ustráchane sa jej spýtal. Neuvedomil si, ako sa musela cítiť ona, keď ju len tak bez slova odtisol a šiel k zásuvke. „ Ty odchádzaš, však??“ na poslednom slove sa jej zlomil hlas a po líci jej znova stiekla slza. „ Čo ti to napadlo? Nikdy! Kam by som šiel bez teba? Ja len... zabudol som na tú najdôležitejšiu vec dnešného večera. Samozrejme ,keď nerátam teba.“ Usmial sa , podal jej ruku, aby sa postavila. Keď už stála a stále naňho smutne hľadela, kľakol si na zem vzal si do dlaní jej ruku. „ Láska, už som ti vo videu povedal všetko. Môžem to aj zopakovať. Môžem to opakovať až do konca sveta, ak to ty budeš chcieť. Dnes večer...chcem sa ťa opýtať, niečo, na čo som sa ťa už raz pýtal ale ty si ma odmietla.“ Stíchol a sklonil hlavu. Bella ho voľnou rukou jemne pohladila, zdvihla mu bradu aby jej pozrel do očí. Vedela, čo sa jej chce spýtať a vedela aj, čo mu odpovie. „ Bella, milujem ťa, celým srdcom, celou svojou dušou. Len kvôli tebe moje srdce bije, len pre teba dýcham. Ty si môj jediný dôvod žiť. Si dievča, aké som hľadal roky. A ja ťa ľúbim, stále viac a viac.  Ostaneš so mnou? Staneš sa mojou ženou, už naveky?“ očami plnými lásky sa pozrel do jej topásových očí, v ktorých sa odrážal rovnako silný cit. „ Áno...už naveky.“ na prst jej navliekol prsteň a pobozkal ju. Rukou mu zašla do vlasov a pritisla si ho ešte bližšie k sebe. Znova ich prepadla tá istá, ak nie ešte väčšia vášeň, a pokračovali kde skončili. Bola to ich prvá noc, najkrajšia noc ich existencie. Ona nikdy netúžila po nikom inak ako po ňom. Jeden jej sen sa jej však stála zdal absolútne nedosiahnuteľný. Odkedy ho stretla, snívala len o dvoch veciach: byť s ním a byť s ním ako človek. Netušila, že jej želanie by sa mohlo stať veľmi ľahko skutočnosťou. Keď po pár hodinách Bella vyčerpaná zaspala, prekvapilo to Edwarda viac, ako čokoľvek iné. Vzal prikrývku, zabalil ju do nej a privinul si ju na hruď. Nevedel, či sa mu to len zdalo, alebo jeho srdce naozaj nebolo jediné v miestnosti, ktoré bilo v pravidelnom pokojnom rytme. S úsmevom na perách ju pozoroval ako spí a občas zašepká jeho meno. Každú bunku jeho tela naplňovala neopísateľná láska. Započúval sa do refrénu piesne, ktorá potichučky znela z reprákov. Ohhh can you feel the love tonight... slová zneli ďalej ale on načúval len pokojnému dychu Belly a pozoroval ju, až kým mu nezačali oťažievať viečka a on sa stratil v ríši snov.

Ráno ho zobudilo slnko vykúkajúce spoza závesov, ktoré zostali nezatiahnuté. Otvoril oči a Bella stále ležala tesne pri ňom, ruku mala prehodenú cez jeho hruď a na tvári úsmev. Letmo ju pobozkal na čelo a ona s pomrvila. Po chvíli otvorila oči a tvár sa jej rozžiarila. „ Ahoj.“ Pozdravila zachrípnutým hlasom. Keď si spomenula na minulú noc kašľavo sa zasmiala a hneď sa vydesene chytila za hrdlo. „Edward!!!“ zašepkala a vydesený výraz vystriedalo ohromenie. „ To nie je možné...Edward...“ on na ňu nechápavo hľadel. „ Je niečo v neporiadku? Spravil som..“ typický Edward, všetko čo by sa stalo by považoval za to, že to je jeho vina. Bella ale netrpezlivo pokrútila hlavou, vzala jeho ruku a priložila si ju na hrudník. „ Cítiš to? Ako je to možné? Bije čím ďalej ,tým silnejšie.“ Edward sa jej s údivom pozrel do teraz orieškovohnedých očí a zalapal po dychu: „ Bella!! Ty si človek!“ vstala a neveriacky šla k zrkadlu. Odraz ju priam šokoval. Stálo tam dievča s tmavým vlasy, s odleskami mahagónu, čokoládové oči, plné pery, ružové líca.

Zišli dolu do kuchyne. Edward začal z kuchynskej linky aj zo stola odhŕňať polo zvädnuté lupene ruží a chystal sa pripravovať raňajky. Zanedlho sa pri dverách ozval zvonček. Bella sa postavila a šla otvoriť. Len čo otvorila dvere, uprelo sa na ňu šesť párov vyvalených očí. Vlastne len päť. Carlisle nebol prekvapený, aj keď nečakal že to bude tak skoro. Belle neprezradil, že v jeho knihách sa písalo aj o jednom jedinom výnimočnom prípade, keď upír, ktorý trpel nešťastnou láskou k človeku, a človek mu neskôr lásku opätoval, stal sa z upíra človek. Bolo to ako jeho odmena za trápenie lásky. A Bella sa dočkala svojej odmeny rovnako ako ten upír. Jej sen sa naplnil.

