takže tu je teda pokračovanie, teda aspoň pokus no,,,,prosím kritiku a komenty:) ak by ste náhodou mali záujem ešte o ďalšie pokračovanie, tak dajte vedieť potom či by ste to chceli mať aj z pohľadu Edwarda , Belly či Carlisla:) nieje to práve najdlhšie, takže fakt tie komenty pls.) pesnička--odkaz--sum 41- so long goodbye :)( sry za taku verziu pesnicky ale lepsiu som nenasla:( )
14.07.2009 (13:02) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2887×
Dievča sa mu zahľadelo do jeho smaragdovozelených očí ,no viac neprehovorilo. Dlho si len v tichosti pozerali do očí, kým sa Edward neodhodlal a pokúsil sa k nej priblížiť. Ale Bella sa rýchlo odtiahla a zašepkala: „ To nie je dobrý nápad...“. Chlapec sa na ňu s bolesťou no s pochopením v očiach zahľadel. „ Prečo?“ Dievča si ho však akoby nevšimlo, a len odišlo bez rozlúčky. Edward zostal ležať v posteli a nadával si do debilov , za to , čo práve spravil. Bol si veľmi dobre vedomý toho, že sa ani nepoznajú, a on ju chcel pobozkať. Nebol zvyknutý na to, že ho ženy odmietajú.
Keď sa po chvíli aspoň trochu spamätal, spomenul si sa nehodu, na ten večer, na svojich “priateľov“. Privolal si sestričku, no tentoraz k nemu už Bella neprišla. On nevedel ,že celý ten čas, vždy bola pri ňom. Cez sestričku si dal zavolať doktora. Carlislea Cullena. Carlisle vošiel , a keď zbadal , že Edward sa prebral, usmial sa naňho. „ Zdravím pán Masen. Takže, už ste sa vyspali?“ pokúšal odľahčiť atmosféru. Vedel čo sa stalo predtým ako prišiel, Bella mu všetko povedala. „ Doktor Cullen? No, áno, už áno myslím.“ pokúsil sa o zdvorilý úsmev a pokračoval: „ A čo Steven a Derek? Tí sú už určite doma že?“ Keď sa doktor zachmúril, došlo mu, že to asi tak nebude. „ Je mi to veľmi ľúto Edward, nemohli sme nič robiť.“ Pre chlapca to bol úder, veď ich považoval za najlepších priateľov. Spomenul si však na vec, ktorá mu z nejakej nevysvetliteľnej príčiny bola zrazu prednejšia ako jeho priatelia. Ale on by si to vedel veľmi dobre vysvetliť. Stalo sa mu to, čo ešte nikdy, niečo čo nikdy nepredpokladal ,že sa mu stane. Zamiloval sa. Preto mal na doktora ďalšiu naliehavú otázku. „ Doktor, prosím, povedzte mi, kto bola tá setrička?“ Cralisle akože nič netušiac sa ho spýtal: „ Myslíš Chloe Harrisovú? Tá malá, strašia kučeravá? Prečo ťa zaujíma?“ Edward vypleštil oči a zahryzol si do pery. „ Ehm.. nie, tú som nemyslel....myslel som ..Bellu...viete...dlhé tmavé vlasy... oči ako karamel...“ to sa už trošku zasníval a prebral ho až Carlislov hlas: „ Ach tak. Áno ,Bella. Bella je moja dcéra.“ Edward sa zatváril nechápavo. „ Nemôže byť vaša dcéra. Nevyzeráte na to, že by ste mohli byť jej otcom...neurazte sa prosím.“ Aj keď bol Edward taký, aký bol, nezabúdal na svoje vychovanie k zdvorilosti. „ To áno. Bella je moja adoptívna dcéra.“ Odpovedal pokojne doktor a pousmial sa na tom, lebo vedel to, čo chlapec nevedel. Ani vo sne by ho nenapadlo, že jeho rodinný lekár, by mohol byť niečo iné ako človek.
Vo vedľajšej sesterskej miestnosti zatiaľ sedelo dievča v kresle, hlava zaborená v dlaniach a vzlykala. Keby mohla plakať, už my mala skoro vyplakané oči. No telo jej len otriasalo vzlykmi, kým ju jej myšlienky mučili viac ako hocaký očistec. Bola monštrum, neľudská. To si aspoň myslela. V tej chvíli sa nenávidela. V hlave sa jej prehrával okamih, ktorý sa odohral vedľa už pred dvoma hodinami. Boli to tie najkrajšie, no zároveň najmučivejšie myšlienky celej jej existencie. Keď sa k nej chlapec priblížil a do tváre jej zavial jeho sladký dych, jej krvilačná časť ju takmer ovládla. Bolelo ju, aké sklamanie tým spôsobila Edwardovi, no nikdy by si neodpustila, keby mu ublíži. Tak radšej utiekla.
Vráťme sa však späť k Edwardovi. Prešiel už mesiac od toho dňa, keď sa prebudil. Bol doma, späť pri svojej rodine. Sedel vo svojej izbe a zamýšľal sa nad svojím doterajším životom- všetko čo spôsobil svojim priateľom, svojej rodine, vedel, že keby si v ten deň nesadne za volant, nemuselo by to tak skončiť. V tej chvíli pochopil, že jeho život sa musí zmeniť. Nie, nie jeho život, musí sa zmeniť on. Už nikdy nespraví nič podobné, čo doteraz. Nezabudne na svojich priateľov, ani čo spôsobil ich rodinám. Ale oni ho neobviňovali. Poznali svojich synov, boli na niečo také pripravení, aj keď to bolelo. Edward to však nečakal. Lenže zároveň to jeho čoraz väčšia časť mysle neľutovala. Bolo to sebecké, ale keby sa to nestane, nikdy nestretne Bellu, ktorú považoval sa anjela do ktorého sa zamiloval. Možno to bol osud, možno len náhoda. A rovnako len osud, alebo náhoda, sa postarajú o to, či sa títo dvaja ešte vôbec niekedy uvidia.
Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 2:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!