---

„ Alice Masenová berieš si Jaspera Cullena a budeš ho milovať už naveky vekov, v dobrom aj v zlom....“ položil otázku kňaz. „ Áno beriem.“ Odpovedala Alice. Farár sa to isté spýtal aj Jazza.           „ Môžete pobozkať nevestu. A nech sa páči ďalší pár.“ Ďalší boli Emmet s Rose, za nimi Carlisle s Esme a na konci stála Bella s Edwardom. Rozhodli sa spraviť si svadbu všetci naraz. Z Alice, Rose a Esme už boli 5 rokov upírky. Bella s Edwardom sa rozhodli spolu žiť ľudským životom, spolu nakoniec zomrieť. Presne tak, ako by to malo byť.

---

„ Babííííííííííííííí!!!!!“ na dvor vybehli z domu dve malé deti. Dievčatko malo bronzové vlasy po pás, smaragdové oči. Chlapec bol o niečo menší a hustými gaštanovými vlasy s očami rovnakej farby. Pribehli k starenke a starkému sediacich v objatí na lavičke pod starým cédrom. „ Marie, Anthony, kam sa tak ponáhľate?“ milo sa na nich usmial šedivý starček. „ Chceme aby nám babička ešte porozprávala rozprávku predtým, ako pôjdeme domov.“ Ozvalo sa netrpezlivo dievča. „ Ale Marie, veď ste ju počuli už aspoň stokrát. A vaši rodičia vám ju vedia povedať rovnako dobre ako ja s deduškom.“ Prehovorila babička. „ Babi prosíme.“ Deti na nich začali hádzať smutné pohľady, tak napokon babička privolila. „ Tak sa teda posaďte a počúvajte.“ Deti si posadali na zem, babička si na nos nasadila okuliare a spustila: „ Kedysi ešte veľmi dávno, žili na svete tri druhy bytostí. Ľudia, vlkolaci a upíri. Ľudia však chceli ostať jediným druhom a tým dotlačili upírov aj vlkolakov k tomu, aby sa skrývali a tajili svoju existenciu. Jeden z upírov , ten najľudskejší, našiel iný spôsob okrem živenia sa ľudskou krvou. Niekoľko storočí hľadal ďalších upírov, ktorý by sa k nemu mohli pridať. Dlho nikoho nemohol nájsť. Raz však z jedného domu bolo počuť výkriky a odvšadiaľ šľahali plamene. On neváhal a zachránil tri deti, vlastne už skoro dospelé deti, ktoré takmer uhoreli. Zmenil ich na upírov. Boli si rodina. Dvaja z nich neskôr odcestovali , s ním zostalo dievča a on jej pomáhal začleniť sa do normálneho života. Spolu neskôr pracovali v nemocnici a pomáhali ľuďom. Jedného dňa tam priviezli chlapca, ktorý mal nehodu. Len čo ho zbadala zamilovala sa doňho...“ oni pozorne načúvali príbehu, ale.... vy už predsa dobre viete ako to bolo ďalej . „ ....vzali sa a mali spolu krásne deti a dve nádherné vnúčatá.“ Dokončila šepotom babička svoje rozprávanie a láskyplne sa zahľadela na svojho manžela- Edwarda.

Ľudský život netrvá večne. Ale pravá láska pretrvá už naveky. V jeden teplý letný večer sa Bella s Edwardom uložili do postele. Obaja cítili, že sa blíži koniec. Keď zaspávali držali sa za ruky. „ Milujem ťa Bella, navždy.“ Zašepkal dedko. „ Milujem ťa Edward, navždy.“ Zašepkala aj babka a obaja zaspali. Prebrali sa na zvláštnom mieste. Všade boli oblaky, okolo nich krásne bytosti s krídlami. Bella sa pozrela na svojho manžela. Vyzeral ako v deň, keď ju požiadal o ruku. A ona takisto. Boli z nich anjeli, ich láska pretrvala na večnosť. Zhora dávali pozor na svoje vnúčatá, na vnúčatá ich vnúčat a svoju upírsku rodinu. Už navždy.

______________________________________________________________________________________________________________

Ďakujem vám krásne, že ste to vydržali čítať až do konca. Veľmi si cením všetky komentáre, ktoré ma povzbudzovali, k tomu aby som to písala ďalej. Ďakujem fakt veľmi pekne :):):):) mám už nápad písať niečo ďalšie, ale ešte neviem či to vôbec budem písať...a pravdepodobne sa povenujem aj nedokončenej You´re my soul,,,dúfam že možno si prečítate aj ďalšie moje diela. Veľmi pekne ďakujem:) To je odo mňa už všetko:D:D majte sa krásne :)

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 26: